Posledný zvyšok bývalého Pápežského štátu – Vatikán, je situovaný na rovnomennom pahorku, ktorý je súčasťou talianskej metropoly, rozprestierajúc sa na západnom brehu rieky Tiber. Dĺžka jeho hranice so susedným Talianskom je 3,2 km, úradnými jazykmi sú latinčina a taliančina.
Najmenší štát na svete s rozlohou 0,44 km2 je centrom rímskokatolíckej cirkvi, ktorá odmietla v r. 1860 začlenenie do talianskeho štátu.
Unikátnosť Svätej stolice spočíva v tom, že nemá skutočné územie, iba budovy, v ktorých sa nachádza cirkevná administratíva a ostatné orgány. Územie Vatikánskeho štátu je obklopené múrom, za ktorým sa nachádza Pápežský a vládny palác, vatikánske záhrady a múzeá, Námestie Sv. Petra spolu s bazilikou Sv. Petra.
Okrem toho Vatikánskemu štátu patrí ďalších 12 budov v Ríme i mimo mesta – Pápežský letný palác v Castel Gondolfo situovanom 20 km od Ríma. Vatikánske záhrady pokrývajú polovicu územia mesta.
Sväté mesto je cirkevnou monarchiou, na čele ktorej stojí rímsky biskup - pápež, najvyšší veľkňaz (Pontifex Maximus) – hlava katolíckej cirkvi, a poradné kolégium biskupov. Pápež má najvyššiu zákonodarnú a súdnu moc a zastáva svoj úrad doživotne. V súčasnosti je hlavou štátu pápež Benedikt XVI.
Štát si zachováva neutrálny postoj k svetským záležitostiam a má štatút pozorovateľa v mnohých medzinárodných organizáciách. V rámci kapitálového sveta disponuje značnými devízovými rezervami a zlatým pokladom (viac ako 12 miliárd dolárov).
Vatikán po materiálnej stránke spravuje majetok Svätej stolice, do ktorého patria o.i. mnohé ďalšie objekty v Ríme, napr. 3 patriarchálne baziliky – San Giovanni v Laterano, San Paolo fuori le Mura a Santa Maria Maggiore, pápežské administratívne budovy, množstvo kostolov, budov univerzít ako aj letné sídlo v Castle Gandolfo. Spomínané objekty majú právo exteritoriality a nepodliehajú talianskym zákonom.
S Talianskom má Sväté mesto colnú a menovú úniu, nemá nezávislú ekonomiku, ale disponuje svojou vlastnou rádiostanicou, políciou, bankovníctvom, novinami, železničnou stanicou, poštovou a telefónnou sieťou, silným turistickým a vydavateľským sektorom, vlastnou mincovňou, v ktorej sa razia vatikánske eurá a rôzne pamätné medaily. Príjmy štátu plynú z darov veriacich z celého sveta, vydávania kníh, poštových známok, mincí a samozrejme z cestovného ruchu.
Cirkevný majetok – drahocenné umelecké diela, medzinárodný nehnuteľný majetok a zlaté rezervy činia z neho jednu z najbohatších inštitúcií na svete.
Vatikán má asi 1 000 trvalých obyvateľov, počnúc od stoviek cirkevných služobníkov a zamestnáva ďalších 3 400 ľudí, vrátane osobnej stráže pápeža - švajčiarskej gardy (100 mužov). Občianstvo môže získať len ten, kto má vo Vatikáne trvalý pobyt a má úrad alebo prácu v meste.
Zástava Vatikánu je žlto – biela, skladá sa z dvoch pozdĺžnych pruhov, na bielom poli má znak dvoch skrížených kľúčov pod pápežskou korunou ( tiarou ).
Cirkevnému štátu vládnu mierne zimy s pravidelnými zrážkami, horúce, suché letá s občasnými búrkami.
Vo Vatikánskom meste odporúčame nasledovné pamiatky: Bazilika sv. Petra, Námestie sv. Petra, Sixtínska kaplnka, Vatikánske múzeá a Guvernérsky palác.
Bazilika Sv. Petra (Basilica di san Pietro)
Basilica Di San Pietro je svetoznámy chrám, z balkóna ktorého sa každoročne prihovára všetkým veriacim pápež. Legalizácia kresťanstva sa uskutočnila za vlády cisára Konstantína Veľkého, ktorý dal postaviť prvý kostol svätého Petra okolo roku 326.
Tradícia hovorí, že kostol bol postavený presne na tom mieste, kde bol v roku 64 n.l. ukrižovaný svätý Peter. Bola to päťloďová bazilika so stĺpovou predsieňou, mnohokrát rozširovaná , obstavaná kaplnkami a kláštormi. Pred jej hlavným oltárom prijal Karol Veľký na Vianoce r. 800 rímsku cisársku korunu z rúk Leva III., po ňom tu boli korunovaní ešte mnohí cisári.
Starý kostol bol veľmi zanedbaný, zbúrali ho a v rokoch 1506 až 1626 bol prestavaný na nový, omnoho väčší chrám podľa plánov Bramanteho, ktorý navrhol pre nový kostol tvar rovnoramenného gréckeho kríža s centrálnou kopulou.
Renesančná kopula Baziliky sv. Petra (nazývanej aj Dóm sv. Petra), ktorá sa klenie nad pápežským oltárom a kryptou s hrobom apoštola, má priemer až 42 metrov a výšku 132 metrov, jej štyri piliere majú obvod 71 m.
Michelangelová Pieta z roku 1499 je umiestnená v prvej kaplnke pravej lodi za ochranným sklom. Aj veľkolepý hlavný oltár určite zaujme nejedného turistu. Nad ním sa nachádza prekrásne Berniniho baldacchino. Za oltárom ležia hroby Pavla III. a Urbana VIII.
Predsieň svätopeterského chrámu je 71 m dlhá, 13,5 m široká a 20 m vysoká. Bronzové krídlové dvere veľkého hlavného vchodu sú dielom florentského sochára Antonia Filareteho. Vľavo je Brána smrti s bronzovými reliéfmi Giacoma Manzú, ktorá bola dokončená v r. 1964.
Dvere na pravej strane vytvoril F. Messia v r. 1965.
V strede lodi, kde r. 1962 – 1965 zasadal II. Vatikánsky koncil, sa nachádza pri štvrtom pilieri vpravo bronzová socha sediaceho sv. Petra, ktorý má pravú nohu vyleštenú od bozkov veriacich.
Vatikánske múzeum (Musei del Vaticano)
Vatikánske múzeum je najväčším komplexom umeleckých zbierok na svete, ktoré zahŕňa Museo Pio-Clementino, Museo Gregoriano Egizio (egyptské múzeum), Museo Gregoriano Etrusco, Museo Chiaramonti, Museo Profano della Biblioteca, Museo Sacro, galérie máp a galérie tapisérií, zbierku starožitností, ďalej historické interiéry: komnaty Borgiovcov, ako aj Pinacoteka s maľbami reprezentujúcimi obdobie od stredoveku až po súčasnosť.
V roku 1970 bolo sprístupnené Reinrické múzeum. V múzeu sa nachádza reštaurácia a na streche Petersdomu je kaviareň a bar.
Vatikánske múzeum uchováva množstvo obrazov, kníh, fresiek, gréckych, etruských či rímskych sôch... Keďže rozlohou je naozaj obrovské, je vhodné zvoliť si priority, ktoré by návštevník prípadne mal záujem vidieť.
Vatikánska knižnica (latinsky: Bibliotheca Apostolica Vaticana) sa radí medzi najstaršie knižnice na svete a obsahuje jednu z najvýznamnejších zbierok historických textov.
Pápež Nicholas V. zriadil knižnicu v r. 1448, ktorú vtedy tvorila kombinácia približne 350 gréckych, latinských a hebrejských kódexov zdedených po jeho predchodcovi a rukopisy z cisárskej knižnice v Konštantínopole.
Keď knihovník Bartolomeo Platina urobil zoznam zbierky v r. 1481, knižnica obsahovala 3500 položiek, čím bola najväčšou v tzv. Západnom svete. V r. 1587 pápež Sixtus V. nariadil architektovi Domenicovi Fontanovi vybudovať novú budovu knižnice, ktorá sa používa dodnes.
Sixtínska kaplnka bola postavená v rokoch 1475-1480 na základe žiadosti pápeža Sixtusa IV. Po smrti Bramanteho (1514) viedli stavbu Raffael (1515 – 1520), Antonio da Sangallo (1520 – 1546) a iní majstri.
V roku 1547 pápež Julius II. poveril mladého Michelangela, aby vyzdobil strop kaplnky. Ten na ňom stvárnil tému stvorenia a navrhol mohutnú, 132 m vysokú kopulu. Dvanásť malieb na pravej strane predstavuje výjavy zo života Ježiša Krista. Na ľavej strane sa nachádzajú výjavy z Mojžišovho života. Najznámejšou freskou je Posledný súd.
Pred Bramanteho a Michelangelovým plánom centrálnej stavby však dostal r. 1605 prednosť pôdorys v tvare latinského kríža, teda loďová stavba, ktorú realizoval Carlo Maderna, takisto ako i barokovú fasádu. V dôsledku toho nevyvoláva kopula z diaľky dojem, ktorý chcel docieliť Michelangelo.
Sixtínska kaplnka je známa aj voľbou pápeža nazývanou konkláve. Ide o tradičný postup, ktorý sa používa už od konca 15. storočia. Konkláve končí dymovým signálom, biely dym označuje voľbu nového pápeža, čierny neúspešné hlasovanie.
Z lodžie nad stredným vchodom stĺpovej fasády udeľuje pápež pri slávnostných príležitostiach (Veľká noc, Vianoce) veľké požehnanie mestu a svetu (urbi et orbi: z okna pápežskej rezidencie požehnanie spravidla v nedeľu na poludnie).
Námestie Sv. Petra, ktoré postavil architekt Bernini v r. 1667, sa radí medzi najgrandióznejšie námestia sveta. Barokové námestie má pôdorys v tvare elipsy, ktorá je 340 m dlhá a 240 m široká.
Ovál námestia je odklopený štyrmi polkruhovými kolonádami s 284 dórskymi stĺpmi a 88 piliermi, na ich balustráde stojí 140 kolosálnych sôch svätcov.
Hlavný vchod pre návštevníkov Vatikánskeho mesta – Arco delle Campane, je naľavo od chrámu sv. Petra, ktorý sa nachádza v západnej časti námestia.
V strede elipsovitého námestia stojí obelisk zhotovený v Egypte v čase vládnutia cisára Caligulu, ktorý je vysoký 25,5 m. Do r. 1586 stál v jednom z cirkusov. Po oboch stranách má dva krásne, 14 m vysoké vodomety pochádzajúce z r. 1613 a 1675.
Vatikánska informačná kancelária a poštový úrad sú situované v južnej časti námestia, za nimi sa nachádza veľká audienčná sieň, ktorú v r. 1964 – 1971 vybudoval P.L. Nervi. Na západe sa k oválnemu námestiu pripája priestranstvo pred chrámom s veľkým schodišťom.
Anjelský hrad je mohutnou stavbou týčiacou sa nad riekou Tiber, ktorý bol najskôr cisárskou hrobkou, potom pápežskou citadelou. Hrad slúžil v stredoveku ako vezenie.
Castello Sant´Angelo je s Vatikánom spojený podzemnou chodbou, bol v ňom väznený aj Giordano Bruno. Dnes sa tu nachádza múzeum venované jeho histórii. Hrad bol postavený roku 130 n.l. cisárom Hadriánom.
Napravo od Petersdomu stojí Vatikánsky palác (Palazzi Vaticani) – oficiálne sídlo pápeža. Palác bol vo svojej pôvodnej podobe založený začiatkom 6. storočia pápežom Symmachem. V súčasnosti je jeho súčasťou 8 múzeí, 5 galérií, Apoštolská knižnica, apartmány Borgiovcov, Raffaelova sieň a Sixtínska kaplnka.
Najdôležitejšími kultúrnymi pokladmi paláca sú miestnosti Stanze di Raffaello, v ktorých sa nachádzajú maľby od Raffaela a jeho žiakov.
Vatikánske záhrady Giardini Vaticani môžete navštíviť len so sprievodcom alebo ako súčasť okružnej exkurzie po meste. Lístky dostanete v informačnej kancelárii na námestí Piazza San Pietro a je lepšie si ich rezervovať alebo zakúpiť dva dni vopred.
