Veľký Krtíš - Úvod

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut
Veľký Krtíš leží v severovýchodnej časti Ipeľskej kotliny a na svahoch Krupinskej planiny. Na mieste, kde dnes leží mesto, bolo objavené sídlisko zo strednej až mladšej doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o názve Krtíš sa nachádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou 9. septembra 1245. Existencia samostatného sídliska Krtíš je v písomných prameňoch doložená v roku 1251. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Z roku 1349 je tu písomne doložený vodný mlyn.Začiatkom 16. storočia bolo vo Veľkom Krtíši približne 40 poddanských usadlostí a žilo tu asi 250-300 obyvateľov, čo bola pomerne veľká dedina. V rokoch 1554-93 obec okupovali Turci, v polovici 17. storočia bola vojnovými operáciami zničená a opustená. Zaľudnená bola opäť okolo roku 1680. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom dobytka a oviec.

Začiatkom 19. storočia bol Veľký Krtíš jednou z väčších zemepanských obcí Novohradu, ktorej obyvatelia žili z výnosov poľnohospodárstva a lesov. Hospodársky ráz obce sa čiastočne mení v 2. polovici 19. storočia otvorením hnedouhoľných baní Barbora a Eva. V roku 1909 tu bola založená parná píla. Za 1. ČSR mestečko upadalo, nebola tu železnica, prvý pravidelný autobusový spoj tu začal premávať až v roku 1927. Až po 2. svetovej vojne začal rozmach mesta, spojený s baníckou činnosťou. Postavila sa nemocnica, mesto získalo železničné spojenie a od roku 1968 je sídlom rovnomenného okresu. V súčasnosti je v mesteokrem baníctva potravinársky priemysel (mliekáreň, Vinárske závody, pekáreň), textilný a strojársky priemysel.

V regióne sa oplatí vidieť

Na okolí doporučujeme navštíviť

Zvaná tiež Izbica, nachádza sa v Starohorských vrchoch. Je typom puklinovo-rútivej jaskyne, ktorá vznikla erozívnou činnosťou podzemných vôd a rútením sa povaly. Jej výzdobu tvoria biele pagody, sintrové jazierka a nástenné vodopády s ružovkastými záclonovitými závesmi. Dĺžka prevádzkového okruhu je 800 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Banská Bystrica
Nachádza sa v Slovenskom krase na juhozápadnom úpätí Silickej planiny, kam celý jaskynný systém prechádza a meria spolu 22 km, z čoho 5,1 km patrí Domici. Mohutná kvapľová výzdoba, charakteristické sú tzv. bubny, štíty a jazierka.
Téma: Jaskyňa
Je najväčšou a najkrajšou aragonitovou jaskyňou v SR. Jaskyňa je vytvorená v bielych a modrých kryštalických vápencoch. Pozostáva z chodieb a siení po tektonických poruchách, zväčšených koróziou presakujúcich vôd. Výzdobu tvoria väčšinou biele trsy a kríčky aragonitu, ktorých biela farba ostro kontrastuje s modrými vápencami. Prevádzkový okruh meria 300 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Revúca, Rožňava
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase a je vývojove veľmi mladá. Preteká ňou Čierny potok, ktorý sa objavuje ako podzemný tok v neďalekej Silickej ľadnici. Výzdoba jaskyne je biela, žltá až hnedočierná, charakteristické sú biele brká, 2-3 mm hrubé, miestami 2,5 až 3 m dlhé. Prevádzkový okruh je 300 m dlhý.
Téma: Jaskyňa