Slovenské banské múzeum – Banská Štiavnica

Slovenské banské múzeum je špecializovaným múzeom na dokumentáciu dejín baníctva v Slovenskej republike. Patrí do systému múzeí s celoslovenskou pôsobnosťou, v rámci regionálneho výskumu dokumentuje aj históriu Banskej Štiavnice a jej okolia. Vzniklo roku 1964 zlúčením Mestského múzea, založeného roku 1900, so Štátnym banským múzeom Dionýza Štúra, zriadeného roku 1927. Od svojho vzniku buduje mineralogisko-ložiskové, bansko-technické, národopisné, umeleckohistorické, archeologické a numizmatické zbierkové fondy a zbierky všeobecnej histórie. Súčasťou fondu je aj historická odborná knižnica. Rozsah celého fondu múzea predstavuje asi 100 000 zbierkových predmetov. Múzeum má niekoľko odborných oddelení a samostatné stále expozície, ktoré sa nachádzajú v ôsmych objektoch historického jadra mesta. Súčasťou expozícií je i banícky skanzen.

Ústrednou budovou je Kammerhof, národná kultúrna pamiatka, najväčší stavebný komplex v meste, ktorého začiatky siahajú do 13. stor. Je to bývalé sídlo komorských grófov a banského riaditeľstva. Súčasný vzhľad pochádza z konca 18. stor. Sídli tu riaditeľstvo, hospodárska správa, niektoré odborné oddelenia a pripravuje sa tu expozícia Baníctvo na Slovensku.

Starý zámok, národná kultúrna pamiatka, ktorej pôvod siaha do začiatku 13. stor., nesie stopy takmer všetkých slohov a je muzeálnym objektom od roku 1900. Je tu umiestnená umelecko-historická expozícia.

Predajňa Minerál - informačná, poradenská a predajná služba je otvorená v budove Berggerichtu na Nám. sv. Trojice 6. Okrem predaja informačných a propagačných materiálov múzea a mesta ponúka vzorky minerálov, suveníry, staré knihy a časopisy.

Banské múzeum v prírode (skanzen)
bolo sprístupnené roku 1974 na pôvodných banských dielach šachty Ondrej zo 16. stor. a štôlne Bartolomej zo 16. a 17. stor. Nachádza sa 2 km od Banskej Štiavnice pri ceste do Štiavnických Baní pod jazerom Klinger. Pozostáva z povrchovej a podzemnej expozície. Na povrchu sa nachádzajú originálne stavby a stroje napr.: unikátny vodostĺcový ťažný stroj z roku 1881, ťažná veža Žofia a iné. Podzemnú expozíciu tvoria dva hĺbokvé obzory na šachte Ondrej (Bartolomej a Ján) 33 m - 45 m pod zemou. Dĺžka podzemnej trasy je 1 300 m. V typickom banskom prostredí sú inštalované ukážky banských pracovísk, zariadení a dobývacích metód od 16. stor. až do súčasnosti.

Expozícia Protiturecké boje na Slovensku
je umiestnená v objekte Nového zámku, šesťposchodovej renesančnej stavbe so štyrmi baštami (1564 - 1671), národnej kultúrnej pamiatke. Pôvodne slúžila ako strážna veža v protitureckých bojoch. Pre svoju dominantnú polohu sa využívala aj ako mestské živé hodiny / každú štvrť hodinu sa trúbením oznamoval presný čas/.Expozícia je inštalovaná na štyroch podlažiach a názorne dokumetuje obranné boje proti Turkom. Najpútavejšími exponátmi sú plastiky Turkov v životnej veľkosti, viaceré typy dobovej výzbroje a výstroja, umelecké výrobky, obrazy, mince a archeologické nálezy. Z najvyššieho poschodia je panoramatický výhľad na mesto a okolie.

Mineralogicko-ložisková expozícia
je v niekdajšom objekte Banského súdu (Berggericht), ktorého pôvod siaha až do začiatku 15. stor. (v 18. stor. prestavaný v barokovom slohu). Je národnou kultúrnou pamiatkou.V 19. stor. užívala budovu Banícka a lesnícka akadémia. Múzeum v nej sídli od roku 1927. Zaujímavosťou budovy je malá stredoveká štôlnička s vyústením priamo na nádvorí, ktorá je súčasťou expozície. Expozíciu tvoria jedinečné vzorky minerálov a hornín zo slovenských a svetových nálezísk systematicky usporiadané.

Galéria Jozefa Kollára
je umiestnená v troch historických objektoch (Jonášov, Richterov a Bošániho dom) s gotickými, renesančnými i barokovými prvkami pôvodne zo 16. stor. Domy s renesančnými portálmi majú miestnosti prevažne sieňového typu s s bohato vyrezávanými trámovými stropmi. Expozícia je inštalovaná na dvoch poschodiach a dokumentuje výtvarné umenie Banskej Štiavnice a a okolia od najstarších čias až po súčasnosť. Osobitná časť expozície je venovaná tvorbe Jozefa Kollára. Medzi najcenejšie exponáty patria gotické sochy sv. Kataríny a sv. Barbory v nadživotnej veľkosti zo začiatku 16. stor. od majstra M. S.

Expozícia baníctva na Slovensku
je umiestnená v Klopačke, dvojposchodovej vežovitej renesančno-barokovej stavbe z roku 1681. Nad vchodom je kamenný reliéf so znakom bratskej pokladnice, letopočtom 1681 a nápisom. Vo veži bolo klopacie zariadenie, ktorým sa zvolávali baníci do práce. Budova slúžila aj ako banícka väznica. Expozícia v chronologickom slede dokumentuje vývoj baníctva na Slovensku od 16. stor. do súčasnosti. Medzi najcennejšie exponáty patrí kolekcia bansko-meračských prístrojov, baníckych kahancov a zariadení na trhacie práce.

Otváracie hodiny/Kontakt:
Aktuálne informácie nájdete na www stránke Slovenského banského múzea.