• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Zaujímavosti z Talianska

V roku 64 bol v Ríme veľký požiar, pri ktorom zhorel aj jeden z rímskych vynálezov - amfiteáter. Päť rokov po požiari dal cisár Vespasian postaviť nový.

V roku 64 bol v Ríme veľký požiar, pri ktorom zhorel aj jeden z rímskych vynálezov - amfiteáter. Päť rokov po požiari dal cisár Vespasian postaviť nový.

Stal sa známy ako Flaviov amfiteáter a stál na dne umelého jazera, ktoré malo byť súčasťou honosného komplexu stavieb - dal ich stavať predchodca Nero. Až približne od 8. storočia je stavba známa ako Koloseum.

Po obvode meria takmer 500 metrov a vysoká je 48,5 metra. V roku 80, keď amfiteáter otvárali, nový cisár Titus dal vpustiť do arény 5000 divých zvierat. Do amfiteátra sa pohodlne zmestilo 50 000 divákov a spodné priestory dodnes architekti obdivujú pre dômyselný systém chodieb a výťahov, kade privádzali do arény zvieratá. Odborníci však najviac obdivujú to, čo laici stáročia nevidia. Dômyselnú konštrukciu s nosníkmi a stožiarmi, kladkostrojmi a plachtami, ktoré dokázali amfiteáter v prípade nepriazne počasia zakryť. Podobnú konštrukčnú metódu na prekrytie štadiónov začal svet používať až pred niekoľkými desiatkami rokov. Koloseum dodnes patrí k najnavštevovanejším pamiatkam Ríma a k niekoľkým symbolom tohto mesta.

Chrám svätého Petra je súčasťou cestovného ruchu Ríma. Oprávnene. Nielenže stojí na miestach, kde je hrob svätého Petra, ale až do roku 1990 bol aj najväčším kresťanským kostolom na svete. Pre zaujímavosť, ešte väčší je dnes chrám Matky Božej, ktorý postavili na Pobreží Slonoviny.

Prvú baziliku nad hrobom svätého Petra dal postaviť ešte cisár Konštantín. Pretrvala približne tisíc rokov. S výstavbou dnešného chrámu začal v roku 1450 pápež Mikuláš V. Výstavba celkove trvala i s rôznymi prestávkami 170 rokov.

Zaujímavosťou chrámu je, že si ho možno dôkladne poprezerať. Možno vstúpiť do spodných priestorov, dostať sa až k hrobu svätého Petra, úzkymi točitými schodami možno vystúpiť takmer až na vrchol kupoly a odtiaľ obdivovať Rím.

Šikmá veža v Pise tiež patrí k miestam, ktoré v Taliansku nemožno obísť. Je vysoká 55 metrov, teda asi ako 10-poschodový dom, a fyzikálne experimenty, zhadzovaním predmetov z jej vrcholu spojené s meraním rýchlosti pádu, robil vraj už Galileo Galilei. Už vtedy bola veža šikmá.

Skôr ako sa stala turistickou atrakciou, mala byť iba zvonicou. Pravdepodobne tu pôsobili isté islamské vplyvy, keď mešita a minaret sú oddelené.

Je veľmi pravdepodobné, že jej niekdajší stavitelia poznali neisté podložie a stavbu v základoch konštruovali tak, aby zniesla mierne vychýlenie. Ani oni však určite nepredpokladali, že to dôjde až tak ďaleko. Ešte začiatkom 20. storočia bolo naklonenie veže 4,30 metra, na konci storočia už 4,60 metra.

Pritom je neuveriteľné, že celé stáročia sa nikto vážne nezaoberal záchranou stavby. Narovnať ju ani dnes nikto nechce. Veď turisti by potom Pisu pravdepodobne obchádzali. V súčasnosti je záujem len o to, aby nakláňanie veže už nepokračovalo, aby sa náhodou nezrútila.

Ľubomír Motyčka



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 26.08.2002