Leží v Rožňavskej kotline medzi Slovenským rudohorím na severe a Slovenským krasom na juhu. Rozprestiera sa na brehoch rieky Slaná.
Výskyt a ťažba rúd zlata, striebra, medi a neskôr najmä železa podnietili vznik banskej osady v 13. storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1291, podľa ktorej dal Ondrej III. vyhraničiť jej územie a daroval ju ostrihomskému arcibiskupovi. Hoci bola poddanským mestom mala rôzne privilégiá, čo podporilo remeslá a obchod. Za panovania kráľa Žigmunda v roku 1410 bola už slobodným kráľovským baníckym mestom. Baníci mali zvláštne banské právo. Stavebným rastom banského mesta vzniklo koncom 15. storočia námestie, najväčšie so štvorcovým pôdorysom na Slovensku.
V 16. storočí ťažba upadla a mesto stagnovalo. V rokoch 1555 až 1594 bola Rožňava v područí Turkov. Význam mesta stúpol počas stavovských povstaní v 17. storočí, ale nie ako banského mesta ale výrobou zbraní. Začiatkom 18. storočia v rokoch 1709 – 1710 postihla mesto veľká morová epidémia. Banskú činnosť neobnovili a v Rožňave sa rozšírila remeselná výroba. Tak sa v 18. storočí stala typickým remeselníckym mestom s rozmáhajúcim sa obchodom. Od roku 1776 bola sídlom biskupstva, stala sa slobodným biskupským mestom.
Koncom 18. a v 19. storočí vznikli manufaktúry, v 1779 na papier, 1782 na spracovanie kože, neskôr na kameninu. Mesto si napriek zakladaniu manufaktúr udržalo remeselný ráz. Oživenie baníctva, s ním spojená ďalšia výroba a stavba železnice podporili rast mesta.
Po 2. svetovej vojne zostala ťažba rúd a rozvinula sa kvalitná potravinárska výroba, ktorá dodnes pretrváva. Baníctvo sa dostalo do útlmu, tak ako aj v ostatných oblastiach Slovenska. V meste ešte pracujú podniky s rozmanitým zameraním.
V meste pôsobili a študovali mnohé významné osobnosti, náboženský spisovateľ Anton Benčič, spisovatelia Michal Miloslav Hodža, Jonáš Záborský a Dobroslav Chrobák, básnik Samo Chalupka, jazykovedec a historik Pavol Jozef Šafárik. Rožňava mala bohatý kultúrny život a kvalitné školy.
Rožňava - Úvod/Mapa
V regióne sa oplatí vidieť
Nachádza sa v Slovenskom krase na juhozápadnom úpätí Silickej planiny, kam celý jaskynný systém prechádza a meria spolu 22 km, z čoho 5,1 km patrí Domici. Mohutná kvapľová výzdoba, charakteristické sú tzv. bubny, štíty a jazierka.
Téma: Jaskyňa
Východiská:
Rožňava, Slovenský Kras (horstvo)
Je najväčšou a najkrajšou aragonitovou jaskyňou v SR. Jaskyňa je vytvorená v bielych a modrých kryštalických vápencoch. Pozostáva z chodieb a siení po tektonických poruchách, zväčšených koróziou presakujúcich vôd. Výzdobu tvoria väčšinou biele trsy a kríčky aragonitu, ktorých biela farba ostro kontrastuje s modrými vápencami. Prevádzkový okruh meria 300 m.
Téma: Jaskyňa
Prehľad kúpeľov a pobytov. Wellness pobyty, víkendové pobyty, wellness hotely, kúpeľné pobyty, relaxačné pobyty a liečebné pobyty na Slovensku, v Čechách, Maďarsku, Rakúsku a Slovinsku. Popis a rezervácia pre každý pobyt online.
Téma: Kúpele
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase a je vývojove veľmi mladá. Preteká ňou Čierny potok, ktorý sa objavuje ako podzemný tok v neďalekej Silickej ľadnici. Výzdoba jaskyne je biela, žltá až hnedočierná, charakteristické sú biele brká, 2-3 mm hrubé, miestami 2,5 až 3 m dlhé. Prevádzkový okruh je 300 m dlhý.
Téma: Jaskyňa
Východiská:
Rožňava, Slovenský Kras (horstvo)
Téma: Náučný chodník
Na okolí doporučujeme navštíviť
Prírodný studený gejzír je svetovou raritou a národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska.
Téma: Prírodný útvar
Východiská:
Košice, Slánske Vrchy (horstvo)
Téma: Náučný chodník
Náučný chodník Veľká lúka - Muránsky hrad
Téma: Náučný chodník
Téma: Náučný chodník
Téma: Náučný chodník