Životopis krajiny

Kambodžské kráľovstvo je jeden z najmenších štátov juhovýchodnej Ázie. Zo západu a východu hraničí s Thajskom a Vietnamom, na severe s Laosom. Na juhu krajinu obmýva Thajský záliv.
Najslávnejším kambodžským obdobím bola Kmérska ríša. Za vlády boha-kráľa Suryavarmana II. v 12. storočí impérium zaberalo okrem územia Kambodže aj veľkú časť Malajského polostrova. V 15. storočí bola ríša dobitá thajskými armádami a prakticky vydaná na milosť svojim mocným susedom. Nasledovné storočia kráľovstvo lavírovalo medzi vazalstvom Siamu a Vietnamu, ale nakoniec svoju formálnu nezávislosť stratilo v prospech Francúzska. Protektorátom európskej veľmoci sa oficiálne stalo 17. Apríla 1864.
Koniec koloniálnej správy sa viaže s menom dnešného kráľa krajiny Norodoma Sihanuka. Po svojom uvedení na trón v roku 1941 sa mladý panovník stal vodcom boja za nezávislosť, ktorú krajina získala 9. novembra 1953.
V rokoch studenej vojny, kedy bola oblasť Indočíny trecou plochou záujmov svetových veľmocí sa Kambodža dostala medzi dva mlynské kamene. Sihanuk vsadil na víťazstvo Ho Či Mina a rozhodol sa ho podporiť. Nesúhlas Kambodžskej elity s takouto politikou vyústil v štátny prevrat, americkú intervenciu do Kambodže v roku 1970 a nastolenie vlády podporovanej Washingtonom. Proti Američanom naklonenému režimu bojovalo formou partizánskej vojny niekoľko skupín, z ktorých sa ako najsilnejšie ukázali vojská Červených Kmérov pod vedením Pol Pota. Keď v r. 1975 víťazne vpochodovali do Phnom Penhu nikto netušil, že v nasledujúcich 4 rokoch vlády nevídaného teroru zahynie každý siedmy Kambodžan. Krvavú tyraniu duševne chorého Pol Pota ukončila v 1978-om Vietnamská intervencia. Tá znamenala nielen koniec Pol Pota ale aj začiatok novej partizánskej vojny. Koniec studenej vojny znamenal aj koniec „bratskej“ pomoci a stiahnutie vietnamských vojsk. V zdevastovanej krajine začal domáci zápas o moc a len silný tlak svetového spoločenstva prinútil bojujúce strany k rokovaniu. V 1991 došlo konečne k podpísaniu mierovej zmluvy. Za pomoci vojsk UN došlo k stabilizácii situácie a uskutočneniu demokratických volieb. Ich výsledkom bola deľba moci medzi prvého premiéra Ranarridha a druhého premiéra Hun Sena a. Na jeseň 1998 sa uskutočnili nové voľby, ktoré boli pozorovateľmi uznané za slobodné. Ich víťazom sa stal autoritatívny Hun Sen.