Grécku patrí aj prívlastok, krajina ostrovov. Ostrovy v Egejskom mori sú spojené predovšetkým s prístavom Pireus potom aj s ostatnými prístavmi na pevnine, a navzájom medzi sebou.
V závislosti na popularite ostrova sa lode na nich zastavujú jeden až niekoľkokrát denne, na menej navštevovaných len párkrát v týždni. Tieto informácie musí mať každý turista, ktorý má namierené na ostrovy, presné a aktuálne. Informácie, na ktoré sa dalo spoľahnúť, sme dostali až v prístave Pireus. Ponuka je veľká. Desiatky lodných kancelárií ochotne ponúkajú služby, ktoré sú odlišné nielen v programoch, ale najmä v cenách.
Naším cieľom bol ostrov Patmos. Cestou sme sa zastavili na pár dní na Cypre a na ostrove Rodos. Bola už jeseň a práve toto ročné obdobie s menšími teplotami robí plavbu po Egejskom mori oveľa príjemnejšou. Po nočnej plavbe sme sa zobudili v prístave Limasol na Cypre. Pobyt na tomto ostrove, a podobne aj na slnečnom Rodose, ľuďom zaujímajúcim sa o históriu a umenie iste netreba zvýrazňovať. Denná plavba na ostrov Patmos a očarujúce pohľady na ostrovy roztrúsené v juhovýchodnej časti Egejského mora, zaujmú každého turistu. Súostrovie Dodekanesos, medzi ktorým sme prechádzali, je atraktívne pre široký okruh návštevníkov. Dodekanesos vo voľnom preklade znamená Dvanásť ostrovov. Tento názov spájal ostrovy juhovýchodnej časti Egejského mora susediace s Tureckom. Neskôr začal byť používaný pre celé súostrovie Južných Sporád, ku ktorým patrí asi sto menších ostrovčekov. Turistická verejnosť tento kút objavila až v posledných desaťročiach. V súčasnosti je na cestovnom ruchu závislých asi dve tretiny obyvateľov tejto časti Egejského mora. Pokiaľ sa nestane nič mimoriadne, tento podiel v najbližších rokoch porastie, lebo predovšetkým na Rodose a ostrove Kos výstavba novej infraštruktúry kráča v pätách turistov, ktorí postupne vyhľadávajú ich odľahlejšie partie. Rybárom a potápačom bude lepšie vyhovovať Kalymnos, známy ako centrum lovcov morských húb.
Pri plavbe okolo ostrovov Leros, Kalymnos a Lipsi som spozoroval, že sa od seba nejako zvlášť neodlišujú. Snáď len veľkosťou. No ostrov Patmos už z veľkej diaľky na seba upútava pozornosť belejúcim sa kláštorným komplexom. Romantický záliv, na brehoch ktorého je rozložené mestečko Skala, je zároveň aj jediným prístavom na ostrove. Domy, obchody a reštaurácie sú nielen okolo prístavu, ale aj na okolitých svahoch. V mestečku sú sústredené všetky dôležité správne inštitúcie ostrova. S malými susednými ostrovčekmi má lodné spojenie niekoľkokrát denne. S Aténami /Pireom/ raz až dvakrát v sezóne. Pre turistov je cesta loďou jediným spojením ako sa sem dostať. V prístave sú pripravené autobusy. Tie majú väčšinou krátku trasu, o ktorú sa pútnici a turisti zaujímajú - jaskyňu a kláštorný komplex sv. Jána na vrchu nad mestečkom. To, že sme sa na cestu do strmého kopca vydali peši, malo výhody. Poprezerali sme miestnu ostrovnú architektúru a pri stretnutí s ľuďmi aspoň trochu nazreli do tunajšieho života. Atmosféru ostrova dotvárali aj skupinky oviec a kôz pasúcich sa pri ceste a híkanie odpočívajúcich somárikov. Za mestečkom vedie cesta pomedzi olivové sady a voľne rastúce pínie. Miesto, kde mal sv. Ján zjavenie, je asi v polovičke kopca. Nad jaskyňou medzi zeleňou stromov sa belie kostolík. Tu žil a svoje zjavenie opísal sv. Ján. V priestoroch kostolíka aj v samotnej jaskyni bolo niekoľko mníchov, ktorí usmerňovali prichádzajúcich. Steny jaskyne sú bohato vyzdobené tradičnými výjavmi gréckej ortodoxnej cirkvi, obrazmi zjavenia a pôsobenia sv. Jána.
Cesta odtiaľ na vrch ku kláštoru sv. Jána je pomerne strmá, ale zastavenia na oddychových miestach a pohľad dole na záliv, blízke ostrovy a aj samotný Patmos, je odmenou za námahu. Najkrajší výhľad je z vrchu kláštora. V tesnej blízkosti sú malé obchodíky so suvenírmi, reštaurácie a obydlia. Keď máte záujem o históriu kláštora alebo o spôsob života v ňom, miestni mnísi sú ochotní podať vám vysvetlenie. Umelecky precízny a zlatom zdobený ikonostas, osvetlený štýlovými gréckymi lampami, pôsobí na návštevníkov veľmi tajomne. Podobne aj úzke chodbičky spájajúce priľahlé miestnosti kláštora s poschodím. Keď obľubujete pekné výhľady, je potrebné dostať sa k vrchnej plošine zvonov. Tu sa naskytne úžasný pohľad na celý kláštorný komplex. Neveľké pláže a skalnaté obrysy, ktoré lemujú celý ostrov, dotvoria obrazotvornosť turistu a zároveň ukážu, aký je ostrov malý. Štyri usadlosti pospájané prašnými cestičkami, ktoré sa kľukatia pomedzi skaly, len málo zarastené kríkmi, predstavujú riedke osídlenie. Miestni obyvatelia sa zaoberajú väčšinou poľnohospodárstvom, rybolovom, a v posledných rokoch službami pre turistov. Zelenina, ktorú u nás vidieť v máji a júni, spestrovala tunajšie políčka ako druhá úroda koncom októbra. Teplá klíma, ktorá v tejto časti Egejského mora prevláda, to dovoľuje. Turisti a pútnici si to všimli a s obľubou prichádzajú na tento romantický ostrov aj v neskorú jeseň.
Bol večer. Sedeli sme v prístavnej kaviarničke na nádvorí. Mesiac v splne sa predieral pomedzi listy paliem a osvecoval poháre s chladnými ovocnými nápojmi. Po horúcom dni dobre padlo posedenie na tomto útulnom mieste. Neutíchajúci koncert cikád a svrčkov, ktorý tu doliehal snáď z celého ostrova, bol rozlúčkový. Vyprevádzal nás na nočnú plavbu, bližšie k domovu, do prístavu Pireus.
Jozef Mražík
Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.
