Kazachstan - Info

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut


Najväčšie rozpätie tejto stredoázijskej krajiny v severo-južnom smere je 1575 km a v západo-východnom smere 2960 km. Najvyšším vrchom je Talgar (4973 m n. m.). Najnižší bod (–132 m) leží v Karagijskej preliačine. Na západe krajiny pri Kaspickom mori sa rozprestiera Kaspická nížina. Jej časť leží nižšie ako hladina mora. Vypĺňajú ju morské, jazerné aj riečne usadeniny, ktoré rozčleňujú vetrom formované piesočné púšte. Na severe krajiny sa tiahne pokračovanie poklesávajúceho Uralu – Mugodžary, pohorie s polopúštnym rázom. Uprostred štátu sa rozprestiera Turanská nížina s púšťami Kyzylkum, Veľké a Malé Barsuky. Na severovýchode leží Kazašská plošina, ktorú zo severu obklopuje Západosibírska nížina, zo západu Turgajská plošina, z juhu plošina Betpak-Dala, piesočná púšť Mujunkum a Balchašsko-alakoľská kotlina. Východ a juhovýchod krajiny lemujú vysoké pohoria miestami pokryté ľadovcami (Altaj, Tarbagataj, Karatau, Kirgizský chrbát a Kungej-Alatau). Bývalý nástupnícky štát ZSSR získal nezávislosť roku 1991. Má značné nerastné bohatstvo (uhlie, ropa, zemný plyn, farebné kovy, chróm, nikel, bauxit). Baníctvo, ťažký priemysel a výroba stavebnín sú najdôležitejšie priemyselné odvetvia. Popri rozsiahlom chove zvierat (ovce) je pre poľnohospodárstvo významné pestovanie rastlín (pšenica). Príjmy štátu pochádzajú z vývozu ešte nespracovaných alebo len čiastočne opracovaných produktov (vlna, mäso, rudy, energetické suroviny). Krajina sa musí vysporiadať s početnými, zo sovietskej éry zdedenými ekologickými katastrofami. Napríklad vysychanie Aralského jazera pre zvýšené využitie do neho ústiacich riek na zavlažovanie, či rekultivácia rozsiahlych území znečistených jadrovými pokusmi.