O hodinu skôr, o krok pozadu - 1.diel

(Rumunskom na bicykli roku Pána 2003)
roadmovie

prológ:
Po mape behajú dva prsty dvoch rozličných ľudí. Hľadajú vhodné zemepisné súradnice pre ďalší rozmer: čas. Čas prázdnin.
prvý hlas: Ti hovorím – Kaukaz. Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan. Hory aj subtrópy, Európa aj Ázia.
druhý hlas: Ale hej, už ma vidíš. Nepotrebujem sa dať uniesť nejakými moslimskými separatistami. Navyšše potrebuješ dosť veľa bubákov. Rumunsko. O tom snívam dávno.
prvý hlas: Ach, viem, že ťa nepresvedčím a samému sa mi tam nechce. O.K., tak Rumunsko. Kedy?
rýchly prestrih dopredu.

scéna prvá: krajina (Rumunsko, Východná Európa)
Obrovská. Rozmanitá, farebná, uprataná, neuprataná, divoká, nudná, vzrušujúca, pokojná.
Rumunsko sa rozprestiera na približne 237 500 km2, susedí s piatimi štátmi a Čiernym morom. Nájdete tu tak maďarskú pusztu (severozápad Rumunska, juh), divoké hory (Transylvánia, Bukovina,...), ako aj príjemnú prímorskú oblasť s jedinečnou Dunajskou deltou. Kopce zvráskavené chodníkmi dobytku a oviec, dávno už bez stromov (nie všade, samozrejme), voľne sa pasúce kone. Človek zapochybuje, či vôbec niekomu patria. Popri cestách, železnici, domoch divoké skládky bordelu všetkého druhu (ešte ich nevedia tak maskovať ako my na Slovensku). Až po horizont rozlievajúce sa zlaté pruhy slnečníc, pieskové duny obilia či zelené koberce kukurice.

Domy po dedinách väčšinou tesne nalepené na seba, tie na severe a staršie z nich, neskutočne farebné (fialové, tyrkysové, červené, ružové, zelené, ...). Veľké jednoramenné drevené studne ako pred päťsto rokmi a brány do dvora od výmyslu sveta, ktoré pre Rumunov znamenajú asi toľko, čo pre Angličanov trávnik pred oknami. V niektorých krajoch (od Zalau po Cluj napr.) uvidíte pri každom dome, v každom dvore drevený kríž (podobný tomu nášmu detvianskemu, je na ňom však viac vtáčikov a hviezd, často „vylepšený“ plechovými doplnkami). Kto nemá svoj kríž, nech hodí kameňom...  .

Tiež kostol má každý svoj, v rumunsko-maďarských zmiešaných oblastiach severozápadu nie sú obce so štyrmi kostolami (pre ortodoxných kresťanov, grékokatolíkov, reformovaných – luteránov aj pre rímskokatolíkov)ničím neobvyklým, natrafíte aj na židovské synagógy a udržiavané cintoríny. Čo sa týka interiéru, s obrovskou prevahou vyhrávajú na body neskutočne pestrofarebné chrámy ortodoxných s obrovským zástupom svätých a mučeníkov sledújúcich vás zo stien a kupol.  

scéna druhá: Trent from Wisconsin
Dvaja avanturisti slovenského pôvodu sa smerom od maďarskej Nyíregyházy blížia k hraničnému priechodu Nyírábrány – Valea lui Mihai. Je približne poludnie, malú colnicu zamestnáva len pár aút a ešte jeden neznámy cyklista. Dvojica (Stano, 28, Paľo 25) sa k nemu priblíži, nadviaže kontakt, vymení základné informácie (akýsi Trent so Štátov, v Rumunsku už bol, teraz mieri cez Bulharsko do Istanbulu). Ďalšie dôležité informácie sa nachádzajú na okne rumunskej colníckej stanice, kde sa píše niečo v tom zmysle, že Rumunsko sa pustilo do boja s korupciou, a tak ako celá spoločnosť, aj zahraniční hostia musia zásadne odmietnuť dávanie akýchkoľvek úplatkov  a bakšišov štátnym zamestnancom a úradníkom, policajtom, colníkom,... ,bla. Jeden z colníkov vie po poľsky, je priateľský, pasová a ostatná kontrola je seriózna. Už na rumunskej pôde sa počas jazdy baví Paľo so spomenutým Amíkom, okrem iného sa dozvie zásadný fakt overený Trentovou skúsenosťou: Rumuni sú superfriendly. Uvidíme. Ich cesty sa rozchádzajú ešte vo Valei, všetci traja vzbudzujú na tvárach miestnych úsmev a pobavenie. Podľa kurzu, ktorý ponúka miestna zmenáreň (1 euro = cca 37 700 leí) tým dvom dojde, že čoskoro z nich budú milionári. Konečne!

scéna tretia: Marghita, predmestie, café bar pri výpadovke na 19b do Simleu Silvanei.
Krátko potom, ako zamenili euráče a prvýkrát načreli do tých čosi vyšše štyroch miliónikov (minerálka, chlieb, syr, liter piva v plastikovej fľaši?), sadli na jedno čapované v miestnom café bare, kedže Paľovi to z pet-fľaše veľmi nešlo. Veľké za 10 000, posedenie vonku. Sledujú okolie. Všade dacie, paneláky vyššieho druhu (priestranejšie balkóny), celkom pekné baby.
Stano: Pozitívne, že tu nevidíš davy imidžákov Branislavovho (Paľov brat) typu...
Paľo: Pred chvíľou jeden išiel. Ozajstný coolista.
Stano: Člóveče, ale tie nové dacie, to sú ti celkom skvelé autá pozerám! Vidíš, že tí ľudia si držia svoj štandart – dacia, byt, možno robota. A my si o nich myslíme, že akí sú to chudáci a ja neviem, čo ešte...
Paľo: Pripadá mi to tu taká Havana východu. Aj keď som v Havane v živote nebol, ...myslím ten čas, akou rýchlosťou tu plynie...
Stano: Mňa ti fajne chytilo. (vonku je vyšše tridsať)
Paľo: Mne hovor.
Ide dnu a inšpirovaný chlapíkom od vedľajšieho stolu, objednáva kávu.
Paľo: Káva sa povie cafia.
Ešte v meste, pred čerpačkou, znásilní jedného protiidúceho „bičiklistu“, že ako sa povie Dobrý deň, Dobré ráno, ďakujem,... môžem si Vás odfotiť?

scéna štvrtá: Cluj – Napoca (Klausenburg)
Križovatka ciest uprostred Transylvánie, najkrajšia podvečer pohľadom z kopca. Univerzitné mesto, ktoré obýva vyšše tristotridsaťtisíc obyvateľov a Matej Korvín, kráľ na koni motajúci sa hlavným námestím. Rumuni, Maďari (skoro 20%), Cigáni, Nemci. Chce sa podobať na západné úhľadné metropoly a teší sa svojej východourópskej atmosfére – opravovaním ciest o polnoci, obchodíkmi, antikvariátmi, second handmi skrytými v dvoroch, či vystrčenými do ulíc. Socialistickým realizmom vedľa stredovekých budov. Svadbami vo veľkom štýle – na drahých autách, trúbením celou cestou, v sprievode živej cigánskej kapely a celého mesta. Páchnúcimi reštauráciami (jedna hneď vedľa katedrály sv. Michala, názov reštaurácie zabudnutý), príjemnými reštauráciami so svojským štýlom (oh-so-stylish), kde varia skvelé jedlo (Blue Eyes, Str. Samuel Micu 10. Neplatená, ale zaslúžená reklama) a zamestnávajú príjemný personál.
A mnohé iné (múzeá, výstavy, zákutia). Jeden deň na také mesto je málo.

scéna piata: Latino club, Memorandum ulul, Cluj – Napoca.
Po pár pivách (Ciuc black) a olivách, a potom ako sa im nepodarilo prehovoriť babu z hostelu (Helen, Angličanka), aby sa vykašľala na vlak do Budapešti a išla s nimi tancovať do Latino clubu, sa tam vybrali sami dvaja spolu s čašníkom z Blue Eyes, Bogdáňom.
O jedenástej v noci to bolo ešte celkom pokojné miesto na posedenie. Stano zobral Corony (?), jednu aj pre tunajšieho vyhadzovača, Bogdáňovho kamoša (celkom prezieravé, nie?),  Dimitru sa volal. Celú noc pokojne s nimi sedí, občas niekam odbehne, pekne sa usmeje, keď na neho niekto prehovorí, ale po očku všetko naokolo sleduje a klobúk si z hlavy nedá. Pri vedľajšom stole sedí asi sedem báb, Bogdáň hovorí, že sa stačí prihoviť a sú vaše. A keď nie tu, pozná podnik, kde na vás priam čakajú. Lenže Paľo je unavený ako pes a príjemne pripitý, takže len očumuje okolo, kde tu niečo povie a vytešuje sa. Stano je pripitý viac ako príjemne, navyšše je zadaný. Hudba zrýchľuje, hrajú tie balkánsko-turecké arkanovky, do toho nejaké latino hity. Prichádzajú ďalší Bogdáňovi kámoši, pre ktorých sú tí dvaja zjavnou atrakciou, ale nechávajú ich slobodne dýchať a zabávať sa.

Bogdáň: Where´s your friend?
Paľo: I don´t know, man. He´s hopefully gone to take some drinks.

Nebolo ho ani o desať minút neskôr. Paľo sa ledva predral popri bare, pred ktorým už tancoval poriadny zhluk rozvášnených tiel. Triezvy vnútorný navigátor určil smer: hostel. Našiel tam aj Stana (pravdepodobne má navigátor rovnakej, kvalitnej značky). Vymenia si pár nezmyselných slov.
O pol hodinku neskôr sa do vedľajšej miestnosti nasťahovávajú nejaké Kanaďanky. Výrazne dobrý dôvod pre Paľa zakonverzovať a tak predýchať, lebo poloha ležmá mu spôsobovala značnú nevoľnosť. K rozhovoru sa nezachovali titulky, ale splnil účel.

scéna šiesta: ľudia
Keď pozdravíte, odzdravia a usmejú sa (tmavé výnimky – dediny v prímorských nížinách obklopené rozpadávajúcimi sa fabrikami a zaniknutými družstvami, mesačná krajina Dobrudže). Pomôžu, upozornia (na zlodejov a zlých ľudí), povyzvedajú.

V Crasnej, keď sa chceli zložiť na noc pri kostole, ich uvidel miestny kantor (organista) menom Mihail. Pozval ich k sebe domov, celá rodinka (Maďari, Mihail-syn, Estera-matka, Evi a Egi-dcéry) potešená. Pred rokmi mali návštevu vyšše desiatich Nemcov, celý týždeň v domčeku s troma miestnosťami a dvoma ako-tak zamestnanými členmi rodiny. Estera odhadovala nezamestnanosť v dedine na päťdesiat percent. Všetci vraj odchádzajú robiť do zahraničia. „Aj Mihail chcel, ale ja som povedala nie...., no.“ (zvukový záznam v lámanej nemčine, slov. titulky.) Sprcha, MTV v telke. Podľa Evinho budíka im konečne dôjde, že v Rumunsku je čas posunutý o hodinu dopredu. Takže cez tie rómske osady išli o pol desiatej večer(!) a nie o pol deviatej, ako si mysleli. Bez skriveného vlásku na hlave, takže v pohode. Voľne pasúce sa prasce a malí kučeraví hrajúci baseball (sic!).

Ráno bohaté raňajky a prehliadka kostola v sprievode Mihaila. Crasna = krásna.
Ďalej: babky na trhu predávajúce výborný syr (kaškaval, bryndzu).
Dedovia, synovia a vnuci na voze ťahanom somárikom či koňom.
Odovzdané predavačky v obchode.
Pekné baby v mestách, na pláži (Constanta).
Chudáci, zlodeji, žobráci.
Beznohá žena v Zalau, ktorá sa pomocou rúk šúchala po zemi.
Deti, ktorým to všetko môže byť úplne jedno.

Stano: Nie že by som bol gay, ale musím povedať, že chlapi sú tu krajší ako u nás.
Paľo: Ááále, hovno. Všetko také talianske týpky, tí sa ženám nepáčia. Ale tučných tu veľa nevidíš, to je pravda.

Opálené tváre a zrobené ruky. Ruky ovešané zlatom, aj ruky bez hodiniek a prsteňov.
Povahy, ktoré si nesťažujú, ľudia, ktorí nenariekajú.