Mount Rushmore

RAPID CITY, mesto v Južnej Dakote, je východiskom do BLACK HILLS a MOUNT RUSHMORE, je ďalšia rarita, či atrakcia USA. Tou atrakciou sú tváre štyroch amerických prezidentov - Georga Washingtona, Abrahama Lincolna, Theodora Roosevelta a Thomasa Jeffersona, ktoré sú vytesané do granitového horského svahu v Čiernej hore, vo výške 1 730 metrov nad morom a 152 metrov nad kamennou terasou vyhradenou pre návštevníkov.

Najviac je vidieť tvár Washingtona, prvého prezidenta USA. Mount Rushmore je magnetom pre turistov, ročne ich tu príde cez jeden milión. Vznik tohto monumentu sa datuje od roku 1923, kedy historik Doan Robinson navrhol, aby v týchto horách boli vytesané tieto gigangtické sochy.

Víziu tohto historika uskutočnil až o pár rokov GUTZON BORGIUM, syn dánského mormona. Tento pán sa narodil v roku 1867 v štáte IDAHO a neskôr študoval na umeleckej škole v Paríži. Pre zrealizovanie diela si vybral práve horu Mount Rushmore, ktorej strmé savahy sú otočené na juhovýchod, čo znamená, že väčšinu dňa sú osvetlené slnkom, ktoré robí na tvárach osôb neuveriteľné veci. Borgium bol ten, ktorý navrhol, aby do hory boli vytesané práve hlavy štyroch amerických prezidentov, ktorí sa najviac zaslúžili o založenie a územný rozmach USA.

Budovanie tohto pamätníka bolo spojené s mnohými technickými problémami. Najskôr bol zhotovený iba model zo sádry, ktorý bol potom zakaždým pomocou zvláštneho zariadenia vo zväčšenom rozmere prenesený na skalnú stenu. Dynamit odstránil nepotrebné vrstvy žuly a potom nastúpili pneumatické kladivá, sekáče, vrtáky.

S prácami sa začalo v roku 1927 a prvá hlava, hlava prezidenta Georga Washingtona bola slávnostne odhalená už v roku 1930. O šesť rokov neskôr, v roku 1936 pribudla hlava prezidenta Jeffersona. V roku 1937 bola dokončená hlava Lincolna a v roku 1939 pribudla posledná hlava, hlava prezidenta Roosevelta. Práve pri vytváraní tejto hlavy sochár Gutuzon Borgium nečakane zomrel. Súsošie však dokončil jeho syn Steven.

Práce pri veľkej výške boli mimoriadne náročné fyzicky, technicky, a samozrejme aj umelecky. Počas zím sa často práce prerušovali, na stavbe došlo aj k vážnym zraneniam, dokonca aj k jednému smrteľnému. Obeťou sa stal tesár zo štátu Wyoming.

Steven Borgium po smrti svojho otca Gutuzona na stavbe nič neurýchľoval, trval na tom, aby podoba tvárí prezidentov bola čo najvernejšia. Pri tak veľkých rozmeroch dodržať vystihnutie čŕt bolo naozaj doslova kúzlom. Veď rozmer jednej hlavy je približne 30 metrov!, oči majú približne dva metre, ústa šesť, a keď tvarovali nosné dierky, museli k nim liezť robotníci z lešenia, po rebríku. Podľa pôvodného projektu mal autor vytvoriť nielen hlavy, ale postavy až po pás. Nakoniec sa však z finančných dôvodov od pôvodného projektu upustilo a dnes na návštevníkov "pozerajú" iba hlavy prezidentov.

Konečné práce skončili na tomto pamätníku po rokoch tvrdej roboty, v roku 1941, teda tesne pred začiatkom vojny. Na stavbe pracovalo viac než 3 000 ľudí a tento skvost Ameriky aj niečo stál, vraj cez jeden milión dolárov. 14 rokov trvalo sochárovi G. Borgiumovi a jeho synovi, kým pomocou dynamitu a dláta vytesali do granitu tohto masívu portréty slávnych osobností amerických dejín.

Tento národný pamätník Mount Rushmore, v pohorí Black Hills je dvojnásobne veľký ako sú napr. veľké slávne sfingy v Egypte. Každého návštevníka určite upútajú nosy týchto osobností. Keď autorovi tohto pamätníka, pánovi Gutuzonovi povedali, že granit, do ktorého sú tváre vytesané podlieha erózii urobil ich o 30 cm väčšie ako bol pôvodný projekt s odôvodnením: "Pridal som im milión rokov...":-).

Je to úchvatné dielo, ktoré bolo oficiálne otvorené až 3. 7. 1991 prezidentom Bushom, pri oslavách 50. výročia od ukončenia stavby. K masívu sa hrnú tisícky návštevníkov, ani sa im nečudujem, že si zvolili vidieť toto dielo, veď tento "zázrak" stojí naozaj za to, aby ste ho videli.  
 
Toto miesto je aj úzko späté s kultúrou pôvodných obyvateľov. Čierne vrchy na konci Dakoty boli vždy posvätným miestom lakotských Indiánov, nazývaných Siouxovia. Tu žil aj legendárny Wakan Tanka, Veľký duch. Práve pod masívom, kde je vytesané súsošie, hľadal svoje vízie a vykonával najdôležitejšie obrady. V roku 1868 podpísali indiánski náčelníci s americkou vládou zmluvu, podľa ktorej sa toto územie vyčleňuje Siouxom na absolútne a nerušené užívanie.

Indiáni na to v roku 1971 po dlhom mlčaní výrazne upozornili, postavili si tu stanový tábor priamo na hlavách Washingtona a jeho kolegov, prezidentov. Na veľký údiv návštevníkov a pracovníkov parku tam zotrvali niekoľko dní a verejne vyzvali vládu USA, aby zmluvu z roku 1868 rešpektovala.

Tento areál sa rozprestiera na plohce 517 ha a chodníky, ktoré vedú k vyhliadkovej plošine lemujú zástavy všetkých 50-tich štátov USA. Pri stožiaroch sú tabule s označením dátumu ich vstupu do Únie. Z atmosféry, ktorá tu vládne, je cítiť, že Američania sú na svoje národné dedičstvo veľmi hrdí. Američania si naozaj vážia a chránia svoju históriu a vlastenectvo im naozaj nie je cudzie.

(Tento text je úryvok z mojich zápiskov z ciest po USA).