Ukrajina-krajina kontrastov

Väčšina mladých ľudí sa chce počas letných prázdnin vybrať niekam za exotikou. Takáto dobrodružná cesta však nemusí byť lacný špás. Čo tak, obrátiť kurz svojej cesty smerom na východ od nášho malého Slovenska? Pred krátkym časom sa tak rozhodli aj moje túlavé topánky. Môžete si prečítať, čo vás môže čakať na neznámej a svojím spôsobom exotickej Ukrajine, kam sa cestuje veľmi lacno.

Prvý dojem
Najjednoduchším a najlacnejším spôsobom, ako sa dostať za východnú hranicu je cesta autobusom. Len niečo vyše hodinky cesty a ste na hraniciach v dedinke Vyšné Nemecké. Od našinca ukrajinský colníci požadujú zaplatenie tzv. vaučera (poplatok za prechod hranice) a zdravotnej poistky, ktorú vystavujú na colnici. Vyjde vás to na 3 doláre - americké samozrejme. Po tejto kalvárii sa za pár minút ocitáte v Užhorode. Nášmu autobusu, ktorý sa zastavil v meste robili komparz Rómovia s konským záprahom. Neďaleko od nich sa motala skupinka Čechov naložená batohmi. Cestujúcich, ktorí v Užhorode vystupovali na chvíľu vystriedali žobráci prosiaci o pár drobných u ostatných cestujúcich. Na Ukrajine je žobrákov a bezdomovcov veľmi veľa. Ďalej autobus pokračoval 250 kilometrov naprieč Zakarpatím do mesta Ľvov.

Neruské mesto
Vyše osemstotisícový Ľvov sa nachádza blízko ukrajinsko - poľských hraníc a to sa historicky podpísalo na jeho tvári. Návštevníkom okrem múzeí ponúka na obdiv svoju nádhernú architektúru z čias, keď tu bolo poľské územie. Ukrajinci akoby toto mesto "okupovali". Ľudia na prvý pohľad akosi nezapadajú do jeho starobylých ulíc. Trhy a obchody ponúkajú množstvo tovaru a ceny sú pre nás veľmi priaznivé ba až nízke. Mimochodom jedna Hrivna (ukrajinská mena) stojí 8 Sk. Jej kurz je však dosť nestabilný.Kedysi dosahovala kurz marky.

Hlavné mesto
Metropola krajiny Kyjev, kam moja cesta pokračovala nie je najväčším ukrajinský mestom. V prepočte 180 Sk ma stál lístok vlakom z Ľvova. Zaujímavé bolo, že "rýchlik" prešiel 500 kilometrovú cestu za 12 hodín, okrem toho nebola vo vlaku žiadna voda. Už na obrovskej stanici v Kyjeve bolo vidieť kontrast medzi životom na vidieku a v trojmiliónovej metropole. Všade je množstvo ľudí, babky s ceduľami v rukách ponúkajú turistom na prenájom byty. Aj takto si možno privyrobiť. Klaksóny áut, vrava uponáhľaných ľudí, hrmenie podzemného metra to je Chreščatyk, akési centrum mesta. No i tu sa po štvorprúdových cestách náhlia staré ruské autá, ale i nových zahraničných značiek. Na bulvári Tarasa Ševčenka pri supermarketoch aj tu postávajú žobráci. Pri prechádzke mestom sa určite zastavte na Majdane Nezaležnosti, námestí s fontánami, kde sa stretáva šesť ulíc. Starší ľudia tu ponúkajú na predaj rôzne suveníry. V strede námestia stojí socha archanjela Michaela, patróna mesta obsypaná holubmi. Počas mojej návštevy tu ľudia zvykli posedávať s pivom v ruke a sledovať futbalové prenosy z Euro 2000 na veľkoplošnej obrazovke. Medzi nimi aj študenti z Afriky, ktorí tu hojne študujú. Pri tamojšom McDonalde práve robila s okoloidúcimi rozhovory ukrajinská televízia.

Mladý ľudia sa obliekajú väčšinou moderne a samozrejme vlastnia mobil. O poriadok v centre mesta sa starajú policajti na motorkách. Metrom sa môžete vybrať do mestskej ZOO, ktorá je jednou z najstarších v Európe.

V Kyjevskom riečnom prístave, kde poletovali čajky som sa nalodil na loď, ktorou môžete absolvovať vyhliadkovú plavbu po rieke Dneper. Na Kyjevskom úseku Dnepra je deväť mostov a nábrežia sú obsypané rybármi. Naskytol sa mi pohľad na zlaté vežičky Kyjevo - Pečerskej Lavry, starobylého pravoslávneho chrámu. Blízko na ľavom brehu rieky sa nachádza obrovská socha Matky vlasti, múzeum 2. svetovej vojny. Tieto monumenty sú turistami aj teraz navštevované.

Ako to skutočne funguje
Nielen ukrajinská metropola, ale i ďalšie väčšie mestá pôsobia dojmom bezpečia. V Kyjevskej štvrti Rusanovka, kde som býval však bolo vždy nad ránom počuť zopár výstrelov. Miestny tvrdili, že to miestna mafia si takto vybavuje svoje účty. Deň pred mojím odchodom z Kyjeva explodoval v istom obchode v centre ručný granát. Výbuch sa našťastie obišiel bez obetí. Bežný ľudia pristupujú k takýmto udalostiam dosť ľahkovážne a môjmu cestovaniu takéto okolnosti dávajú isté vzrušenie.

Návrat
Kvôli zavedeniu víz medzi Slovenskom a Ukrajinou sa moja cesta domov trochu skomplikovala. Ráno na autobusovej stanici vo Ľvove, kde som mal nasadnúť na pravidelnú linku do Košíc mi dispečerka povedala, že kvôli vízam dnes autobus jednoducho nepôjde. Nemajú dostatok cestujúcich, iba mňa. Poslednou možnosťou, ako sa dostať načas domov bolo použiť vlak. Za lístok do Košíc pítali na železničnej stanici v prepočte okolo 2000Sk, ktoré som už nemal. Čo robiť teraz? Jediným východiskom pre mňa boli dvaja urastený Ukrajinci v "šušťákových" súpravách, ktorí mi ponúkli lístok za nižšiu cenu. Zaplatil som všetky svoje peniaze a už som sedel spokojný v jednom z kupé vlaku. Na najbližšej zastávke ma však sprievodca vyhodil, lebo môj lístok bol samozrejme falošný. Naletel som chytrákom. S prázdnou peňaženkou som sa ocitol v dedinke Slavsk v Karpatoch a pred sebou som mal ešte vyše 350km cesty. Samozrejme som začal stopovať. Jednoduchí chudobní ľudia, ktorí tam žili ma prekvapili. Už po piatich minútach mi zastavil prvý nákladiak. Niektorí šoféri mi dávali dokonca peniaze. Takýmto spôsobom som sa dostal o desiatej večer do Košíc. Presvedčil som sa, že Ukrajinci sú peväčšine jednoduchý dobrosrdečný národ a tak sa tam niekedy určite vrátim.