Ako písať cestopisnú reportáž

„Ako na to? Povedz.“ Vyslovených, či skôr napísaných a zamailovaných otázok, ako písať cestopisné texty tohto druhu sa na moju hlavu znieslo v poslednom roku aspoň tucet. O tom, že takýchto ľudí nie je málo svedčí úctyhodný počet osobných www stránok, na ktoré majiteľ popri rôznych iných materiáloch pridá aj svoje dovolenkové zážitky, či hromada cestopisných článočkov a postrehov putujúcich po sieti medzi kamarátmi v e-mailoch. Keďže texty tohto druhu píšem už pekných pár rokov, rád by som začínajúcim cestopiscom prispel niekoľkými radami, ako sa vyvarovať chýb a zatraktívniť materiál pre širokú čitateľskú obec.

ZVOĽTE VHODNÝ NÁZOV!
Tak ako tovar predáva do veľkej miery obal, pútačom článku je jeho titulok. Ak si na ňom nedáte záležať, je možné (a na internete veľmi pravdepodobné), že to bude jediná časť textu, ktorú z vašej reportáže ľudia prečítajú :-(. Toto konštatovanie platí aj pre stručné resumé, či perex, ktorým sa materiál prezentuje či už v úvode samotného textu, alebo formou upútavky.

BERTE OHĽAD NA DOBU POZORNOSTI ČITATEĽA!
Dĺžka jedného textu, najmä ak sa číta z obrazovky, by  nemala byť dlhšia ako 3-4 fleky (flek = normostrana = 30 riadkov v zalomení 60 znakov čo je cca 1500 znakov bez medzier). Pre ilustráciu, je to objem textu rovný dvojstranovej obrazovej reportáže v slovenských týždenníkoch. Dlhší text radšej rozdeľte na logicky uzatvorené pokračovania a na www stránke ich uveďte ako osobitné odkazy. Rozdelenie podľa dní, ktoré sa zhoduje s autorovým denníkom, väčšinou nebýva pre čitateľa vhodné.  
V rámci reportáže text čleňte na odseky s dĺžkou 200-300 znakov a uvádzajte ich podnadpismi. Zvýšite tak dynamiku textu.

VŽITE SA DO ÚLOHY DIVÁKA!
Pri písaní sa skúste odosobniť. Snažte sa pochopiť, čo je pre publikum zaujímavé, a čo mu naopak nič nepovie. Napríklad, ak v reportáži budete familiárne opisovať svojich spolucestovateľov, ktorých ste v texte predtým nepredstavili, bude sa čitateľ cítiť v texte „cudzí“. V oblasti fotografií podobnú nevôľu budia (opakované) fotografie typu „ja a pamiatka XY“.

DAJTE ĽUĎOM POCÍTIŤ ATMOSFÉRU!
Korením dobrej reportáže je drobnokresba a najmä vaše subjektívne zážitky. Nemusia to byť len nezvyčajné príhody, ale aj opisy detailov vonkajších (jazda autobusom, obed v reštaurácií) či vnútorných (napríklad asociácie, pocity :-(, :-o, ;-), porovnanie očakávania so skutočnosťou a pod.) Snažte sa ich do textu zaradiť. Je lepšie opísať Eiffelovku cez situáciu a vaše osobné dojmy (napríklad opis a myšlienky počas cesty výťahom na horné poschodia veže) ako uvádzať suché „miery a váhy“ dominanty Paríža.

DAJTE ZNAŤ ČITATEĽOVI, ŽE AUTOR JE RODÁK!
Všímajte si lokálne zvláštnosti a porovnajte ich so svojou domovinou. Čím väčšie odlišnosti v zvyklostiach (kuchyni, doprave, správaní etc), tým zaujímavejšie. Ak ich navyše dokážete opísať so štipkou vtipu :-) – bod pre vás.

NEPRESOĽTE TEXT FAKTAMI!
Často sa pri písaní nezaobídete bez geografických, historických či sociologických informácií. Vítané sú najmä údaje, ktoré môžu dokresliť vaše zážitky, ďalej „pikošky“ z histórie :-o,  rôzne „naj“ 8-() či iné, pre čitateľa zaujímavé fakty. Získate ich z cestovných sprievodcov alebo internetu. Ale pozor! Faktografické informácie by v texte nemali prevažovať – hrozí unudenie čitateľa.

NEMIEŠAJTE HRUŠKY S JABĹČKAMI!
Ak pociťujete potrebu uverejniť aj rozsiahlejšie encyklopedické údaje alebo praktické informácie, nezaradzujte ich do textov s vašimi zážitkami. Ak sa chcete podeliť so skúsenosťami, ktoré by mohli využiť potenciálni cestovatelia, urobte to formou osobitného textu. Jeho www adresu nezabudnite  v texte reportáže na konci uviesť.

SPILUJTE HRANY!
Ako bolo už uvedené, text by mal pre pestrosť obsahovať rôzne časti: opis detailov, príbeh, fakty, atď. Dajte pozor, aby prechod medzi nimi bol plynulý a nerušil. Spojkou (rozdeľovníkom) medzi textami rôzneho charakteru môže byť napríklad spomínané podnadpisové členenie.

PAMÄTAJTE NA PRÍSLOVIE MENEJ BÝVA VIAC!
Popri presýtení čitateľa faktami, hrozí podobné nebezpečenstvo aj z opakovaného opisu rutinných činností, ako jedlo, použitie dopravy, postavenie stanu a podobne. Tieto sa často vyskytujú najmä v spomínaných denníkoch. Snažte sa im vyhýbať a opisujte len veci a aktivity, ktoré sú niečím osobité.

ZAĽUDNITE TEXT!
Reportáž je príťažlivejšia, ak v nej vystupujú živí ľudia. Môže to byť rybár, ktorého ste stretli na pobreží, čašník, či taxikár. Nechajte ich vo vašom texte prehovoriť. Aj keď optimálny je mikropríbeh, nejaká „story“ na oživenie postačí aj jedna-dve vety domorodca v priamej reči. Pokojne môžete pretlmočiť posunkovú reč do slovenčiny a dochutiť ju nejakým medzinárodne známym, lokálnym výrazom (pozdrav, poďakovanie, oslovenie etc...).

OVERUJTE SI FAKTY!
Ak sa rozhodnete v texte uvádzať konkrétne údaje, mali by byť z dostatočne dôveryhodného zdroja. Dvojnásobne to platí o informáciách, ktoré by mohli krajinu, mesto, či nejakú osobu v očiach čitateľov poškodiť. Pozor na dezinformácie!

DOPLŇTE TEXT FOTOGRAFIAMI!
Myslite (najlepšie už pred dovolenkou :-)) na to, že pri cestopisných textoch sa fotografický materiál berie ako povinná výbava. Fotografie by mali byť doplnené stručným popiskom. V prípade, že ich zverejňujete na internete, mali by byť divákovi prístupné aj prostredníctvom náhľadov a veľkosť súboru zverejnenej fotografie by nemala presahovať 100kB.

Tak, a stručný úvod do písania cestopisných reportáží máte za sebou. Hŕŕŕ sa do písania :-). Ak by ste mali záujem niečo zverejniť aj na stránkach www.skrz.sk, článok môžete zaradiť do nášho archívu prostredníctvom služby PRIDAJ, eventuálne nám ho môžete zaslať na adresu redakcia@skrznaskrz.sk. Uverejnenie materiálu v rámci časopisu redakcia dohodne s autorom.
Bohužiaľ, zatiaľ nemáme prostriedky na honorovanie príspevkov (dúfam, že aj na to čoskoro príde ;-)) ale niečo vám ponúknuť predsa len môžeme: V nasledovných mesiacoch plánujeme využiť naše bohaté kontakty v slovenských médiách a spustiť agentúrny servis pre v tlači zatiaľ nepublikované články s cestopisnou tematikou. Vybrané materiály zaradené na naše stránky po dohode s autormi zredigujeme a budeme ich v mene autorov ponúkať redakciám na honorované uverejnenie.