Územie dnešného Wellington známe pod názvom Te Upoko o te Ika a Māui (v preklade znamená Hlava ryby Maui), pôvodne obývali Maurovia. Podľa legendy maur Kupe objavil a preskúmal danú oblasť v 10. storočí.
20. september 1839 – prví Európania sa priplavili na lodi Tory.
22. január 1840 – na ostrov sa na lodi Aurora priplavilo ďalších 150 osadníkov.
Starousadlíci postavili svoje prvé príbytky v Petone (ktorý sa v tom čase nazýval Britannia), na rovinatej oblasti pri ústi rieky Hutt.
1848 - Wellington utrpel sériou zemetrasení.
1855 – nastalo ďalšie zemetrasenie severne a východne od hlavného mesta, ktorého oblasť je stále seizmicky aktívna, po r. 1855 sa začalo stavať prevažne z dreva.
7. júl 1862 – po prvý krát zasadal novozélandský parlament.
1865 - Wellington sa stal hlavným mestom Nového Zélandu, nahradil mesto Auckland, ktoré William Hobson zriadil hlavným mestom v r. 1841.
November 1863 - Premiér Alfred Domett vydal rezolúciu, v ktorej navrhoval, aby sa parlament z Aucklanddu presťahoval na vhodnejšie miesto, ktoré by bolo situované južnejšie. Vďaka objaveným náleziskám zlata pri Wellingtone padlo rozhodnutie o presťahovaní vlády na jeho územie.
26. júl 1865 – oficiálne po prvýkrát zasadal parlament vo Wellingtone, populácia mesta dosiahla 4 900 obyvateľov.
