Závan starých čias v novom Užhorode

Na hranici náš takmer prázdny autobus vítajú z ukrajinskej
strany len tri autá: nablýskaný Mercedes a dva mohutné džípy.
Víza zavedené pre východného suseda podľa všetkého zabrali -
žiadne rady na hranici, žiadni pašeráci cigariet, žiadni lyžiari
z východu a takmer žiadne problémy. Až na tie všadeprítomné
džípy.
Podobné automobilové osadenstvo sa zhromažďuje aj pred
budovou slovenského konzulátu v Užhorode. Majitelia nablýskaných
tátošov sa tu však zväčša na rozdiel od bežného smrteľníka
nezdržia dlho - zaplatiť dvojnásobok ceny za rýchle vybavenie im
nerobí problém. ,Hlavne tú žiadosť správne vyplňte! Inak vás za
bránu ani nepustia," vysvetľuje skupine novo prichádzajúcich
skúsenejšia záujemkyňa o víza. ,A príďte ráno o trištvrte na
osem, vtedy zapisujú do poradovníka."
Po zavedení víz Slovenskom mali čeliť náporu žiadateľov z
päťdesiatmiliónovej Ukrajiny len veľvyslanectvo v Kyjeve a
konzulát v Užhorode. Spočiatku sa pred konzulátom čakalo deň a
noc. Ľudia prichádzali, zapisovali sa do poradia, každú hodinu
robili vlastnú ,prezenčku" a čakali. Len značky áut prezrádzali,
z akej diaľky sa kto vybral na túto nedobrovoľnú ,dovolenku". Po
pol roku sa situácia výrazne nezmenila. Žiadatelia sa môžu
zapísať do zoznamu čakateľov na prijatie na konzuláte. Keď
približne o mesiac prídu na rad, môžu si podať žiadosť o víza a
po desiatich, v najhoršom prípade tridsiatich, dňoch si ich môžu
vyzdvihnúť. Zatiaľ však len čakajú v rade a apaticky pozorujú
nadšenie prítulného strážneho psa. Koncentrácia mužov v kožených
bundách s mobilnými telefónmi sa nenápadne zvyšuje. Mobily ešte
na Ukrajinu masovo nedorazili, ale už sa rozmnožili billboardy,
presviedčajúce, že čoskoro už budeme všetci ,spojení".


O nás bez nás
Zakarpatská Ukrajina sa už často ocitla v situácii, keď sa
o ďalšom živote jej obyvateľov rozhodovalo o nich a bez nich.
Osud ju ako horúci zemiak zveril raz do opatery jedného, raz
druhého suseda, v žiadnych rukách sa však neudržala natrvalo.
Nejednotné sú názory na to, či bola Podkarpatská Rus súčasťou
Kyjevskej Rusi. Ďalej je už situácia prehľadnejšia.
Rakúsko-Uhorsko, Československo, Maďarsko, krátky pokus o
samostatnosť a napokon začlenenie do ZSSR až do vyhlásenia
nezávislosti Ukrajiny v roku 1991. Za ten čas sa už Ukrajinci,
Rusi, Maďari, Slováci, Rusíni, Rumuni a ostatné národnosti
naučili spolu vychádzať a o národnostných konfliktoch tu už dávno
nepočuli. Zakarpatskí Slováci, ako aj príslušníci ďalších
národnostných menšín, tu majú možnosť získať základné aj
vysokoškolské vzdelania v rodnom jazyku. Náboženské rozdiely
medzi pravoslávnymi, gréckokatolíkmi a rímskymi katolíkmi sa tiež
prejavili len v tradícii oslavovať všetky sviatky dvakrát - podľa
katolíckeho i pravoslávneho kalendára. V tomto smere vládne
jednoznačná solidarita. Zakarpatskí Slováci, ktorých tu žije
niekoľko desiatok tisíc, nikdy nepociťovali výrazný záujem
susedného Slovenska. Situácia sa čiastočne zmenila, keď v roku
1997 bol prijatý zákon o zahraničných Slovákoch, ktorý oprávňoval
krajanov v zahraničí na dlhodobý pobyt a prácu či štúdium na
Slovensku. V súčasnosti ich oprávňuje na zľavu pri vybavovaní
slovenských víz...
Mnohí Slováci z Ukrajiny si pritom s Preukazom zahraničného
Slováka na slovenských úradoch pripadajú ako chudobní príbuzní,
keď počujú: ,Veď to je len papierik! Dajte mi cestovný pas."
Medzi zahraničným Slovákom z Ukrajiny a zahraničným Slovákom z
USA je totiž zásadný rozdiel... Ešte že ich po návrate na
Ukrajinu môže utešiť - aspoň tí Maďari a Poliaci nás majú stále
radi. A tak je o tom, do ktorého zahraničia sa pôjde na nákupy
alebo za prácou, rozhodnuté. ,Na Slovensko teraz chodia len
pašeráci a mafiáni. Veď kto iný by mal na to peniaze?" hodnotia
domáci efektívnosť vízového režimu.


,Máme tu všetko ..."
Na prvý pohľad sa billboardy a regály obchodov v Užhorode
nelíšia od tých v neďalekých slovenských mestách. Všetkého je
dostatok. Cudzinca by navyše mohli prekvapiť pomerne nízke ceny,
avšak domácim ich stačí porovnať s výškou svojho platu a dôvod na
radosť sa vytratí. Ceny sa pritom zvyšujú niekoľkokrát ročne a
zvyšovanie miezd ešte stále len sľubujú. V tržnici sa prechádzame
medzi množstvom tovaru dovezeného z bývalých sovietskych
republík, nechýbajú tu však ani maďarské, poľské a slovenské
výrobky. Vízová povinnosť so Slovenskom sa neodrazila na množstve
slovenských produktov, iba na ich cene. Práve ceny sú však pre
mnohých rozhodujúce. Pýtam sa svojej známej učiteľky z jednej z
užhorodských škôl, či by nechcela žiť niekde inde. ,Prečo? Veď tu
máme všetko. Chcela by som len pracovať v zahraničí a peniaze
chodiť míňať sem." Takto zrejme rozmýšľa veľa obyvateľov
Zakarpatskej oblasti, keďže ide o región, odkiaľ najviac ľudí
chodí za prácou do zahraničia. Najmenšia možnosť zárobku je
tradične na vidieku, a tak väčšina dedín počas roka doslova zíva
prázdnotou. Zostávajú tu len starci a deti, ktorí trpezlivo
čakajú na návrat svojich živiteľov z blízkeho zahraničia, ale aj
zo vzdialených regiónov Ruska, Talianska či USA. Predstava, že sa
za mesiac zberania banánov v Taliansku dá zarobiť viac, než za
rok v rodnom podniku či družstve, by len málokoho nechala
ľahostajným. V čase sviatkov sa zasa okná domov rozsvietia, ale
nie na dlho. Búrlivé oslavy pohltia väčšinu zárobkov, a tak
kolobeh pokračuje.


Džípy majú prednosť
Ukrajinci majú radi humor a radi sa zasmejú aj sami na
sebe. Tak pri novoročnom stole jeden z prípitkov znel: ,Aby ste
naozaj žili tak zle, akých chudákov zo seba robíte." Na tú štipku
pravdy, ktorá je v každom vtipe, si spomeniete, keď sa
prechádzate po niektorých prímestských častiach s novými
,domčekmi" v hollywoodskom štýle. Rozmanitosť tvarov a farebných
odtieňov umocňujú prepychové autá, medzi ktorými nechýbajú ...
džípy. Keď nás jeden vytlačí z úzkej prímestskej cesty do kanála,
napadne nám, že tieto autá tu naozaj majú svoje opodstatnenie,
veď slabšie by tieto cesty zvládli len s problémami. Keď bol vraj
v čase povodní niekto z ,centra" zisťovať situáciu v regióne, pri
pohľade na žiarivé domy sa úprimne prekvapil: ,Komu tu vlastne
treba pomáhať?" Túto úzku vrstvu obyvateľstva však od mohutnej
väčšiny delí priepastný rozdiel. Na cestách to napríklad názorne
demonštrujú nerovné súboje pancierových velikánov s dožívajúcimi
záporožcami. Svedčia o tom aj reštarurácie ,vyššej cenovej
kategórie", kde by priemerný dôchodca za tú najlacnejšiu pizzu
zaplatil pätinu svojho mesačného príjmu. Pravda, ak by sa ta
odvážil ... Stredná vrstva, ktorá má tvoriť jadro spoločnosti,
zatiaľ nedostala šancu. Takže pomáhať treba. A uvedomuje si to aj
prezident, ktorý na predvianočnom stretnutí s deťmi z chudobných
rodín rozdával tašky so sladkosťami a fotoaparátmi. (Aj prezident
musí dbať na imidž...)


O veselých a vynaliezavých
Na užhorodskom korze nás nostalgické šlágre z reproduktorov
prilákajú ku skupinke mladých ľudí združených okolo stola s
magnetofónom a škatuľou s ťažko čitateľným nápisom. Kým lúštime
záhadné heslá, príjemný mladý hlas nám rozpráva o tom, že mládež
má konečne vlastnú organizáciu a môže rozhodovať sama za seba.
Predtým vraj mali len KVN (Klub veselých a vynaliezavých), ale
nedávno mestská rada venovala študentom budovu bývalého kina, kde
teraz sídli organizácia mládeže neľahostajnej k politike.
Ďakujeme za letáčik a odchádzame odprevádzaní nechápavým pohľadom
mladého aktivistu. Vtedy nám konečne dôjde, čo to bolo za skrinku
na tom stole - peniaze na politiku.
Tradične silnou baštou štátnej moci sú ukrajinské štátne
médiá. V správach sa najviac času venuje dobročinným aktivitám
prezidenta Kučmu, deti nadšene rozprávajú, ako sa im na Nový rok
splnil sen - porozprávať sa s prezidentom pri prezidentskom
stromčeku. Zahraničné spravodajstvo informuje o nevyberavých
metódach Lukašenka. Letmo sa spomenú protesty v Kyjeve a
transparenty ,Preč s Kučmom". A moja známa učiteľka zatiaľ rieši
dilemu, či zajtra ,ochorie", vyletí z práce, alebo predsa len
pôjde do roboty. ,Riaditeľ bol dnes na mestskej rade. Vraj všetci
máme zajtra ráno ísť na míting na podporu prezidenta a ústavy,
bude kolovať prezenčka, a kto nepríde, bude mať problémy. Keby
nás aspoň za to platili, ale za tých 120 hrivien (asi 1100 korún)
..." mávne rukou. Jej otec si zaspomína: ,A máme tu návrat
sovietskych čias! Hoci, skončili vôbec niekedy?" O dvadsaťštyri
hodín už v slovenských médiách pri prekračovaní hraníc počúvame
správy o mítingoch na podporu Kučmu v ukrajinských regiónoch. A
že vraj sú zakarpatskí ľudia politicky pasívni...