Tak ďaleko, tak blízko

Poznáte svojich susedov v paneláku? Nad vami býva milá rodinka bohatého podnikateľa, ktorý je aj v zahraničí ako doma. Samozrejme, že sa s nimi snažíte dobre vychádzať, veď človek nikdy nevie... Oproti býva starší manželský pár, ich syn je vraj poslanec - takže aj s nimi ste za dobre. Aj tí vedľa, chodia k nim síce všelijakí čudní ľudia, ale kto vie, možno raz... A čo tí dole - ale veď to je len taká veľká chudobná rodina, nič zaujímavé.
Verím, že to nie je váš prípad a práve vy posudzujete svojich susedov inak. Potom sa ale zamyslite, čo viete o Ukrajine, poznáte ju vôbec? Alebo je to aj pre vás "veľká, chudobná rodina - nič zaujímavé"?

Všetko bude dobré?
Ukrajina sú predovšetkým ľudia. Ukrajinci a Rusi, katolíci a pravoslávni, bohatí a chudobní, mladí a starí... Päťdesiat miliónov párov ľudských očí a v nich - celý ich život. Ak sa nebojíte pozrieť sa do tých očí, nájdete tam veľa smútku a trápení, problémov a úzkosti, ale aj more priateľskosti, humoru, hrdosti a prirodzeného optimizmu. "Všetko bude dobré," povie vám starší pán s poloprázdnou nákupnou igelitkou, to isté vám hovorí aj predvolebný plagát prezidentského kandidáta. Možno naozaj - všetko bude dobré?
Napriek zemepisnej odlišnosti jednotlivých regiónov, napriek výkyvom podnebia - ľudia zostávajú tí istí. Sú otvorení a kamarátski, majú radi dobrý humor, ale nikdy nesmiete zabudnúť na ich hrdosť a patriotizmus. Veď v žilách Ukrajincov prúdi búrlivá krv slávnych kozákov.

Nielen Černobyľ
Pre niektorých ľudí sa Ukrajina stotožňuje s troma pojmami: Černobyľ, Dynamo Kyjev a alkoholizmus. Ak si však niekto myslí, že sú to všetky zaujímavosti, ktoré im môže táto krajina ponúknuť, tak sa mýli. Ukrajina má bohatú históriu, ktorá tisíce rokov zanecháva svoje stopy na múroch starobylých hradov a v uliciach miest; odráža sa aj na širokých slovanských tvárach jej obyvateľov, v ktorých často badať aj hlboké východné črty. Obyvateľstvo Ukrajiny tvoria okrem Ukrajincov Rusi, Bielorusi, Moldavčania, Tatári, Nemci, Poliaci a iné národnosti.
Rovnako rozmanité je aj náboženské zloženie: prevládajú pravoslávni, veľa je však gréckokatolíkov, rímskokatolíkov, moslimov, židov, evanjelikov a najnovšie aj príslušníkov siekt a netradičných smerov. Je zaujímavé, že na takejto "úrodnej pôde" sa takmer nevyskytujú žiadne náboženské či národnostné rozpory. Obmedzujú sa len na vtipy, ktoré zosmiešňujú typické črty jednotlivých skupín. Najčastejšie sa však smejú sami na sebe.
Ako napríklad: Stretnú sa Ukrajinci, Rusi a Židia a padne otázka, kto najviac pije. Rusi urazene odídu. "A kto je najskúpejší?" Židia sa nervózne obzerajú. "A kto aj pije, aj je skúpy?" Ukrajinci na to: "Ale veď my aj pekne spievame!"

Na Ukrajine ako doma
Zakarpatskú oblasť Ukrajiny (bývalá Podkarpatská Rus) spája so Slovenskom spoločná časť histórie. Spolu boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, neskôr Československa, až kým sa Zakarpatsko v roku 1945 stalo časťou ZSSR. Ešte aj dnes tento multietnický región obýva viac ako 25 tisíc Slovákov. V niektorých školách Užhorodu sú špeciálne triedy so slovenským vyučovacím jazykom.
História sa často pohrávala s týmto regiónom. Starší obyvatelia sa môžu pochváliť, v koľkých štátoch za svoj život bývali bez toho, aby museli cestovať. Pravdou však zostáva, že po "dobrovoľnom" rozdelení Podkarpatskej rusi sa mnohí príbuzní ocitli v rozličných štátoch a tak na dlhší čas stratili možnosť stretávať sa. Dúfajme, že viac už tento problém nebude aktuálny.
V uliciach Užhorodu sa dohovoríte po slovensky, po maďarsky, po ukrajinsky aj po rusky. A keďže Užhorodčania majú možnosť sledovať slovenskú televíziu a počúvať slovenské rozhlasové stanice, môžete si podebatovať aj - o slovenskej politike.

Ukrajinské "pamätihodnosti"
A čo ukrajinská mafia? Čo problémy s políciou, korupcia a prázdne obchody? Aktivity ukrajinskej mafie (či skôr zakarpatskej?) sa obmedzujú najmä na vybavovanie vzájomných účtov. Ak niekto s mafiánmi neprichádza do styku a nemá vo zvyku predvádzať obsah svojich vreciek, ani sa s týmito silnými chlapcami nestretne. Zaujímavou kapitolou je dopravná polícia - ako každá polícia, aj ona má svoju dominantnú metódu - princíp "bumažky" (papierika). Ak vás teda zastavia za prekročenie rýchlosti, s bumažkou vás to bude stáť 20 hrivien, bez bumažky 15. Môžete si vybrať, či dostanete na pamiatku papierik s pečiatkou alebo prispejete na vybudovanie blahobytu policajtovej rodiny. S podobným problémom sa stretnete na väčšine úradov.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1990 obchody na Ukrajine úplne zmenili svoju tvár. Dnes je väčšina z nich preplnená domácimi a zahraničnými výrobkami. Bohatý výber dopĺňa ponuka tržníc, ktoré tu nájdete na každom kroku. Problém je v inom, a to vám tu povie každý: "Tovar je, nie sú len peniaze." Platy sú veľmi nízke, a tak si väčšinu ponúkaných výrobkov môže dovoliť len obmedzená časť obyvateľstva. Ako dokážu prežiť ostatní, zostáva záhadou. Možno je vysvetlením ten optimizmus - "veď všetko bude aj tak dobré..."
Ako ste si iste všimli, v článku sa nič nehovorí o základných údajoch o Ukrajine. Ale veď tie určite viete. Alebo nie? Skúste odpovedať na tieto otázky: Aké je hlavné mesto Ukrajiny? Sú na Ukrajine hory? Je Krym súčasťou štátu? Má Ukrajina cára či prezidenta?
Ak váhate, nezdržiavajte sa hľadaním odpovedí na mape či v encyklopédii. Choďte sa radšej zoznámiť s tou veľkou chudobnou rodinkou, čo býva hneď pod vami.