Veľké jazero

Kambodža je našincovi známa najmä prostredníctvom krutej občianskej vojny a politických nepokojov. Menej sa už hovorí o jej unikátnych historických pamiatkach a len veľmi málo ľudí vie, že na území Kambodžského kráľovstva sa nachádza jedinečná prírodná zaujímavosť - Veľké jazerom a rieka Tonlé Sap. Napriek tomu, že som strávil v Kambodži len krátky čas, nenechal som si návštevu tohoto prírodného zázraku ujsť.
Vitajte na palube
„Nebezpečné? Ale kdeže. Možno v lete, ale teraz už nie. Tento rok je plavba celkom OK. Rýchloloď to zvládne za 6 hodín. Ak sa rozhodnete ísť, všetko vám môžem zabezpečiť: palubný lístok aj odvoz do prístavu.“
Takto nejako ma majiteľ penziónu presvedčil, aby som to k Veľkému jazeru predsa len skúsil po vode. Svoje sľuby splnil. Ešte ani nezačalo svitať a ja som už stál s platným cestovným lístkom na móle, pri ktorého konci na hladine rieky Tonlé Sap kotvil sedemmetrový motorový čln.
Loď bola už plná nedisciplinovaných zahraničných návštevníkov, ktoré nedbali varovaní svojich zastupiteľských úradov a rozhodli sa pre riečnu dopravu. Čo decentnejší sa usadili na lavice podpalubia, rovná strecha člnu patrila mne podobným, ktorí nielen, že majú záujem kochať sa krásami okolitej krajiny, ale aj čítajú cestovateľské príručky a preto vedia, že z horných poschodí lode /na rozdiel od mrakodrapov/ sa pri náhlych nešťastiach /bože uchovaj/ zachraňuje podstatne jednoduchšie.
Polovičku strechy zaberali mohutné kanistre s benzínom a na zvyšku sa už tiesnilo niekoľko pasažierov. Na palubu v ďalších desiatich minútach priskákali poslední traja-štyria cestujúci a mohli sme zdvihnúť kotvy.
Držte si klobúky
Potom ako strojníci nahodili tri statné visacie motory, pohli sme sa proti prúdu rieky závratnou rýchlosťou. Rútili sme sa ako z kopca. Smer Veľké jazero, severo-severo východ.
Svištiaci vzduch nám strapatil vlasy a motory ohlušujúco ručali, rieka však pôsobila dojmom pokoja a harmónie. Zrejme to nebolo iba zdanie, pretože na rozdiel od minulosti na prove lode nestál vojak so samopalom, tak ako to bolo ešte prednedávnom zvykom.
Na vlnách Tonlé sa pohojdávali úzke pramice rybárov. Niektoré z nich boli vybavené starým motorom s dlhočizným hriadeľom zakončeným lodnou skrutkou. Občas sa dokonca objavila aj nákladná pramica, kde lodník určoval smer plavby obrovským volantom! Veľká väčšina plavidiel však bola poháňaná iba silou ich majiteľov. Muži aj, ženičky s pestrofarebnými šatkami alebo trsteným klobúkmi na hlavách sa tesne pred koncom lode, postojačky, naučeným pohybom zapierali do dlhého vesla a kormidla zároveň. Keď nás zbadali, naponáhlo sa obracali kolmo na smer vĺn, rozčerených trupom nášho člna.
Život na brehoch
Prítomnosť hejna rybárov väčšinou predznamenávala osadu na brehoch rieky. Tvorilo ju niekoľko radov drevených domcov na hrubých koloch, pokrytých palmovým lístím. Siluetu dedín dopĺňali štíhle postavy paliem a občas aj kontúry skromnej stupy – svätyne alebo dreveného watu - kláštora. Niekedy sa rady domov objavili aj priamo na vode. Desiatky chatrčí stojacich osamote alebo poprepájaných chodníkmi, ktoré sa lenivo pohojdávali na drevených pontónoch. Zástupy obydlí sa ťahali niekedy až do stredu rieky. Neverili by ste, ale tieto stavby majú aj pivnice. Sebe podobné. Prútené. Vhodné to miesta na skladovanie rýb.
Na plávajúcich mólach sa však nenachádzali iba obydlia ale obchodnícke šiatre, či policajná stanica. Jednou z mála obecných ustanovizní, ktoré museli stáť na pevnej zemi boli miestne zábavné centrá pozostávajúce z gulečníka chráneného plátenou strieškou.
Jedinečné Tonlé Sap
Rieka sa miestami rozbehla do rovného úseku, niekde vytvorila viacerými ramenami ypsilónovú križovatku, niekde sa zakrútila, ako cesta na Branisko. Zrazu sa pred nami otvorila šíra vodná hladina tiahnúca sa až po obzor. Bolo to jazero Tonlé Sap – jeden z prírodných divov Juhovýchodnej Ázie.
Tonlé Sap má počas obdobia sucha povrch 3000 kilometrov štvorcových a maximálnu hĺbku 1 m. Keď však príde obdobie dažďov a masy vôd zdvíhajú hladinu Mekongu, rieka Tonlé Sap, ktorá ho spája s jazerom obráti svoj prúd a začne Veľké jazero napĺňať. To v priebehu niekoľkých týždňov zväčší svoju plochu skoro trojnásobne a jeho maximálna hĺbka stúpne až na 12 m. Stáva sa najväčším sladkovodným jazerom v regióne. Prírodná vyrovnávacia nádrž nielen zabraňuje záplavám, ale dáva obyvateľom žijúcim na jeho brehoch živobytie. Roľníkom každoročne prináša v nánosoch úrodnú pôdu, rybárom poskytuje hojné úlovky. Tri štvrtiny rýb ulovených v krajine pochádzajú práve odtiaľto. Unikátny cyklus zaplavovania a vysušovania územia vytvoril podmienky na výnimočnú hojnosť živočíšnych druhov nielen pod hladinou jazera, ale aj na jeho brehoch. 300 identifikovaných sladkovodných druhov dopĺňajú desiatky reprezentantov vtáčej ríše, ktoré v tisíckach každoročne prilietajú k jeho brehom.
Budúcnosť jazera
Práve bohatá fauna a hydrologická výnimočnosť sú dôvodom, prečo sa niektorí štátni predstavitelia snažia o vyhlásenie jazera za miesto svetového prírodného dedičstva. Znamenalo by to zastavenie prehnanej ťažby lesov na jeho brehoch a odstúpenie od plánovaných stavieb priehrad na rieke Tonlé Sap. Odporcovia takéhoto riešenia argumentujú tým, že vyhlásenie jazera a jeho okolia za obrovskú rezerváciu sa veľmi nepriaznivo odrazí na ekonomickom rozvoji krajiny. Ich argument, že chudobná Kambodža si momentálne takýto luxus nemôže dovoliť má tiež svoju logiku. Budúcnosť možno bude v turistike. Prednedávnom sa vláde vzdali posledné zvyšky odbojných Červených Kmérov, ktoré snáď budú znamenať dlho očakávaný mier a zvýšenie počtu zahraničných návštevníkov. Bolo by to šťastné riešenie, pretože táto exotická krajina má cudzincom čo ponúknuť.