Životopis krajiny

Väčšinové národy etnicky bohatého Laosu majú blízko k Thajčanom jazykovo aj nábožensky, takže tunajšie kráľovstvá boli dlhé storočia pod silným vplyvom suseda z druhej strany Mekongu.
Potom však prišlo 19. storočie a rast koloniálnych impérií. V jeho osemdesiatych rokoch sa stal Laos členom únie francúzskej Indočíny. Pokojné polstoročie koloniálnej správy ukončila až Druhá svetová vojna. Oslabená koloniálna administratíva nedokázala čeliť emancipačným snahám nacionalistov a Laos získal samostatnosť.
Keďže nezávislosť znamenala pre Laos občiansku vojnu a vajatanie medzi pravičiarskymi roajalistami, neutralistami a ľavičiarmi, do hry vstúpili mocnosti. Soc-blok podporoval Laos prostredníctvom súdruhov z Vietnamu, USA sa angažovali intenzívnym bombardovaním. Ani tisícky kráterov však krajinu pred ružovými Marxisticko-leninskými ideami neubránili. Svetová revolúcia zvíťazila v sedemdesiatych rokoch aj tu. Nasledoval exodus inteligencie, vytvorenie pracovných táborov pre odporcov režimu, hospodársky pokles...
Našťastie, malé krajiny nedokážu dlho odolávať ani pozitívnym zmenám za ich hranicami. Perestrojka efektívne ovplyvnila aj tunajšie politbiro. V roku 1991 bol zo štátneho znaku potichu odstránený motív kladiva a kosáku a pod obrovskými portrétmi Marxa a Lenina v zasadacej hale národného zhromaždenia heslo: Za mier, samostatnosť, jednotu a socializmus, nahradil mierne pozmenený slogan: Za mier, samostatnosť, demokraciu, jednotu a prosperitu. V súčasnosti krajina smeruje pod vedením komunistickej strany k trhovému hospodárstvu.