Vystrč palec a cestuj svetom!
11. časť: Moje skúsenosti s krajinami, kde som stopoval 2/4

Francúzsko
v lete 2001)

Stopovanie vo Francúzsku hodnotím rovnako ako v Nemecku či Holandsku. Keď človek stojí na dobrom mieste, nemusí sa obávať, že mu nič nezastaví. Niekedy sa čaká dlhšie, inokedy má človek šťastie a auto splaší hneď. V tejto krajine nám okrem domácich často zastavovali cudzinci (Američanka, Belgičan, Švajčiarky, Nemec i Taliani).

Doma ma všetci upozorňovali na to, že bez znalosti aspoň základov francúzštiny sa tam nezaobídem, lebo domorodci sú nacionalisti a nie sú veľmi ochotní komunikovať s cudzincami v inej reči ako ich rodnej. Prihlásil som sa na síce intenzívny jazykový kurz, ale napokon sa nekonal, takže do Francúzska som šiel s obavami ako sa dohovorím. Francúzi ma však príjemne prekvapili. Každý, kto nás viezol, bol v pohode a vedel po anglicky. Niektorí síce iba veľmi lámane, ale vedeli (okrem talianskych kamionistov, ale aspoň bola o to väčšia sranda). Napriek tomu odporúčam urobiť prvý dojem a pozdraviť "Bonžúr" a pri nasadaní do auta poďakovať "Mersí". Aspoň ako dôkaz, že sa snažíte. Pre prípad, že by ste naďabili na ochotného Frantíka, ktorý však po nevie anglicky ani ničovaté nič, majte pripravený aspoň papier s napísaným textom v zmysle "Mohli by ste nás, prosím, vyložiť na najbližšej pumpe pred mestom?"

Vo Francúzsku sa na diaľniciach platí mýto, takže istotne prejdete cez nejakú-tú "peage" (peáž). Trochu sa to podobá na colný prechod. Za peage je na stopovanie doslova ideálne miesto, lebo je tam veľa jazdných pruhov, ktoré sa spájajú do bežnej šírky diaľnice až po niekoľkých desiatkach metrov a autá odtiaľ vychádzajú pomaly.

Zle sa nám stopovalo na nediaľničnom úseku, keď už sme boli asi 40 km od Saint Tropez. Bola to cesta popri pobreží, ktorá viedla cez všetky tie pekné prímorské mestečká. Problém bol ale iba v tom, že sme exhibovali s tabuľkou SAINT TROPEZ a ľudia zrejme väčšinou nešli až tam, takže nikto nezastavil. Na jednom mieste sme trčali vyše dvoch hodín. Skúsili sme teda stopovať palcom nahor a takmer okamžite nám zastalo auto (a v ňom dokonca dve mladé baby). Z toho miesta sme sa do Saint Tropez dostali postupne až 4 autami, lebo každé šlo len kúsok. To bol rekord, lebo prejsť 40 kilákov nám zabralo asi pol dňa, "spotrebovali" sme 6 stopov a celkovo sme v ten deň vystriedali 9 áut. Poučenie z toho je, že pre stop na kratšiu vzdialenosť postačí aj ten vztýčený palec (pozor, nemýliť si s prostredníkom ;-) Aspoň vo Francúzsku to tak platí a nie je to len moja skúsenosť.

Prečítajte si predchádzajúce kapitoly:
Úvod
1. časť: Výhody a nevýhody autostopu
2. časť: Čo mať so sebou (výbava na cesty)
3. časť: Ako vyzerá a ako sa správa vzorný stopár 1/2
4. časť: Ako vyzerá a ako sa správa vzorný stopár 2/2
5. časť: Ako stopovať
6. časť: Kde stopovať
7. časť: Zastaví-nezastaví?
8. časť: Kto vlastne berie stopárov?
9. časť: Pozor, ponorka!
10. časť: Nemecko