Donetsk - zobúdzajúca sa princezná

Oficiálne centrum Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Donecká oblasť sa vyznačuje vysokým stupňom banskej činnosti a mnohými priemyselnými podnikmi. V samotnom meste je niekoľko ešte stále funkčných baní a závodov takmer v centre. Odráža sa to na živote v meste, jeho ekológii.

Doneck mi pripadá ako zobúdzajúca sa princezná. Je plný protikladov. Nájdete tu zaujímavé a veľmi pekné zákutia, ale aj také cesty (takmer v centre), ktoré sa u nás už považujú za poľné. Sú tu krásne domy (v okrajových štvrtiach skôr paláce), ale aj polorozpadajúce sa búdy (predpokladám, že bez vody a elektriny), v ktorých tiež bývajú ľudia. Mesto je veľmi rozťahané,  niečo vyše 1 mil. ľudí musí predsa niekde bývať.

Hlavné námestie sa volá Námestie Lenina. Je tam aj jeho socha. Po prevrate ju vraj chceli zrušiť, ale komunisti im to nedovolili, a tak majú teraz atrakciu. Okrem tohto námestia tu majú aj iné ulice zaujímavé názvy: ulica Iljiča, ulica 50. výročia ZSSR a pod. Je to súčasť ich histórie a vôbec to neplánujú zmeniť.

V meste je pomerne veľa pamätníkov, napr. Puškinov, Sevčenkov, Juzov (to bol zakladateľ továrne aj mesta), Solovienkov (miestny veľmi populárny operetný spevák), ale aj pamätník Sergejovi Bubkovi, ako veľmi slávnej osobnosti mesta. Predpokladám, že o chvíľku tu budú mať pomník aj miestni futbalisti Šachtior Doneck, lebo sú tu teraz najpopulárnejší.

Žije tu veľa bohatých ľudí, čo sa odráža aj na živote mesta. Hlavne večer sú kaviarne plné ľudí. Doneck sa rozvíja, opravuje, reštauruje. Ulice sa menia na nepoznanie, na americký štýl – večer vysvietené ako Las Vegas. Zatiaľ je dokončená len 1 hlavná ulica (ul. Artema), na ostatných sa pilne pracuje – opravujú chodníky, reštaurujú budovy, upravujú parky, dokonca budujú aj metro (ako som sa dozvedela, tak už od roku 1970...).

V minulosti volali Doneck mestom ruží. Vraj boli všade. Teraz to už nie je celkom pravda, hoci magistrát by bol rád. Zelene tam však ostalo veľa. To bolo veľmi príjemné prekvapenie. Sú tu široké ulice, bulváre s parkami, obrovské budovy štátnych zariadení (typická socialistická výstavba)... Tým, že je tu veľa stromov na prvý pohľad sa zdá, že tam vežiaky a paneláky ani nie sú... Sú, len ich pre tie stromy nevidno. Na každom sídlisku je veľa zaujímavých ihrísk pre deti. Väčšinou sú dosť ošarpané, ale o niektoré sa ktosi stará. Sú veľmi zaujímavo riešené. Projektoval ich niekto, kto má veľmi rád deti a má aj veľmi bohatú fantáziu – sú tam hrady, šmýkačky, preliezky, pieskoviská, „bunkre“ a aj všeličo iné, pre deti veľmi zaujímavé... Prečo už u nás také nie sú a keď sú, tak sa stali miestom posedenia pre psíčkarov???

Doneck ponúka svojim občanom veľa miest na trávenie voľného času – môžete sa venovať kultúre, športom, nákupom, prechádzkam alebo len tak si posedieť v kaviarni, či parku alebo na brehu rieky ...


ENAKIEVO

Hovorí sa, že čím je väčšie mesto, tým je v ňom vyššia životná úroveň. Keď porovnám Doneck (1,2 mil. obyv.) s Enakievom (100 tis.), tak to úplne platí. Ľudia žijúci v Enakievo ho považujú len za „dedinu“... Na mňa tiež tak pôsobilo na prvýkrát. V meste veľmi cítiť, že ľudia tu žijú v menšom „blahobyte“ ako v Donecku. Ulice, doprava, domy, vsetko je na prvý pohľad „špinavé“, staré, neupravené...  dýcha takým „starým dedinským“ životom - zlé cesty, kravy a kozy pasúce sa v miestnom parčíku… Najzvláštnejšie na ňom je to, že tu je závod naozaj v centre mesta – hneď vedľa Leninovho námestia... Ako som sa dozvedela, tak Kyjev a ďalšie “veľké” mestá Ukrajiny sa už začali rozvíjať. Enakievo na svoje objavenie ešte len čaká… A tak mladí ľudia, ktorí sa dostanú aj ďalej ako po hranicu mesta, to riešia odchodom čo najďalej…

Doneck, august 2002