Tradičný odev v oblasti Malej Fatry

Tradičný odev v oblasti Malej Fatry
Dobovým hospodársko-sociálnym pomerom sa plne prispôsoboval aj ľudový odev. Z hľadiska materiálov, strihu i výzdoby odev ľudu v oblasti Malej Fatry patrí v porovnaní s južnejšími územiami Slovenska k najjednoduchším. Jednotlivé odevné súčiastky sa v minulosti zhotovovali z doma vyrobených materiálov, ako bolo ľanové a konopné plátno, súkno, kožušiny a koža. V odeve žien, ale aj mužov dominovala biela farba, u žien kombinovaná s modrotlačou. Na celkový vzhľad odevu malo značný vplyv aj vierovyznanie obyv. Turčiansky ľudový odev ovplyvnili početné zemianske vrstvy, ktorých odev ľud napodobňoval. Ďalej to boli aj olejkári a šafraníci, ktorí vnášali medzi ľud mestský štýl odievania. Z týchto dôvodov tradičný ľudový odev v Turci zaniká pomerne rýchlo a to už koncom 19. storočia. K súčiastkam odevu, na ktorých s v celej oblasti výraznejšie uplatnila výzdoba v podobe výšivky alebo aplikácie, patrili ženské i mužské kožuchy. Svojím tvarom i technikou zhotovenia boli napr. veľmi pôsobivé čepce tzv. „ketýše“, silne pripomínajúce čepce holandské, ktoré nosili ženy v Párnici. Zač. 20. stor. tradičné formy odevu v tejto oblasti postupne zanikali a nahradzovali sa novými. Jednotlivé odevné súčiastky podľahli továrenskej výrobe látok a konfekcii. S tradičnými prvkami odievania sa stretávame dnes už len sporadicky v komunikačne izolovanejších obciach, alebo pri niektorých sviatočných a slávnostných príležitostiach (Terchová, Zázrivá, Párnica, Fačkov).

Okrem folklórnych prejavov rapídny zánik zaznamenali aj viaceré prvky rodinného a kalendárneho zvykoslovia, ktoré mali v prevažnej miere magicko-plodonosný význam, ako aj tendenciu zabezpečenia hospodárskej prosperity. Ich formy sú veľmi starobylé a svojou pracovnou i magickou časťou siahajú hlboko do minulosti. Z nich najintenzívnejšie pretrvávajú fašiangové zvyky a to najmä v obciach Fačkov, Ďurčiná a Terchová. Z folklórnej oblasti s môžeme ešte stretnúť s tradičným hudobno-tanečným prejavom pri rozličných rodinných oslavách a iných slávnostných príležitostiach. Svojou originalitou nástrojového obsadenia, melodiky i obsahu je veľmi príťažlivá a jedinečná ľudová hudba a spev z Terchovej a jej blízkeho okolia.

Vývoj, ktorý zaznamenala naša spoločnosť za posledné desaťročia, spôsobil veľké premeny materiálnej duchovnej kultúry ľudu na celom našom území. Starý spôsob života ustúpil novému progresívnemu. S tradičnými formami života a kultúry ľudu v oblasti Malej Fatry sa môže súčasník oboznámiť už len prostredníctvom zbierkových fondov v expozíciách múzeí. Názorný dokument predstavujú národopisné múzeá v prírode (skanzeny), ako je oravský v Zuberci, kysucký vo Vychylovke, (Nová Bystrica) a celoslovenské múzeum ľudového staviteľstva budované pri Etnografickom ústave Slovenského národného múzea v Martine.