Rožňava - Úvod

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut
Leží v Rožňavskej kotline medzi Slovenským rudohorím na severe a Slovenským krasom na juhu. Rozprestiera sa na brehoch rieky Slaná.

Výskyt a ťažba rúd zlata, striebra, medi a neskôr najmä železa podnietili vznik banskej osady v 13. storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1291, podľa ktorej dal Ondrej III. vyhraničiť jej územie a daroval ju ostrihomskému arcibiskupovi. Hoci bola poddanským mestom mala rôzne privilégiá, čo podporilo remeslá a obchod. Za panovania kráľa Žigmunda v roku 1410 bola už slobodným kráľovským baníckym mestom. Baníci mali zvláštne banské právo. Stavebným rastom banského mesta vzniklo koncom 15. storočia námestie, najväčšie so štvorcovým pôdorysom na Slovensku.

V 16. storočí ťažba upadla a mesto stagnovalo. V rokoch 1555 až 1594 bola Rožňava v područí Turkov. Význam mesta stúpol počas stavovských povstaní v 17. storočí, ale nie ako banského mesta ale výrobou zbraní. Začiatkom 18. storočia v rokoch 1709 – 1710 postihla mesto veľká morová epidémia. Banskú činnosť neobnovili a v Rožňave sa rozšírila remeselná výroba. Tak sa v 18. storočí stala typickým remeselníckym mestom s rozmáhajúcim sa obchodom. Od roku 1776 bola sídlom biskupstva, stala sa slobodným biskupským mestom.

Koncom 18. a v 19. storočí vznikli manufaktúry, v 1779 na papier, 1782 na spracovanie kože, neskôr na kameninu. Mesto si napriek zakladaniu manufaktúr udržalo remeselný ráz. Oživenie baníctva, s ním spojená ďalšia výroba a stavba železnice podporili rast mesta.

Po 2. svetovej vojne zostala ťažba rúd a rozvinula sa kvalitná potravinárska výroba, ktorá dodnes pretrváva. Baníctvo sa dostalo do útlmu, tak ako aj v ostatných oblastiach Slovenska. V meste ešte pracujú podniky s rozmanitým zameraním.

V meste pôsobili a študovali mnohé významné osobnosti, náboženský spisovateľ Anton Benčič, spisovatelia Michal Miloslav Hodža, Jonáš Záborský a Dobroslav Chrobák, básnik Samo Chalupka, jazykovedec a historik Pavol Jozef Šafárik. Rožňava mala bohatý kultúrny život a kvalitné školy.

V regióne sa oplatí vidieť

Nachádza sa v Slovenskom krase na juhozápadnom úpätí Silickej planiny, kam celý jaskynný systém prechádza a meria spolu 22 km, z čoho 5,1 km patrí Domici. Mohutná kvapľová výzdoba, charakteristické sú tzv. bubny, štíty a jazierka.
Téma: Jaskyňa
Je najväčšou a najkrajšou aragonitovou jaskyňou v SR. Jaskyňa je vytvorená v bielych a modrých kryštalických vápencoch. Pozostáva z chodieb a siení po tektonických poruchách, zväčšených koróziou presakujúcich vôd. Výzdobu tvoria väčšinou biele trsy a kríčky aragonitu, ktorých biela farba ostro kontrastuje s modrými vápencami. Prevádzkový okruh meria 300 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Revúca, Rožňava
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase a je vývojove veľmi mladá. Preteká ňou Čierny potok, ktorý sa objavuje ako podzemný tok v neďalekej Silickej ľadnici. Výzdoba jaskyne je biela, žltá až hnedočierná, charakteristické sú biele brká, 2-3 mm hrubé, miestami 2,5 až 3 m dlhé. Prevádzkový okruh je 300 m dlhý.
Téma: Jaskyňa

Na okolí doporučujeme navštíviť

Leží v Slovenskom raji v doline Hnilca. Je to najväčšia zaľadnená jaskyňa v SR a patrí medzi najkrajšie a na ľadovú výzdobu najbohatšie jaskyne na svete. Ľadové masy sa vytvárajú prirodzeným ochladzovaním jaskynných priestorov cez zimné obdobie. Presakujúca voda vytvára ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad, ktorý má hrúbku do 25 m. Jej prevádzkový okruh je 475 m dlhý .
Téma: Jaskyňa
Nachádza sa na okraji Jasovskej planiny vo východnej časti Slovenského krasu. Vznikla eróziou Bodvy. Jaskyňa vyniká bohatstvom rozmanitých kvapľov, charakteristické sú vrkočovité stalaktity, palicovité stalagmity, mohutné nástenné vodopády a mohutné pagody rôzneho tvaru a sfarbenia. Prevádzkový okruh je dlhý 655 m.
Téma: Jaskyňa