• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Vianoce v Ekvádore

Moje Vianoce boli aj pre mnohych Ekvadorcanov netradicne...prezila som ich totiz medzi Indianmi.

Ahojte,
takze najprv vam chcem vsetkym zazelat vsetko dobre do
noveho roka, nech sa vam dari v pracovnom aj sukromnom
zivote.

Chcem Vam napisat ako som prezila svoje Vianoce a
Silvestra ja. Aj ked to nebude opis typickych Vianoc v
Ekvadore, napisem Vam aj nejake zvyky o ktorych som
len pocula. Moje Vianoce boli aj pre mnohych
Ekvadorcanov netradicne...prezila som ich totiz medzi
indianmi. Do poslednej chvile som nevedela co budem
cez vianoce robit. Par kamaratov ma pozvalo k nim
domov, ale velmi som sa nechcela miesat a narusat
rodinnu atmosferu Vianoc. Nakoniec rodina u ktorej
byvam sa rozhodli, ze sa vyberu s detickami navstivit
svoju indiansku *rodinu* v Oriente a tak som sa
vybrala s nimi. Nabalili sme sa a nasadli do novo
kupeneho auta Gran Blaser 4*4, ved nic ine by sa na
tie cesty orientu ani nedalo pouzit. Deticky sme
ulozili v kufrovej casti auta, ja s jednym priatelom
rodiny(Luis) vzadu a Tine a Rene vpredu. Este vzdy nam
ostalo miesto nato, aby nam Luis mohol cestou hrat na
gitare a spievat-ma fantasticky hlas. Uz len samotna
cesta stala zato. Presli sme takmer polovicu
orientalnej casti Ekvadoru. Podla prirucky Lonely
planet by do mesta Macas, kde sme chceli prvy den
prespat malo byt 10 hodin. Ked po 45 minutovej ceste
asfaltkou sa objavil napis Macas-195 km, tak som si
myslela ze Lonely planet zartuje...avsak az ked sme sa
dostali na cestu ktora tam vedie, som pochopila ze ma
pravdu...priemerna rychlost 25 km/h. Ale stalo to
zato, dzungla ako vysita. Snazila som sa zachytit tu
krasu fotakom, no nic sa nevyrovna tomu, ked to vidis
na vlastne oci. Noc predtym som bola tancovat a tak
som po dvoch hodinach spanku mala velke problemy
nezaspat, ale ta krasa mi to nedovolila. Nevedela som,
ci to tocenie hlavy je z tych klukatych ciest alebo z
tej neuveritelnej krasy.

Druhy den sme pokracovali podobnym stylom do mestecka
Puyo, odkial to je uz len nejaka pol hodinka k rodine.
Asi na polceste ma prekvapili mosty (drevene), ktore
ako sa zdalo, sluzili na prechod cez rieku. Autobusom
bol vstup zakazany. Ludia z autobusu museli vystupit a
na druhej strane rieky ich cakal druhy autobus, ktory
pokracoval dalej. My sme z nasho auta pre istotu tiez
vystupili a presli sme si to pesi. So strachom v
ociach sme pozerali ako Rene pomalicky prechadza
takmer rozpadajuci sa most. Prezili sme to...

V mestecku Puyo sme sa zastavili na trhu, kde sme
kupili polku kravy, vrece ryze, zeleninu, a gumaky.
Ked sme dorazili do osady -Union Base, prisli sme
prave v najlepsom. Prave sa konala Vianocna fiesta,
ale kedze sme predsalen gringovia a indiani si svoju
komunitu drzia, nemohli sme sa jej zucastnit.
Kazdopadne by to bolo zaujimave-uz len ten pohlad na
pomalovanych indianov, s roznymi maskami a ozdobami
stal zato.

Autom sme sa dostali len po jeden most a dalej sme s
celym tym nakladom slapali pesi. Dorazili sme k
rodinke-maju 12 deti, ale momentalne tam bolo len
sedem. Jeden z nich sa vybral na lov pred styroma
dnami a este sa nevratil. Otec indian sa smial, ze
antikoncepcia prisla len po ten most a dalej sa
nedostala a na otazku, kedy bude dalsie dietatko
odpovedal, ze teraz treba respektovat prava zien a tak
uz teda dalsie nebude. Su to velmi prijemni a
jednoduchi ludia.

Neviem ako sa vola nastroj ktory pouzivaju indiani na
lovenie. Je to taka dlha tyc so sipom, do ktorej musis
fukat. My sme si zorganizovali malu sutaz a snazili
sme sa trafit kusok bananu. Nakoniec to vyhral Rene( z
30 pokusov trafil 6) a cely nateseny nam krical-zeny
do kuchyne. No my sme mu odpovedali, ze co budeme
varit, ked aj tak nic nenalovi.
Takmer cely cas nasho pobytu nam prsalo, ale bolo
prijemne teplo-az horuco. Vybrali sme sa tiez na
navstevu strycka, ktory byval hlbsie v tej dzungli a
ktory vykonaval ocistu.
Cely cas sme jedli banany, ananasy a ine druhy v
slovencine nepomenovatelneho ovocia, vsetko z okolia a
musim povedat, ze vsetko chuti mnohokrat lepsie ako zo
supermarketu. Spoznali sme dalsie rastliny, ktore
liecia rozne choroby. Zahrada im sluzi ako supermarket
a lekaren zaroven.

Samozrejme ze nas pohostili chichou. Ja uz poucena
zazitkom Luda Jamricha som vedela o co ide, ale aj tak
som si nenechala prilezitos vyskusat ju. Nie je to nic
hrozne, ale tiez by som to nechcela pit kazdy den. Na
vysvetlenie: Chicha je napoj z yuky, kde na
fermentaciu sa pouzivaju sliny hostitelky.

Tato rodinka nejake zvlastne vianocne zvyky nemaju, je
to den ako kazdy iny. Ale v den Vianoc nas pohostili
masom z opice-celkom chutne, len keby to nebol tak
ohrozeny druh. Tiez nam dali varene semienka z bieleho
kakaa a vsetko jedlo chutilo super, pripravovane len
tak na volnom ohni a podavane na tanieri z bananoveho
listu a ako lyzice sluzili vlasne ruky.

Okrem 12 deti maju 5 psov a ako domace zvieratko si
chovaju malu opicku. Kazdopadne to boli velmi
zaujimave a vynimocne Vianoce. Bolo velmi zaujimave
rozpravat sa s tymi ludmi a naozaj tu plati ze vsetko
jednoduche je krasne.

Cestou spat sme sa vratili po inej ceste a tak za tych
par dni som spoznala takmer tretinu Ekvadoru. Nakoniec
sa na nas usmialo aj indianske slniecko.
Jedna vec bola tiez zaujimava, mena deti vzdy mali
nejaky vyznam-napriklad Sumach znamena dobra, Pakcha
Vodopad...


Tak to boli moje Vianoce...Normalne Vianoce v Ekvadore
pozostavaju z *prechadzky deti*, ktore su v roznych
maskach (ako heloween) s kopcom jedla ( ako v
niektorych krajoch Slovenska na Velku noc)...rodina sa
zide cela od babicky, cez stryckov , tetusky, vnucikov
az po psikov a spolocne veceraju nieco pred 24.00 a
potom idu spolocne do kostola. Ovplyvneny americanmi
jedia moriaka a samozrejme nesmie chybat ryza.

To som Vam asi nespominala, ze oni tu jedia kazdy den
ryzu a z toho maju take brucha, pretoze ju varia viac
v oleji ako vo vode. Naozaj ludia sa tu vyznacuju
velkymi bruchami ( V mojej aklimatizacnej faze som si
toto predsalen mohla odpustit).

V praci sme teiz mali Vianocnu party, kde bola
prechadzka deti, omsa, odovzdavanie cestnych diplomov
za odpracovane roky, samozrejme kopec jedla a salsa.
Sucastou bol aj krst novych clenov firmy, kde (kedze
sme Empresa Electrica) novackovia dostali elektricke
kreslo. Uplne vazne-a naozaj to bolelo. Potom uz bola
len volna zabava, ktora sa koncila vykrikmi nech zije
Slovakia.

Silvestra som pre zmenu prezila na plazi-10 hodinova
unavna cesta vsak tiez stala zato, aby som sa vykupala
v oceane. Na Silvestra tiez maju svoje zvyky-palia
Stary rok co predstavuju babky z kartonu. Niekedy su
to zname osobnosti, niekedy ludia z rodiny alebo len
nejaka obluda. Tiez ho travia v kruhu celej rodiny a
po pol noci sa samozrejme vyberu do centra a tancuje
sa az do rana bieleho. Party sa tentoraz konala v
blizkosti plaze, pretoze EL NINO v 1998 znicil
piesocnatu plaz v mestecku Bahia de Caraquez. Aj ked
sme mali pod nohami asfaltku, vlny z mora nam aj tak
niekedy osviezili nase hlavy a cerstvi sme mohli
pokracovat dalej. 31.12. tiez maju zvyk, ze chlapi sa
prezliekaju za zeny v ciernom, co predstavuje vdovy po
starom roku a na ulici zobru peniaze na svojho
manzela.
Ja som si ten stary rok predlzila o 6 hodin a dufam,
ze ten novy prinesie aspon tolko dobreho ako ten
stary.


Autor/zdroj: Andrea Frenová
Text bol naposledy zmenený dňa: 07.02.2002