Spišská Nová Ves - Úvod/Mapa

Rozprestiera sa uprostred Hornádskej kotliny na rieke Hornád. Z juhu k nej siahajú výbežky Slovenského rudohoria.

Okolie bolo osídlené už koncom doby kamennej. Významné sú ešte pamiatky na osídlenie z veľkomoravskej doby. Pravdepodobne v 12. storočí tu už existovala staršia slovanská obec Iglov s úzkou dlhou zástavbou. V prvej polovici 13. storočia sa v jej blízkosti usadili nemeckí prisťahovalci. Založili si novú obec – Nova Villa. V druhej polovici 13. storočia obidve sídla splynuli a nastal stavebný rast Spišskej Novej Vsi s typickým širokým, dlhým, vretenovitým námestím.

Prvá písomná zmienka je z roku 1268, kde sa spomína ako pomerne vystavené sídlo. Rozsiahle privilégiá kráľa Štefana V z roku 1271 pre spišských Sasov podporili hospodársky rast mesta, predovšetkým právo na samosprávu a právo ťažiť rudy v okolitých baniach. Hoci už v 14. storočí sa tu ťažili rudy medi, striebra, železa a pracovali huty a hámre, rozkvet baníctva a hutníctva nastal až v 18. a začiatkom 19. storočia. Spišská Nová Ves patrila do Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1412 – 1772 sa dostala spolu s inými spišskými mestami do poľského zálohu. Práve osobité postavenie 13 zálohovaných miest umožnilo ich prosperitu. Dostávali výhody od uhorských i poľských panovníkov a nepokoje a vojny sa ich až tak nedotkli. Počas týchto rokov Spišská Nová Ves vyrástla na jedno z najväčších zálohovaných miest. Okrem baníctva sa rozvíjali remeslá a s nimi spojený obchod. Z remesiel mesto najviac preslávilo zvonolejárstvo. V dielni Majstra Konráda zhotovovali zvony a krstiteľnice nielen pre Uhorsko. Najstarší bol cech kováčsky z roku 1439. Po navrátení poľského zálohu v roku 1778 vznikla Provincia 16 spišských miest a Spišská Nová Ves sa dostala na ich čelo. Už vtedy bola významné banícke a remeselnícke mesto a na tie časy mala veľký zalesnený chotár.

Od začiatku 19. storočia tu vznikli viaceré priemyselné podniky – na kameninu, na spracovanie antimónu, olejkáreň, na spracovanie na okolí ťaženého sadrovca, farbiareň, tkáčovňa, teheľňa a i. Najstaršia však bola výroba papiera od roku 1676 do konca 19. storočia. Po výstavbe Košicko-bohumínskej železnice sa stala významným železničným uzlom so železničnými dielňami. Podporilo to hospodársky rast mesta, sústredenie priemyslu. V roku 1873 založili v meste Uhorský karpatský spolok. V 20 storočí sa stala priemyselným, obchodným i administratívnym centrom stredného Spiša. Spišská Nová Ves bola známa aj svojimi školami i kultúrnym životom. Narodil sa tu filozof Arnold, právnik Karol Juraj Rumy a pôsobil tu maliar Jozef Hanula.