Tunis je hlavné mesto Tuniska i rovnomennej provincie. Leží na severovýchodnom pobreží krajiny, blízko jazera Le Lac. S Tuniským zálivom situovaným v Stredozemným mori je spojený kanálom, ktorý končí v prístave La Goulette.
Mesto sa rozkladá na pobrežnej planine, obkolesené kopcami. V pomerne modernom centre, ktoré svedčí o koloniálnej minulosti, leží stará medina. Okolie mimo centra je formované predmestiami – Kartágo, La Marsa a Sidi Bou Said.
Medinu – arabské centrum, tvorí hustá aglomerácia alejí a krytých pasáží, ktoré intenzívne voňajú koreninami a olivovým olejom, pretože tu prevláda čulý trhoviskový ruch. V centre je prebytok ponuky tovarov, siahajúci od výrobkov z kože po nádherne filigránske sklo, porcelán, a suveníry miestnych remeselníkov.
Prechodom cez Bab el Bahr (Dvere do Francúzska) vstúpite do modernej časti mesta, ktorá sa nazýva Ville Nouvelle. Výstavba nového mesta začala v 19. storočí. Pretína ho Avenue Bourguiba, ktorá sa považuje za tuniskú Champs-Élysées.
Hlavná trieda bola pomenovaná podľa Habíba Bourgua, prvého prezidenta Tuniska. Lemujú ju banky, obchodné firmy, vládne úrady a ďalšie inštitúcie. Budovy z koloniálnej éry ostro kontrastujú s malým, starobylým centrom.
Obytné štvrte sa nachádzajú hlavne v severnej časti metropoly, smerom k parku Belveder. Na jeho zalesnených svahoch stojí zoologická záhrada a moslimský pavilón.
Najvyšší bod mesta sa nachádza v nadmorskej výške 150 m, priemerná nadmorská výška metropoly sa pohybuje okolo 3 m. Priemerná teplota je v januári približne 10°C, v júli 26°C.
Počet obyvateľov podľa sčítania v r. 2003 bol takmer 700 000, odhaduje sa, že širšia metropolitná aglomerácia prekračuje 2 milióny.
Hlavné mesto je centrom obchodného, administratívneho a politického života. Expanzia tuniskej ekonomiky za ostatnú dekádu sa odzrkadľuje v rozvoji a modernizácii metropoly.
V Tunise je rozvinutý potravinársky, strojárensky, hutnícky, cementárensky a chemický priemysel. Nachádzajú sa tu i rafinérie ropy.
Pôvod dnešného názvu Tunisu siaha pravdepodobne do staroveku, do obdobia pred punskými vojnami. Grécky historik a politik Polybios z Megalapole (asi 200 p.n.l. – 120 p.n.l.) ho uvádza ako Tínés. Arabi nazývali Túnus alebo Túnis.
Úradným jazykom je francúzština a arabčina, aleje možné sa tu bez problémov dohovoriť anglicky a nemecky.
Starobylé Kartágo je situované severne od Tunisu pri stredomorskom pobreží.