Vystrč palec a cestuj svetom!
10. časť: Moje skúsenosti s krajinami, kde som stopoval 1/4

Nemecko
(v lete 2000 a 2001)

Môj stopársky krst sa odohral práve v Nemecku, keď sme sa chceli dostať do Holandska. Stáli sme na jednej pumpe s odpočívadlom za Norimbergom pomaly 7 hodín a nič. Napokon som sa spýtal jedného parkujúceho Holanďana, či by nás nezobral so sebou a ten nás odviezol až do svojej domoviny (dokonca upravil svoju trasu a hodil nás do mesta, kam sme sa potrebovali dostať). Celý čas sme potom holandským vodičom rozprávali o našich zlých skúsenostiach s prístupom nemeckých šoférov. Bol to však omyl, pretože my sme zle stopovali. Že Nemci tiež zastavujú, a že na dobrom mieste to netrvá dlho (do hodinky nám niekto zastavil potom už vždy), sme sa presvedčili po návrate z Holandska cestou cez Nemecko do Česka. Nejeden príklad ochoty vodičov uvedený v predchádzajúcich kapitolách bol práve o Nemcoch (mladík s preplneným autom; trpezlivý pán, čo počkal, kým sa môj parťák vráti z WC; ujo, ktorý nás hodil z Nemecka až do Chebu...).

Nemecko je policajný štát, takže treba rátať s tým, že vás na stope budú kontrolovať policajti. Už som to zažil 4x a tri razy z toho sa to odohralo v priebehu asi jeden a pol hodiny... Nehovoriac o tom, že prvé dve kontroly z tých troch sa udiali asi 5 minút po sebe - jedni odišli a o chvíľu prišli ďalší. Pokiaľ nie ste nejaký utečenec, nepátra po vás Interpol, jednoducho ak ste čistý, buďte v pohode. Vždy iba skontrolujú pas, cez vysielačku si overia, či ste v poriadku, spýtajú sa odkiaľ kam idete a pod., vrátia pas, pozdravia a odídu (keby aspoň kúsok odviezli, lakomci :-) V jednom prípade sme museli vyložiť aj celú batožinu, to bolo pri tom čakaní na stop do Holandska a keď sme povedali, že do Holandska nejdeme kvôli futbalu (vtedy sa tam totiž konali nejaké významné majstrovstvá), tak sme im začali byť podozriví. Skoro ochutnali aj tuhý lieh do prenosného variča, ale potom nás nechali na pokoji, lebo zistili, že nič tam nevyvážame.....veď načo nosiť drevo do lesa? :-D

Raz sme sa oproti noci vyskytli na jednej pumpe a videli to tak, že tam asi musíme prečkať do rána. Kamoš sa šiel spýtať do kaviarne na pumpe či sa môžeme niekde nablízku rozložiť so stanom a babenka mu povedala, že nevie či sa to smie, ale že kľudne môžeme ostať na noc v tej kaviarni. Nestihli sme to ale využiť, lebo sme oslovili dvoch Belgičanov, ktorí nás zobrali cez Luxembursko do Francúzska. Opačnú skúsenosť sme mali s iným miestom. Kdesi pri Stuttgarte bol normálne veľký areál, kde by sa dalo krásne vyspať, ale nedovolili nám zložiť sa tam. Okašľali sme ich tak, že sme si spacáky rozložili rovno pod lampou na takom trávnatom ostrovčeku na parkovisku pre kamióny, ktoré boli zaparkované všade dookola - a tak sme boli krytí. Kamionistom to zrejme nevadilo, lebo ráno nás nikto nebudil, a to už polovica medzičasom odišla.

Cena nápoja z automatu na pumpe pri Mníchove vyšla na 2.50 DM a párok (ale veľký) so žemľou stál 5 mariek (t.j. cca. naša stovka). Kto vie aký vplyv má na cenu párkov so žemľou príchod Euro meny.

Prečítajte si predchádzajúce kapitoly:
Úvod
1. časť: Výhody a nevýhody autostopu
2. časť: Čo mať so sebou (výbava na cesty)
3. časť: Ako vyzerá a ako sa správa vzorný stopár 1/2
4. časť: Ako vyzerá a ako sa správa vzorný stopár 2/2
5. časť: Ako stopovať
6. časť: Kde stopovať
7. časť: Zastaví-nezastaví?
8. časť: Kto vlastne berie stopárov?
9. časť: Pozor, ponorka!