• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
    8.01 € (241.31 Sk)
  • Prenájom áut

Zimná horská turistika – všeobecné upozornenia

Na čo by sme nemali zabudnúť pri zimnej turistike.

V polohách nad 1300 m sa môže vyskytnúť krátkodobé sneženie po celý rok. Vo výške 620 m. n. m. býva priemerná výška snehovej prikrývky 16 cm a vo výške 1500 m 55 cm. Priemerný počet dní so snežením je vo výške 620 m 67 dní a vo výške 1500 m 187 dní.

V niektorých lokalitách je okrem letného značkovania aj ZIMNÉ ZNAČKOVANIE, ktoré umožňuje orientáciu v zime. Turistické značkované chodníky, okrem prístupových ciest na chaty, v zimnom období pre sťaženú orientáciu, neschopnosť terénu alebo nebezpečenstvo lavín neodporúčame. Niektoré z týchto chodníkov, ale hlavne tie, ktoré sú v hôľnom pásme, sú v zime životu nebezpečné.

Zimné značkovanie tvoria tyče vysoké v priemere 2,5 m až 3,5 m a hrubé 6 až 10 cm. Vzdialenosť medzi jednotlivými tyčami je asi 25 m, vzdialenosť sa však riadi poveternostnými pomermi a charaktermi terénu. Zimným značkovaním sa značkujú len úseky, ktoré sú v zime veľa navštevované a ide o miesta, ktoré si to zvlášť vyžadujú.

Lyžiarske zjazdové trate a túry majú osobitnú orientáciu.
Technická komisia FIS schválila jednotný systém značkovania zjazdových tratí. Lyžiarske zjazdové trate, lyž. túry a lyž. terény sú rozdelené do troch skupín podľa technickej obťažnosti, ktorá sa vyznačuje rovnakou farbou na zimných tur. mapách aj v teréne.
A. ťažké – čierna farba,
B. stredne ťažké – červená farba,
C. ľahké – modrá farba.

Všetky zjazdovky a niektoré lyž. túry sú označené v teréne okrúhlymi tabuľami – terčmi v príslušnej farbe podľa obťažnosti trate. Veľké číslo na tabuli označuje číslo zjazdovky alebo túry, malé číslo na dolnom okraji udáva vzdialenosť po 100 m od cieľa k štartu. V cieli je 0 (nula). Podobne sú vyznačené aj lyž. túry, majú však štvorcové terče postavené na hranu.

Vzhľadom na terén, vybavenosť a udržiavanie lyž. tratí sú všetky rozdelené na:

A. LYŽIARSKE ZJAZDOVÉ TRATE. Pod týmto pojmom rozumieme v teréne vyznačené lyž. trate s neustálym sklonom od štartu až po cieľ, ktoré sú v blízkosti lyž. dopravných zariadení. Bývajú bežne vyjazdené a niekedy aj upravované. Sú označené tyčovým značkovaním a terčmi vo farbe príslušnej obťažnosti. V lesných priesekoch len terčmi po stranách zjazdovky v 100 m vzdialenosti od seba. Po týchto vyznačených zjazdovkách a lyž. svahoch je zakázané voziť sa na skiboboch, sánkovať sa a chodiť pešo.

B. LYŽIARSKE TÚRY ZNAČKOVANÉ. Tradičné lyž. trate, ktoré sa používajú len za vhodných snehových podmienok. V hôľnom pásme sú označené terčovým značkovaním a v pásme lesa vedú lúkami, cestami alebo priesekmi. Tie, ktoré sú viac zaužívané, sú označené aj terčmi s príslušným číslom. Môžu mať úseky bez sklonu alebo protisvahu so stúpaním. Neupravujú sa, nebývajú vyjazdené. Lyžiar, ktorý chce túru absolvovať, musí ovládať jazdu v rôznorodom snehu. Odporúčajú sa len za dobrých snehových a poveternostných podmienok. Tieto túry nie sú kontrolované Horskou službou.

C. LYŽIARSKE TÚRY NEZNAČKOVANÉ. V teréne nie sú osobitne označené. Vhodné je oboznámiť sa s príslušným terénom v letnom období. Lyžiar musí dokonale ovládať jazdu v rôznorodom snehu a orientáciu v teréne. Potrebné je prispôsobiť si výzbroj aj na chôdzu, aj na výstupy. Tieto túry možno absolvovať len za dobrých snehových a poveternostných podmienok, nie sú kontrolované Horskou službou.

Riziká zimnej turistiky
Vzťah človeka k horám prekonal za posledné desaťročia zásadný obrat: zatiaľ čo sa človek predtým hôr bál, dnes musí Horská služba presviedčať ľudí, aby hory nepodceňovali.

Ako vlastne k týmto nehodám dochádza, čo býva ich príčinou? Nebezpečenstvo na horách sa rozdeľovalo na subjektívne – ktoré si človek spôsobil sám a objektívne – ktoré mu hrozilo bez jeho pričinenia. Toto delenie je dnes už prevažne prekonané, lebo – ako ukázala prax – hory človeku nehrozia, majú iba svoje zákonitosti. Ak ich človek nerešpektuje, či už preto, lebo o nich nevie, alebo preto, že im neprikladá vážnosť, môže sa za určitých okolností dostať do nepríjemnej situácie, prísť o zdravie alebo aj o život.

Úrazy a nešťastia v horách vznikajú predovšetkým:
a.) z neznalosti terénu,
b.) z neznalosti pohybu v tomto teréne,
c.) z nedostatočného výstroja,
d.) z nevhodných poveternostných a snehových podmienok.

Neznalosť terénu znamená:
 voľba neprimeranej túry,
 nedodržanie správneho smeru a priebehu cesty,
 neinformovanosť o schodnosti a obťažnosti túry,
 strata orientácie,
 zostup neznámym smerom

Predchádzame tomu:
 štúdiom mapy, sprievodcu, kompasu,
 informáciami získanými od HS,
 absolvovaním náročných túr s horským vodcom.

Neznalosť pohybu v teréne a predpoklady pohybu:
 časový rozvrh prispôsobiť zdatnosti návštevníkov,
 časová rezerva do zotmenia,
 primerané túry s ohľadom na kondíciu,
 vhodný počet účastníkov vzhľadom na charakter túry,
 ovládanie techniky postupu.

Nedostatočný vývoj – riešenie
 u turistu je najdôležitejšia správna obuv, ochrana proti dažďu a zime,
 u lyžiara je najdôležitejšie správne poistné viazanie a ochrana proti zime.

Nevhodné poveternostné a snehové podmienky
 za zlého počasia (dážď, vietor, hmla, búrka, fujavica) sa na túry nevydávame,
 vývoj počasia treba sledovať aj počas túry a pri zhoršení počasia sa treba vrátiť,
 vývoj počasia treba sledovať aj v dňoch pred túrou (tlač, rozhlas, televízia),
 búrky v pásme nad hornou hranicou lesa v hôľnom teréne sú veľmi nebezpečné,
 v zime treba ešte poznať údaje o stave a kvalite snehu.

Nebezpečenstvo lavín
Počas celej zimnej sezóny podáva Horská služba informácie o stave snehovej pokrývky a o nebezpečenstve lavín.

Jednotlivé čísla vyjadrujú stupeň nebezpečenstva takto:
0 – nijaké lavínové nebezpečenstvo,
1 – veľmi mierne lavínové nebezpečenstvo (možný výskyt miestnych lavín spôsobených mechanickým narušením),
2 – mierne lavínové nebezpečenstvo (možný výskyt miestnych lavín bez mechanického narušenia),
3 – veľké lavínové nebezpečenstvo (okrem známych lavínových svahov môžeme počítať so zosuvom lavín na všetkých exponovanejších svahoch – zákaz vychádzania do terénu).

Vznik a príčiny lavínového nebezpečenstva môžeme zhrnúť do týchto bodov:
 počasie a snehové podmienky (ochladenie, oteplenie, veľké množstvo nového snehu a pod.),
 pôsobenie vetra (veľké snehové záveje, usadzovanie snehu pôsobením vetra na záveternej strane, vytváranie snehových platní a pod.),
 účinky nízkych teplôt a odmäkov (náhle oteplenie a ochladenie),
 terén (sklon terénu, hladkosť povrchu alebo jeho členitosť, porasty alebo hôľne terény).

Pohyb a správanie sa v prípade nebezpečenstva lavín:
 použitie lavínovej šnúry (každý turista - lyžiar by mal v ohrozenom priestore použiť lavínovú šnúru).
 voľba stopy (nebezpečné miesta netraverzujeme, snažíme sa ich prejsť smerom šikmo hore alebo šikmo dolu),
 odstupy (skupina musí postupovať tak, aby v ohrozenom pásme bol vždy len jeden člen skupiny).

Ako sa správať v momente strhnutia lavínou:
 zjazd priamo dolu (história potvrdzuje, že niektorým lyžiarom sa podarilo odvážnou jazdou ujsť pred lavínou),
 zbaviť sa výzbroja (batoh, lyže, palice),
 udržať sa na hladine (akýmkoľvek spôsobom sa treba snažiť udržať na povrchu lavíny),
 vytvoriť si voľný priestor pre hlavu (po zasypaní a upokojení snažiť sa urobiť si čo najväčší priestor okolo hlavy),
 upokojiť sa a šetriť silami (uvedomiť si, že treba vydržať do príchodu záchrancov).

Záchrana zasypaného:
 improvizovaná akcia spoločníkmi zasypaného (je najrýchlejšia, a preto najdôležitejšia),
 sondovanie improvizovanými prostriedkami (lyžiarske palice bez krúžkov, slalomové tyčky a pod.),
 ohlásenie nešťastia Horskej službe (bezpečne, rýchlo, základné údaje o počte zasypaných, o veľkosti lavíny, o množstve ľudí, ktorí sú na mieste nešťastia).

Kedy je nebezpečenstvo spúšťania sa lavín najväčšie:
 po napadnutí väčšieho množstva snehu na staré stvrdnuté a ľadové snehové vrstvy,
 v slnečných dňoch medzi 10. až 15. hodinou na slnkom ožiarených svahoch,
 v obdobiach, keď bývajú v krátkom časovom odstupe veľké tepelné rozdiely,
 v žľaboch a zvlášť širokých svahoch, nad ktorými sú rozľahlé strmé a hladké úbočia,
 pri náhlom oteplení a odmäku, keď sklznú vrstvu na pôdnom podklade, uľahnutej tráve a pod. vytvára voda z rozpusteného snehu.


Autor/zdroj: Jozef Gargulák, Vladimír Križo
Text bol naposledy zmenený dňa: 17.09.2002