Sv. Lucia - Kultúra/Spoločnosť

Počas viac ako poldruha storočia, medzi rokmi 1659 a 1814, Británia a Francúzsko viedli jednu z najkrvavejších vojen vôbec, kvôli nadvláde nad týmto nádherným karibským ostrovom. Saint Lucia zmenila majiteľa štrnásťkrát. Historici hovoria, že tento hojdačkový boj pripomínal vojenské ťaženie spred tisícročí medzi Grékmi a Rimanmi pre trójsku Helenu – to je dôvod, prečo je Saint Lucia prezývaná Helenou Západnej Indie.

Teraz je to úchvatne pokojný ostrov, dym bitiek je dávno zabudnutý. Tajomnú krásu tvoria míle pláží bieleho piesku lemujúcich pobrežie, priezračná krištáľová voda, zelené lesy na strmých úbočiach, z východnej strany hlboký modrý Atlantik, a zo západu pokojné tyrkysové Karibské more. Ale niečo tu cítiť stále: dvojaké dedičstvo, ktoré sa datuje späť do tých neľútostných koloniálnych bitiek spred troch storočí. Úradným jazykom Svätej Lucie je angličtina, ale rozšírená je aj francúzština.

Kuchyňa ostrova odráža francúzsku aj anglickú tradíciu. A keď sa príde na kultúru, folklór a názvy miest, nikto neujde pred silným vplyvom Francúzska. V častiach ostrova existujú ďalšie zvyšky starých konfrontácií. Vojenské opevnenia v severnom meste Gros Islet, na hrebeni nad hlavným mestom Castries i na ostrove Pigeon spojeného s pevninou zvýšenou cestou, hovoria o dlhých neľútostných bitkách.

Vplyv Francúzska sa silne ukazuje aj v náboženstve ostrova – 80 percent tvoria katolíci. Vianočné festivaly a karneval, nezmieňujúc sa o dvoch veľkých sviatkoch kvetín (La Rose a La Marguerite) v auguste a októbri, keď ľudia pochodujú a tancujú na uliciach, pramenia tiež z tohto vplyvu.