Štátne zriadenie: parlamentná demokracia
Administratívne usporiadanie: 20 žúp (VÚC) + mesto Záhreb, 126 miest , 419 opčín (strediskové obce)
Rozloha: 56 542 km²
Počet obyvateľov: 4 491 543 (2008)
Hlavné mesto: Zagreb/Záhreb (727 000 obyv., s aglomeráciami 950 000 obyv.)
Iné významnejšie sídla: Split (189 000 obyv.), Rijeka (168 000 obyv.), Osijek (105 000 obyv.)
Najvyšší bod: Trogla, 1913 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Dráva, Sáva, Kupa, Una, Neretva
Úradný jazyk: chorvátčina
Mena: kuna (1 kuna = 100 lipa)
Susedia: Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Srbsko, Čierna Hora
Štátny sviatok: 30. máj (Deň samostatnosti)
Rasové a národnostné zloženie: Chorváti (89,63%), Srbi (4,54%), Bosniaci (0,5%), Maďari (0,4%), Slovinci (0,3%), Česi (0,2%), Romovia (0,2%), Slováci (0,11%)
Náboženstvo:. rímskokatolíci (87,8%), pravoslávne (4,4%), moslimovia (1,3%), protestanti (0,3%), ostatní (6,2%)
Medzinárodná poznávacia značka: HR
Internetová doména: .hr
Smerové telefónne číslo: +385
Elektrina: 220 V
Doklady a víza: cestovný pas alebo občiansky preukaz, osoby mladšie ako 18 rokov písomný, overený súhlas rodičov
Veľvyslanectvo:
Veľvyslanectvo SR pre Chorvátsko
Prilaz Gjure Deželica br. 10
10000 Zagreb (Záhreb)
Republika Hrvatska (Chorvátska republika)
Tel:
++385 1 48 770 70 - ústredňa
++385 1 48 770 71 - sekretariát
++385 1 48 770 73 - konzulárne oddelenie
Fax: ++385 1 48 770 78
Mobilná komunikácia - pohotovostná služba: ++385 98 278 182
E-mail: slovak.emb@zg.t-com.hr
obeo@zg.htnet.hr – Obchodno-ekonomické oddelenie
Internet: www.mfa.sk/zu
Chorvátsko je štát ležiaci na rozhraní strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny medzi riekami Drávou a Sávou a medzi Sávou a Kupou. Tieto sú rozčlenené drobnejšími pohoriami (Papuk, Psunj), pripájajú sa k Veľkej uhorskej nížine. V západnej a južnej časti Chorvátska v severozápadno-juhovýchodnom smere tiahnu skrasovatelé hrebene Dinárov. Časťami tohto pohoria sú aj ostrovy, ktoré lemujú pobrežie (Krk, Cres, Brač, Hvar a i.).
Najvýznamnejšou nerastnou surovinou krajiny je bauxit na Istrijskom polostrove, na báze ktorého vyrástli hlinikárne. Pre chorvátsky priemysel sú v prvom rade charakteristické odvetvia s veľkými nárokmi na množstvo pracovných síl (elektronika, spracovanie kovov), ale najmä na pobreží a v prístavoch zohráva v hospodárskom živote krajiny významnú úlohu spracovanie ropy a výstavba lodí. Na pobreží s mediteránnym podnebím pestujú olivy, hrozno, figy, mandle a cytrusové ovocie. V Slavónii (územie medzi riekami Dráva a Sáva), kde prevláda kontinentálne podnebie sa pestuje pšenica, cukrová repa, kukurica, slnečnica a krmoviny. Je tu aj významný chov najmä hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny.
Chorvátsko má značne rozvinutý cestovný ruch, najmä vďaka starobylým mestám s neopakovateľnou atmosférou (Dubrovnik, Zadar, Split), jadranským prímorským strediskám a liečivým strediskám. Mestá majú veľa spoločného aj s našou históriou: Pula bola vojenským prístavom Rakúsko-uhorskej monarchie, Opatija bola najluxusnejším a najobľúbenejším letoviskom Monarchie. Vojna, ktorá sprevádzala rozdelenie Juhoslávie, spôsobila krajine veľké škody a na istý čas utlmila aj rozvoj cestovného ruchu.