Múzeum Bardo
Múzeum sídli v paláci Hafsid z 13. storočia, ktorý sa nachádza na tuniskom predmestí. Uchováva rozsiahlu zbierku rímskej mozaiky a iných starožitností pochádzajúcich z antického Grécka, celého Tuniska a z obdobia, keď mesto ovládali Arabi.
Najkrajšou mozaikou v múzeu je mozaika s názvom
Vergilia, ktorá má rozmer 18 x 11 metrov a znázorňuje výjavy z mytológie, leva a iné divoké zvieratá. Bardo zastrešuje aj sochu Posseidona.
Múzeum mapuje tuniskú históriu, ktorej dominuje púnska, rímska a kresťanská epocha. Medzi najlepšie exhibície sa radia samotné pozostatky paláca i keď nedávajú reprezentatívny prehľad o životnom štýle v danom období.
Na prízemí sú umiestnené sochy pochádzajúce z púnskeho obdobia, mozaiky z regiónu Bulla a Thuburbo Majus. Na druhom poschodí je veľká kolekcia mozaík z Le Kef a Acholla (severne od Sfax).
Medina
Souk je arabské meno pre trh, Medina je arabský názov pre mesto. V Tunisku sa v súčasnosti slovom souk označuje mesto, a to z jednoduchého dôvodu, obidva názvy boli úzko asociované s obrovskými nákupnými oblasťami.
Dnes je medina stále obývaná, avšak žije v nej len zlomok populácie hlavného mesta. Na arabskom trhovisku souku predávali v minulosti svoje výrobky najmä zlatníci a spracovatelia kovov.
Zitouna – Veľká mešita
Zitouna je hlavnou mešitou v Tunisku, okolo nej sa formovalo mestské centrum. Jej meno v preklade znamená Olivový strom a pochádza od jej zakladateľ vyučujúceho Korán pod olivovým stromom.
Po prvýkrát bola postavená v 9. storočí za vlády dynastie Aghlabid. Jej najslávnejšou časťou je minaret. V súčasnosti slúži najmä pre bohoslužby. V minulosti sa v nej vyučovalo vyššie štúdium ešte skôr ako bola postavená prvá Európska univerzita.
Vraví sa, že každý učiteľ tu má svoj stĺp, vedľa ktorého sa posadí spolu so jeho učiteľmi.
Café M''Rabet
Café M''Rabet je inštitúcia, ktorej interiér sa za ostatné storočie nemenil. Ak si zabudnete pri vstupe vyzuť obuv, príde k vám dozorca a slušne vás upozorní.
Okrem iného je M''rabet zotavovacím miestom v čase letných horúčav, keď sú turisti vyčerpaní prieskumom stredovekej mediny.
Budova je postavená na hrobkách 3 svätých mužov s reštauráciou na streche, ktorá sa považuje za najexkluzívnejšie miesto v celom Tunise. Ak ju navštívite popoludní alebo večer, vychutnáte si živú hudbu a rôzne kulinárske špeciality.
Architektonicky je Katedrála „poznačená“ orientálnou a európskou kultúrou.
Katedrála St. Vincent de Paul bola postavená v r. 1882, keď kontrolu nad Tuniskom prevzali Francúzi.Palác Halfaouine
V 18. storočí, keď Tunisko malo vlastnú vládu, sa palác Halfaouine stal rušným centrom. V danom období vyrástli ďalšie budovy inšpirované Európou. Napr. mešita Youssef Sahib v Tabe sa začala stavať v r. 1812, a podobá sa na Benátsky palác.
Pri výstavbe sa používali dovážané materiály, akým bolo železo, neo-klasické stĺpy a čierny mramor. Minaret sa dokončil až v r. 1970.
Sláva paláca je minulosťou, v súčasnosti sa pred ním rozkladá trhovisko rovnomenného mena. Okolo neho vedie najmodernejšia obchodná ulica v Tunisku, ktorá smeruje k Bab el Khadra.
Halfaouine je jedným z dvoch najvýznamnejších trhovísk s potravinami v Tunise. Pôvodne sa rozkladalo pred mestskými múrmi, pred Bab Souika a Bab el Khadra. V tuniskom filme Halfaouine (1990) bol zobrazený život krajiny šesťdesiatych rokov minulého storočia so značnou odvahou, akú nevídať v severoafrickej produkcii.
Bab el Bahr
Bab el Bahr znamená „Prístup k moru“. Pred príchodom Francúzov v 19. storočí bol vstupnou bránou k moru, pretože brána otvárala dvere k Tuniskému jazeru, z ktorého bol prístup na more.
Pre Francúzov sa stal Bab el Bahr symbolom, bránou medzi orientálnu a európskou časťou Tunisu. Z francúzštiny pochádza i ďalší názov "Porte de France".
