• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Zabudnite na múzeá (Amsterdam - drogami k tolerancii?)

Sugestívna reportáž o Amsterdame, z ktorej sa nedozviete nič o tunajších architektonických pamätihodnostiach...

„Ako sa cítiš? Extáza?" oslovuje ma dvojzmyselnou otázkou tridsiatnik neurčitej rasy. Napriek prihlúplemu blaženému úsmevu na tvári mi však v žilách nekoluje extáza ani iná z tunajších obľúbených drog. Iba som prvýkrát v Amsterdame.

Hlavné mesto 15-miliónového Holandska s vyše sedemstotisíc obyvateľmi. Osídlenie od dvanásteho storočia. Kanály rieky Amstel, múzeum Van Gogha. Rijksmuseum. To sú fakty, ktoré by mi ponúkla turistická sprievodkyňa na okružnej jazde mestom. Rovnaké informácie teda očakávam od štyridsiatničky, ktorá sa ujala slovenského stopára. ,,Neviem, čo by si si mal pozrieť," prekvapuje ma rodená Amsterdamčanka. ,,Jednoducho sa prejdi mestom a uvidíš."

LIEK NA NETOLERANCIU
Do Amsterdamu sa nechodí kvôli pamiatkam. ,,Zmes všetkých rás, národov a filozofií" - tak sa často popisuje jeho jedinečná atmosféra. Samotná rôznorodosť však nie je ani v Európe taká výnimočná. Prívlastky ,,najslobodnejšie" či ,,najtolerantnejšie" mesto na Zemi si zaslúžil vďaka tomu, že jednotlivé národnostné, náboženské či iné skupiny nežijú úplne oddelene, nie sú tu výhradne černošské či výhradne homosexuálne štvrte, ktorým by sa museli ,,cudzinci" vyhnúť. Táto atmosféra tolerancie sa prejavuje veľmi viditeľne - po pár minútach v meste máte pocit, že môžete zastaviť kohokoľvek a dať sa s ním do reči.
Dvaja Američania ma však oslovujú ešte skôr, než si to uvedomím. ,,Amsterdam - to sú drogy a sex." poučuje ma Andrew, ktorý tu už niekoľko rokov pracuje. ,,Ale nie je to veľmi zábavné mesto, pokiaľ nemáš peniaze," smeje sa jeho priateľ. Som tu ešte len pár hodín a v mojej starostlivo pestovanej paranoji, ktorá v iných veľkomestách umožňuje prežiť, je mi podozrivé, že ma po pár minútach pozývajú do svojho bytu. Čo ak sú homosexuáli? Čo ak ma chcú zabiť? A čo keď dostali chuť na moje mladé východoeurópske mäso..? Takéto myšlienky ma prenasledujú aj po troch hodinách príjemnej debaty. Samozrejme, že boli homosexuáli. A samozrejme, že môj rozum vedel, že podozrievať ich kvôli tomu z nečestných úmyslov, je vrchol hlúposti. Až ich zhovievavý úsmev ako reakcia na moje rozpaky, keď som definitívne zistil, že sa ma nechystajú rituálne rozštvrtiť, mi uštedril definitívnu lekciu - tak ty si si myslel, že nemáš predsudky...

Amsterdam je dokonalý liek na xenofóbiu a netoleranciu. Pokiaľ ste z domu navyknutí zbystriť pozornosť, keď sa okolo vás začne pohybovať niekto s tmavšou pleťou, tu si po pár dňoch od toho odvyknete - alebo sa od strachu zbláznite... Jednoduché schémy iný=nebezpečný sa tvárou v tvár černochovi, ktorý sa na vás odzbrojujúco usmieva popiskujúc si ,,John Brown°s body" dajú len ťažko obhájiť...

Amsterdam je iný. V Paríži, Londýne či Bratislave sa od opilcov vykrikujúcich na uliciach odvracia zrak. V Amsterdame sa pri ľuďoch, ktorí, zväčša pod vplyvom drogy, cítia naliehavú potrebu oznámiť ľuďom svoj názor na skazenosť sveta, okoloidúci zastavujú, debatujú s nimi či žartujú na ich účet.

MESTO DROG?
Kvôli holandskému liberálnemu prístupu k drogovej otázke a legalizácii marihuany a hašišu je Amsterdam cieľom mnohých drogových turistov. Nemci, Američania no i množstvo Čechov, Poliakov a Slovákov, si sem prichádza užiť či sa jednoducho predviesť, že ,,aj my fajčíme marihuanu". Amsterdam im prináša obeť v podobe mnohých gýčových obchodíkov s vodnými fajkami, tričkami a príveskami - mnohojazyčná názvy na vývesných štítoch vrátane nápisu ,,Semínka" vás nenechajú na pochybách, kto obchody navštevuje.

Inak prívetiví domáci takýchto turistov jednoducho ignorujú. ,,O marihuanu tu predsa vôbec nejde," so samozrejmosťou mi vysvetľuje mladý Amsterdamčan. ,,Ja osobne som s tým skončil v šestnástich," definitívne odmieta obľúbenú víziu mladých turistov z východu ,,Keď beriem drogy, tak rozumiem svetu - čím viac ich budem brať, tým budem rozumnejší."
Napriek všadeprítomným drogám však Amsterdam nie jej nebezpečné, agresívne mesto. Díleri drog sú v ,,štvrti červených svetiel" skutočne nahusto - rýchlym krokom prechádzajú okolo mňa a šepcú ,,Coke, speed, extasy?" - nemám však pocit strachu, skôr vytvárajú dojem nevyhnutnej súčasti mesta.

NAJVÄČŠÍ ,,BORDEL" NA SVETE
Na rozdiel od väčšiny veľkomiest za Amsterdam za svoju ,,vykričanú štvrť" nehanbí - je v úplnom centre mesta. Davy turistov sa tiesnia v úzkych uličkách a hanblivo okukujú dievčatá, ktoré sa predvádzajú v presklených výkladoch. V prípade záujmu stačí zaklopať a dohodnúť sa na cene. Vyjednávanie je bežné a tvorí akúsi predohru. ,,Nie, šiesti je už veľa," počuť smiech dievčiny po anglicky debatujúcej v otvorených dverách svojej ,,pracovne" s Belgičanmi, ktorí sa snažia vyjednať zľavu. Vtedy si so zdesením uvedomujem, že nielen prostitútka, ale aj jej osobný strážca, vyzerajú a hovoria inteligentne, a všetci sa k nim správajú ako ku komukoľvek inému - predavačovi hot-dogov či turistickému sprievodcovi.

Chodci vo vykričanej štvrti tvoria dokonalú sociologickú vzorku. Od sebavedomých mladých mužov, ktorí zrakom ohmatávajú pôvabné krivky Amsterdamčaniek, cez bizarne pôsobiacich nemeckých turistov zdesene prechádzajúcich okolo výkladov šepkajúc ,,Das ist nicht gut, das ist nicht gut..." až po obtlstlú šesťdesiatničku, ktorá sa zastavovuje pri každom výklade a po dôkladnej obhliadke ponuky spustí hlasný smiech...

Do sympatických uličiek sa vraciam na druhý deň skoro ráno. Na mieste večerných radovánok sa vznáša neprehliadnuteľná aróma marihuany. Turista sem v takomto čase nezablúdi a tak pôsobia díleri drog opustene. Zrazu si uvedomím, že všetky okoloidúce dievčiny len pred pár minútami vyšli z malých izieb za výkladmi a splynuli s mestom - nikto zo včerajších turistov by ich nemohol z ich profesie upodozrievať. Premena nalíčenej prostitútky na sympatickú skromnú dievčinu je ošúchaný filmový záber, no pokiaľ ju potajme sledujete cez okno, je naozaj fascinujúca.

Spomeniem si na jednu z nich, ktorá ma včera pristavila. ,,Fuck me free!" ,,Práve ty!" vyzvala ma, ,,zdarma!" Poobzeral som sa naokolo - nebolo pochýb, išlo o mňa. Mohla mať okolo tridsať rokov a zjavne nepatrila medzi amsterdamských TOP 10, no i tak ďaleko prevyšovala európsky priemer. Zdarma!

Vraví sa, že skutočne veľkú chybu urobí človek iba raz v živote. Druhý deň preto opúšťam mesto - čo keby sa mi tú chybu už druhýkrát nepodarilo zopakovať...

(publikované v denníku Pravda. kvas.cdtip.sk/archiv/)


Autor/zdroj: Tomáš Bella
Text bol naposledy zmenený dňa: 26.11.2000