Zvolen - Úvod/Mapa

Zvolen leží vo Zvolenskej kotline, na sútoku Slatiny a Hrona. Oblasť bola nepretržite osídlená od mladšej doby kamennej. Prvá zmienka o Pustom hrade, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska pri sútoku Hrona a Slatiny, je z roku 1135. Hrad strážil dôležitú cestu a bol strediskom prvej správnej jednotky na území Slovenska – rozsiahlej Zvolenskej veľkožupy. Do 13. storočia bol Zvolen slobodnou občinou kráľovských služobníkov. Mestské privilégiá získava asi v r. 1235, obnovené boli po tatárskom vpáde r. 1244 Bélom IV., ktorý ho zaradil medzi kráľovské mestá. Mesto sa vyvíjalo na báze poľnohospodárstva a remesiel a pod vplyvom miestneho hradu.

V rokoch 1370-1382 dal uhorský kráľ Ľudovít I. vybudovať poľovnícke sídlo, zámok na spôsob talianskych metských kastelov. K zámku sa viaže pobyt J. Jiskru v roku 1440. Mesto v tom období malo mestskú školu, prvý záznam o nej pochádza z roku 1401. V 17. a 18. storočí bol Zvolen s trhovým právom významným strediskom obchodu, najmä s dobytkom.

Oživenie národného života v prvej polovici 19. storočia sa dotklo i Zvolena. Zvolenčania si v r. 1848 za svojho poslanca do Uhorského snemu zvolili Ľudovíta Štúra. V r. 1837 vznikla verejná knižnica a v r. 1887 tlačiareň J. Nádasiho.

Roku 1871 bol Zvolen napojený železnicou cez Lučenec na Pešť, 1872 na Vrútky a keď bola v r. 1873 vybudovaná železnica do Banskej Bystrice, stal sa železničnou križovatkou. Z priemyselnej výroby tu bola továreň na ohýbaný nábytok, výroba fajok, klobučníctvo, farbiareň. Od roku 1871 továreň Union vyrábala rôzne železiarske výrobky a druhy plechov.

Počas II. svetovej vojny tu v období SNP sídlili povstalecké a partizánske veliteľstvá a nemocnica. V železničných dielňach vyrobili tri pancierové vlaky. Mimoriadny význam malo neďaleké letisko Tri duby. Po vojne sa zo Zvolena stalo centrum drevárskeho a lesníckeho školstva, vybudoval sa drevokombinát Bučina, mliekárensky podnik, tehelne a pod.