V Betleheme dakedy a dnes

Starý východ, ktorý dnes nazývame Blízkym východom, je krajinou, kde sa odohrali veľké biblické udalosti. Jeho srdcom je Palestína, krajina, ktorú Boh prisľúbil židovskému ľudu; v nej žil Ježiš Kristus.

Na západe ju obmýva Stredozemné more a po celej dľžke preteká rieka Jordán, aj cez Genezaretské jazero. Nazývajú ho tiež Galilejským morom, kľukato tečie do Mŕtveho mora. Toto more nemá odtoky, vodu stráca odparovaním. Preto je veľmi slaná, bez rýb - na rozdiel od Genezaretského jazera. Palestína je prevažne hornatá. S horami Tábor, Garizim, Kvaranténa… Genezaretské jazero je 212 m pod hladinou Stredozemného mora a Mŕtve more až 392 m. V krajine sú iba dve ročné obdobia - zimné, čas dažďov (začína sa v novembri) a letné, suché, (začína sa v máji). Pobrežný pás má stredozemné podnebie, údolie Jordánu horúce, a dve náhorné plošiny mierne. V Kristových časoch bola Palestína rozdelená na provincie: Na západ od Jordánu (Predjordánsko) sa spomínajú Judea, Samária a Galilea. Na východ od Jordánu (Zajordánsko) Perea a Dekapolis. Hlavné mestá, ktoré sa spomínajú v Evanjeliách: V Judei- Jeruzalem (Sväté mesto), Betlehem (tu sa narodil Ježiš), Ain- Karim, Emauzy, Arimatea, Efraim, Jericho, Betánia (mesto Lazarovo, Martino a Máriino). V Samárii - Samária a Sychar. V Galilei - Nazaret (mesto Panny Márie a Ježišovho detstva), Kána (kde Ježiš urobil prvý zázrak), Tiberias, Magdala a Kafarnaum (mesto sv. Petra). Jeruzalem bol prvým strediskom, odkiaľ sa začalo šíriť kresťanstvo; rozkladá sa na dvoch vŕškoch asi 750 m nad morom. V Kristových časoch jeruzalemské múry obtáčali mesto viac na juh ako teraz, v Starom meste. Miesto na západnom pahorku, smerom k severu, ktoré dnes zaberá Bazilika sv. hrobu (Kalvária), bolo za múrami. Herodes Veľký, ktorý umrel krátko pe Ježišovom narodení, tieto múry opevnil. Mesto okrášlil nádhernými stavbami, predovšetkým svojím palácom. Plošinu, na ktorej stál chrám, rozšíril a obohatil stľporadiami. Všetky tieto diela zničili v r. 70 po Kristovi rímske légie vojvodcu Tita, neskoršieho cisára.

Keď sa v r. 747 od založenia Ríma narodil v Betleheme Ježiš, rímskym cisárom bol Oktavian Augustus. V tom čase vládol v Palestíne Herodes zvaný Veľký, ktorý dostal od rímskeho senátu titul "Kráľ židovský". On rozkázal povraždiť nemluvniatka v nádeji, že tak zahubí dieťa - Ježiša. Zomrel, keď mal Ježiš tri roky, pričom sa kráľovstvo rozdelilo medzi jeho troch synov. Správu Judey, Samárie a idumey prevzal jeho syn Archelaus s titulom etnarchu. Pre krutosť ho však cisár Augustus vykázal do vyhnanstva v Galii a etnarchát spravovali rímski prokurátori. Piatym z nich bol Pontius Pilatus, ktorý zotrval v úrade 10 rokov a na naliehanie židovských náboženských vodcov dal usmrtiť Ježiša. Stalo sa tak v piatok 7. apríla r. 782 po založení Ríma, za vlády cisára Tiberia. Druhý syn Herodesa Veľkého - Herodes Antipas, vládol nad Galileou a Pereou. Uväznil a dal sťať Jána Krstiteľa a pred neho predviedli Ježiša počas jeho utrpenia. Za čias Ježišových prevládali v židovskom národe dva hlavné náboženské prúdy - farizeji a saduceji; tí druhí tvorili skutočnú politickú stranu, zloženú poväčšine z aristokratov a kňazov. Jeruzalemský chrám bol jediným miestom, kde sa vykonávala obeta Bohu. Postavil ho z božieho rozkazu Šalamún v 10. stor. pred Kristom. Bol zrúcaný Nabuchodonozorom a obnovený Zorobabelom. Herodes Veľký ho, po nezvyčajnom skrášlení, slávnostne otvoril štyri roky pred Ježišovým narodením.

Pred kresťanským letopočtom sa roky obyčajne počítali od založenia mesta Ríma, alebo od nastúpenia cisárovho. Po rozšírení kresťanstva sa roky začali počítať od narodenia Kristovho. Omyl v počítaní Dionýza Malého (ktorý v 16. stor. zaviedol náš letopočet) - stotožnil rok Ježišovho narodenia s rokom 754 od založenia Ríma. Dôkladnejšie štúdiá však neskoršie zistili, že Ježiš sa narodil v r. 747- 748 od založenia Ríma, čiže o 6- 7 rokov skôr, ako si myslel Dionýz. Z toho došlo ku kurióznemu faktu: že kresťanský kalendár, ktorý teraz užívame, nezačal sa od narodenia Ježišovho, ale 6- 7 rokov po jeho narodení. Tým si možno vysvetliť, prečo je dátum Ježišovho narodenia preložený na 6.- 7. rok pred kresťanským letopočtom.

Udalosti Ježišovho života, jeho výroky vyslovené pri rôznych príležitostriach a jeho reči, ktoré učeníci počuli a naučili sa od svojho Majstra, zachovali sa ústnym podaním a vyučovaním. Hovorí sa, že aj určitým písaným spôsobom. V r. 60- 70 po Kristovi všetok tento ústny a písomný materiál usporiadali a písomne zredigovali rozliční autori na rôznych miestach a na rozličné účely. Svätý apoštol Matúš, niekdajší mýtnik, napísal svoje Evanjelium v hebrejčine, alebo pravdepodobnejšie, v aramejčine, pre kresťanov pochádzajúcich zo židovstva. Neskôr bola táto kniha preložená do gréčtiny - a ide o terajšie Evanjelium podľa Matúša. Sv. Marek, žiak sv. Petra, napísal svoje Evanjelium v Ríme po grécky, pre kresťanov pochádzajúcich z pohanstva. Sv. Lukáš, žiak sv. Pavla, prevzal veľa z Evanjelia sv. Marka, ale sám našiel veľa prameňov a informácií, a tak vypracoval Evanjelium, ktoré má viac ako ostatné ráz Ježišovho životopisu. Svoju knihu venoval kresťanom, ktorí už boli zoznámení s Ježišovým učením. Písal po grécky v Grécku a možno i v Ríme, kde nasledoval sv. Pavla uväzneného v r. 61- 63. Sv. Ján, najmladší z apoštolov, napísal svoje Evanjelium po grécky v Efeze, okolo r. 100. V jeho Evanjeliu často nájdeme podrobné životopisné a chronologické údaje, ktoré sú veľmi cennou pomôckou pri zisťovaní Ježišových misionárskych miest. Tieto Evanjeliá sa zaoberajú aj narodením Ježiša Krista a situáciou v tých časoch. Zacitujme, či zaspomínajme si s nimi…

Ježišov príchod na svet oznámil ľudu Ján Krstiteľ. Panne Márii oznámil skutočnosť, že je Bohom vyvolená a narodí sa jej nepoškvrneným počatím Ježiš - anjel Gabriel, v galilejskom meste Nazaret. Na jeho oznámenie Mária odpovedala: "Hľa, služobnica pánova! Nech sa mi stane podľa tvojho slova!". Anjel Pána sa vo sne zjavil aj jej snúbencovi Jozefovi, oznámil mu vôľu Božiu a požiadal ho, aby si Máriu vzal za manželku. Ježišovo narodenie opisuje sv. Lukáš vo svojom Evanjeliu nasledovne:

V tom čase vyšlo nariadenie od cisára Augusta popísať celý (rímsky) svet. Tento súpis sa konal po prvý raz za vladárenia Quiriniovho v Sýrii. A všetci sa išli dať zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa teda aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a rodu Dávidovho, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou nevestou, ktorá bola v požehnanom stave. Ako sa tam zdržovali, prišiel čas jej pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho (do plienok) a uložila v jasliach; pretože sa v hospode nenašlo pre nich miesta… Boli v tom kraji na poli pastieri, ktorí v noci strážili svoje stádo. Zrazu zastal pri nich anjel Pána a sláva Pánova ich ožiarila, takže sa ich zmocnil veľký strach. Ale anjel im povedal:" Nebojte sa! Hľa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá platí všetkému ľudu, lebo dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťa zavinuté do plienok a uložené v jasliach"…