V podzemí Turkménska, ktorého 90% rozlohy tvorí vyprahnutá púšť, je ukryté rozprávkové nerastné bohatstvo (okrem iného i tretie najväčšie nálezisko zemného plynu na Zemi). I napriek tomu je Turkménsko po rozpade sovietskeho impéria jednou z najchudobnejších krajín sveta. Vládne tu polofeudálna diktatúra bývalého najvyššieho komunistického bossa Saparmurada Nijazova, ktorý sa nechá prezývať Turkmenbaši („vodca všetkých Turkménov“). Nijazov si vybudoval bizarný kult osobnosti – jeho portréty zdobia steny budov, bankovky a fľaštičky s vodou po holení, pričom nad všetkým bdie všade prítomná tajná polícia. Jeho totalitná vláda udržuje ožobračený národ pokojným vďaka sľubom o tom, že pomocou ropy a zemného plynu urobí Nijazov z Turkménska druhý Kuvajt. Jedinou povolenou politickou stranou je demokratická strana Turkménska (bývalá komunistická strana Turkménska SSR).
Väčšina uvádzaných informácií o krajine bola prevzatá zo sprievodcu pre (nielen) nezávislé cestovanie ázijskými krajinami, knihy Cesta na Východ autorov Ivy a Ivana Brezinových.
