Moldava Nad Bodvou - Úvod

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut
Moldava nad Bodvou leží v západnej časti Košickej kotliny na náplavových kuželoch rieky Bodvy.Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1255, kedy patrila medzi kráľovské majetky a bola súčasťou turnianskeho hradného panstva. Keď kráľ Karol Róbert udelil v 14. storočí Košiciam o krem iných výsad aj právo vyberať od kupcov vysoké mýta a dane, mnohí obchodníci sa rozhodli obísť Košice a cestu na sever hľadali cez Moldavu.Táto skutočnosť mala pozitívny vplyv na rozvoj mesta. V tomto období sa v meste vybudoval rozsiahly pivničný systém, ktorý sa využíval na skladovanie tovaru, najmä ovocia a vína. To podnietilo pestovanie viniča, výrobu vína, rozvoj hrnčiarstva a ďalších súvisiacich remesiel. V roku 1345 sa stáva slobodným kráľovským mestom s právom trhu. V roku 1458 už mala Moldava svoju školu a viacero remeselníckych cechov. Vojny, epidémie a turecké nájazdy zastavili rast mesta. Koncom 16. storočia takmer celé mesto vyhorelo, okrem kamenného kostola. Rovnako ako aj v roku 1794, kedy za obeť požiaru padla aj 5000 zväzková knižnica. V r. 1813 postihla mesto povodeň. V roku 1868 sa začala železničná doprava do Košíc, v r. 1894 aj do blízkeho Medzeva. Moldava bola už v tých časoch okresným sídlom (až do roku 1960). Rozvoj mesta opäť narušila prvá a druhá svetová vojna. Ďalší rozvoj nastal až pozačatí výstavby VSŽ Košice, najmä prílivom obyvateľstva a rozsiahlou bytovou výstavbou. V Moldave nad Bodvou sa narodil Szepsi Laczkó Máté, objaviteľ tokajského samotoku.

V regióne sa oplatí vidieť

Na okolí doporučujeme navštíviť

Leží v Slovenskom raji v doline Hnilca. Je to najväčšia zaľadnená jaskyňa v SR a patrí medzi najkrajšie a na ľadovú výzdobu najbohatšie jaskyne na svete. Ľadové masy sa vytvárajú prirodzeným ochladzovaním jaskynných priestorov cez zimné obdobie. Presakujúca voda vytvára ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad, ktorý má hrúbku do 25 m. Jej prevádzkový okruh je 475 m dlhý .
Téma: Jaskyňa
Nachádza sa v Slovenskom krase na juhozápadnom úpätí Silickej planiny, kam celý jaskynný systém prechádza a meria spolu 22 km, z čoho 5,1 km patrí Domici. Mohutná kvapľová výzdoba, charakteristické sú tzv. bubny, štíty a jazierka.
Téma: Jaskyňa
Nachádza sa na okraji Jasovskej planiny vo východnej časti Slovenského krasu. Vznikla eróziou Bodvy. Jaskyňa vyniká bohatstvom rozmanitých kvapľov, charakteristické sú vrkočovité stalaktity, palicovité stalagmity, mohutné nástenné vodopády a mohutné pagody rôzneho tvaru a sfarbenia. Prevádzkový okruh je dlhý 655 m.
Téma: Jaskyňa
Je najväčšou a najkrajšou aragonitovou jaskyňou v SR. Jaskyňa je vytvorená v bielych a modrých kryštalických vápencoch. Pozostáva z chodieb a siení po tektonických poruchách, zväčšených koróziou presakujúcich vôd. Výzdobu tvoria väčšinou biele trsy a kríčky aragonitu, ktorých biela farba ostro kontrastuje s modrými vápencami. Prevádzkový okruh meria 300 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Revúca, Rožňava
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase a je vývojove veľmi mladá. Preteká ňou Čierny potok, ktorý sa objavuje ako podzemný tok v neďalekej Silickej ľadnici. Výzdoba jaskyne je biela, žltá až hnedočierná, charakteristické sú biele brká, 2-3 mm hrubé, miestami 2,5 až 3 m dlhé. Prevádzkový okruh je 300 m dlhý.
Téma: Jaskyňa