Východná Ukrajina - zopár postrehov

Zopár postrehov z pobytu v Doneckej oblasti (rozlohou pripomínajúcou Slovensko), čo vás čaká a neminie, čo vás poteší alebo občas nepríjemne prekvapí... Malá poznámočka: Donecká oblasť je len kúsok Ukrajiny, takže neberte moje postrehy ako všeobecné fakty, týkajú sa totiž len Donecka a okolia...

Ľudia
Sú skvelí, priateľskí, ochotní pomôcť, veľmi zhovorčiví, a keď prehovoríte s iným prízvukom, tak aj veľmi zvedaví… Priemerný občan zarába veľmi málo, okolo 50 – 350 HRN mesačne, čo sa odráža aj na ich životnej úrovni. V mestách je vyššia (mzda aj úroveň),  na dedinách nižšia. Ľudia sa prispôsobili situácii a privyrábajú si, ako sa dá (preto vysoká korupcia - ak niečo chceš, tak zaplať...).

Voda
Z kohútikov v meste normálne tečie, ale neodporúča sa piť. Ja som ju skúšala piť prevarenú, ale to sa nedá nazvať voda. Ešteže tu dostať minerálky… Často sa stáva, že má voda veľmi nízky tlak, alebo netečie. Vo väčšine domácností je prietokový ohrievač, prípadne sú napojení na spoločný rozvod nielen studenej ale aj teplej vody.
Väčšina dedín nemá spoločný vodovod. Ak aj niekde je, voda v ňom často chýba. Ľudia sú tam odkázaní len na spoločné studne.

Krajina
Je mierne zvlnená, v tejto časti je totiž Donecká pahorkatina. To je prekvapenie, lebo všetci obyčajne trvdia, že Ukrajina, to je samá rovina. Hoci… iné oblasti možno aj sú. Cestujúc po krajine možno vidieť veľa dymiacich komínov z tovární a tiež „umelé“ kopce. Volajú sa “terrekony” /čítaj terikóny/ a vznikli odpadom z baní. Sú nebezpečné, lebo obsahujú ešte kúsky uhlia. Takže sa stáva, že sa občas nejaký prevalí, prípadne horí. Vysoký stupeň banskej činnosti sa prejavuje aj takýmto spôsobom...

Poľnohosporástvo
Polia tu tiež nie sú také obrovské ako sa hovorí  (že jeden deň orie tam a druhý naspäť). Je to spôsobené vysokým stupňom banskej činnosti a tiež tým, že pôvodní vlastníci polí si ich väčšinou vzali späť.

Technika je tu dosť zastaralá. Prvý stroj, ktorý som videla robiť na poli bol vraj kombajn... podľa mňa to bola taká veľmi kvalitná povojnová kosačka…Videla som však už aj „nové“ kombajny...

Doprava
V Donecku jazdia električky, trolejbusy, autobusy, taxíky a maršrútky. Cesta v trolejbuse a v električke stojí 0,40 HRN, v autobuse 0,50 HRN. Lístky sa tu kupujú priamo v dopravnom prostriedku u “babušky” – nasadnete, podíde ku vám “babuška”, vy jej dáte peniaze, ona vám lístok, ktorý aj “štikne”. Náš starý systém vo vlakoch… Takto ma pripravili na moju prvú jazdu trolejbusom. Bola som prekvapená, keď sa z  “babušky” vykľula mladá žena a pri ďalšej jazde mladý muž...

Maršrútka je najpohodlnejší druh dopravy, minibus asi pre 18 ľudí. Jazdí po určenej trase a zastavuje len na znamenie. Nemá presný rozpis, kedy odchádza, ale na jednej trase je ich veľa, takže chodia často a funguje to.

V Donecku sú tri autobusové stanice - jedna pre autobusy severným smerom (Putilovská), jedna pre južný smer (Južná) a jedna pre východné a západné trasy (Krytý Rýnok). Z týchto staníc sa dostanete do celej Doneckej oblasti a významných miest ďalších oblastí.
Osobných áut je v meste pomerne dosť, hoci na také veľké mesto som ich čakala viac. Jazdia tu rôzne autá, od „žigulíkov staršieho razenia“ po najnovšie Landrovery či Lincolny. Príjemným prekvapením boli škodovky…

Na doneckom letisku pristávajú najmä vnútroštátne linky. Zo Slovenska sa naň priamo nedostanete.

Donecká železničná stanica je vraj jedna z najlepších na Ukrajine. Myslím, že si takéto ocenenie právom zaslúži. Je krásna, veľmi dobre riešená a poskytuje množstvo služieb. Systém vlakov je podobný ako na Slovensku – rýchliky spájajúce veľké mestá a „električky“, čiže osobné vlaky vrámci Doneckej oblasti (mimochodom najlacnejší spôsob dopravy na dlhé vzdialenosti – za 240 km som zaplatila 3,5 Hrn., približne 31,50 Sk).

Ďalšie lacné spôsoby dopravy v lete sú bicykel alebo motorka so “sajdkárou”. Dostať ich pomerne lacno a ani samotná prevádzka nie je veľmi náročná.

Benzín (2,00 – 2,35 HRN/l) a naftu (1,60 HRN/l) tu môžete kúpiť na rôznych druhoch “benzínok” – od najmodernejších po “kanistrové” (to sú kanistre pri ceste, z ktorých si lievikom nalejete benzín do nádrže, prípadne vám ho tam naleje “vždy ochotný” predavač). V Donecku sú aj dve  „pumpy“ na plyn.

Obchody
Vidieť tu už aj “západný” štýl – samoobsluhy (veľmi zriedka), ale najmä typické “ruské” obchodíky – pult, za ním predavačka (predáva len to, čo je na “jej” pulte, preto si radšej nepýtajte nič z vedľjašieho, to už nie je “jej” oddelenie), tovar a na pulte - počítadlo. Keby ste videli, ako im to s ním ide.

V Enakievo som objavila jedny „Potraviny“ - samoobsluhu, s pomerne dobrým výberom a slušnými cenami. Normálne tam mali aj polotovary, veľký výber konzerv a rôzne druhy pomazánok.

Ešte sú tu “rýnky”,  čiže tržnice, najčastejšie miesta nákupov domácich obyvateľov. Na nich nájdete všetko. Pokúsim sa aspoň jednu opísať. Na jednej strane sú autá plné vajíčok, ďalej je tam rad stánkov s drogériou, ďalšie s oblečením, v strede sú “babušky” predávajúce ovocie a zeleninu, ďalej predávajú cestoviny na váhu,  ryby… Ale to treba zažiť, vidieť na vlastné oči, počuť a cítiť… Ozaj zabudla som na elektroniku, náhradné súčiastky a…

Ceny v obchodoch a na tržniciach sú porovnateľné so Slovenskými. Napriklad – potraviny:
500 g chleba stoji priemerne 1 HRN a viac
1 kg masla     -    //    -     9 – 15 HRN
1 kg syra     -    //    - 12 – 15 HRN a viac

Pred nákupom odporúčam urobiť malý prieskum trhu. Môže sa totiž stať, že ten istý výrobok kúpite 2x drahšie.

Určite som zabudla na veľa vecí... ale, nechajte sa prekvapiť...

Doneck, august 2002