Mexiko bolo nedávno dejiskom veľmi zaujímavého podujatia, ktorého sa zúčastnilo aj šestnásť mladých ľudí zo Slovenska. To, čo ich spájalo a vďaka čomu sa do Mexika vybrali, bol skauting.
Mexiko bolo krajinou, kde sa na dvanásť dní zišlo takmer 5000 mladých z vyše sedemdesiatich krajín, aby spoločne zažili dobrodružstvo zvané 11. Svetový skautský Moot.
Moot trval len dvanásť dní, ale my sme ostali v tejto nádhernej krajine ešte tri týždne, počas ktorých sme v menších skupinkách precestovali najmä oblasti ležiace južne od Mexico City: od pacifického pobrežia cez Chiapas a Yucatán, až k plážam Karibiku.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:
Spojené štáty mexické, ako znie oficiálny názov krajiny, sú federatívna republika spájajúca 31 štátov a jeden federálny dištrikt na území veľkom takmer 2 milióny km2. Na severe Mexiko hraničí s USA, na juhu s Guatemalou a Belize - vzdušnou čiarou sú najsevernejší a najjužnejší bod vzdialené viac ako 3600 km.
Hlavné mesto Ciudad de México, v angličtine zvané Mexico City, patrí medzi najväčšie mestá na svete čo do počtu obyvateľov (vyše 20 miliónov!) i do rozlohy (asi 2000 km2). Je cieľom mnohých prisťahovalcov z vidieka, čo má za následok neustály rast mesta a problémy s tým spojené - dopravný kolaps a neuveriteľne znečistené ovzdušie.
Národnou menou je mexické pesos, ktoré malo počas nášho pobytu hodnotu asi 5 Sk.
Mexiko malo pri sčítaní v roku 1991 približne 91,2 milióna obyvateľov, z čoho väčšinu tvoria mestici - potomkovia pôvodného indiánskeho obyvateľstva a španielskych dobyvateľov. Indiáni, označovaní ako indígenas, dnes žijú v asi 50 malých kmeňoch po celej krajine. Medzi najväčšie skupiny patria potomkovia Aztékov - Nahuatlovia, ďalej Mayovia, Zapotékovia a Mixtékovia, ktorí dodnes používajú svoje vlastné reči.
Oficiálnym jazykom je španielčina, ale vo väčších mestách sa dohovoríte i po anglicky. Čo i len základná znalosť španielčiny je veľkou výhodou a pomôže vám získať si priazeň domácich.
Vnútrozemie severného a stredného Mexika tvorí Centrálna vysočina, Altiplano Central, ohraničená zo západu pohorím Sierra Madre Occidental a z východu Sierra Madre Oriental. Tieto oblasti patria medzi najsuchšie a nachádza sa tu niekoľko púští, napríklad známa Sonorská púšť pokračujúca až do Arizony.
Južne od Centrálnej vysočiny sa od východu na západ tiahne hrebeň Cordillera Neovolcanica, v ktorom sa nachádzajú i tri najvyššie vrchy Mexika: Pico de Orizaba (5611m), Iztaccíhuatl (5286 m) a stále aktívny Popocatepétl (5452 m). Tu si na svoje prídu všetci tí, ktorí by bez veľkého nároku na horolezecký výstroj chceli zdolať nejakú štvor- či päťtisícovku. Takmer na vrchol jednej z nich, Nevado de Toluca (4583 m), sa dá doviezť autom.
Na juhu Mexika sa nachádza Sierra Madre del Sur, ktorá sa končí až na Tehuantepeckej šiji, len 220 km širokom pásme pevniny. V najjužnejšom štáte, Chiapas, sa v Sierra Madre de Chiapas začínajú dažďové pralesy pokračujúce do Guatemaly - je to Lacandonský prales s jedinečnou flórou a faunou. Smerom na rovinatý Yucatánsky polostrov prechádzajú pralesy do tropickej savany.
Mexiko má nádherné pláže na pacifickom i karibskom pobreží. Najznámejším centrom turizmu na východe je Acapulco, o ktorom domáci položartom hovoria, že skôr patrí Spojeným štátom, než Mexiku. Obrovské masy turistov totiž každoročne zaplavujú toto mestečko a dvíhajú ceny ubytovania i ostatných služieb vysoko nad priemer. Lacnejšie a pokojnejšie miesta na vychutnanie Tichého oceánu sú napríklad Puerto Escondido (vďaka obrovským vlnám označované ako raj surferov), Huatulco a Puerto Angel. Obdobou Acapulca, čo do výšky cien i počtu bohatých turistov, je na Yucatáne mesto Cancún. Samozrejme, i tu sa dajú nájsť menej zaľudnené (a lacnejšie) miesta.
Obratník raka delí Mexiko na suchý sever a relatívne vlhké južné oblasti. Náhorné plošiny, na ktorých leží napríklad aj Mexico City, sú však vždy o niečo suchšie a chladnejšie a vrcholy kopcov sú nezriedkavo pokryté snehom. Naopak, po príchode na pobrežie vás môže prekvapiť vysoká vlhkosť a teplota.
Najdaždivejším, mesiacmi v roku sú jún až august, no i vtedy môže byť cesta do Mexika veľmi zaujímavá. Hlavnou turistickou sezónou je obdobie od novembra do januára.
Hoci sa situácia stále zlepšuje, kriminalita je vo veľkých mestách veľmi vysoká. Treba si dávať pozor na vreckárov prítomných pri všetkých preľudnených miestach: v obchodoch, v metre, ba aj na uliciach. Cestovanie nočnými autobusovými spojmi medzi mestami sa nemusí vyplatiť - fotoaparáty, kamery a iné turistické cennosti miznú, zatiaľ čo ich majitelia spia. V štáte Chiapas, neslávne preslávenom povstaním domorodých Indiánov, sa dokonca občas stáva, že skupina ozbrojencov zastaví a vykradne autobus na pravidelnej linke. Preto sa odporúča necestovať týmito oblasťami v noci.
Pončá a sombréra nie sú jediným, čo si z dovolenky môžete priniesť. Nepríjemným "suvenírom" sa pre vás môže stať infekčná žltačka (hepatitída). Proti hepatitíde typu A a B sa môžete nechať zaočkovať, ale na pozore sa musíte mať aj tak - v Mexiku sa vyskytujú i také typy hepatitíd, proti ktorým vakcíny, ani účinná liečba, zatiaľ neexistujú. Medzi ďalšie odporúčané očkovania patrí vakcína proti brušnému týfusu.
V niektorých štátoch Mexika, predovšetkým na juhu krajiny, sa odporúča aj preventívne užívanie antimalarík.
Zlá správa na začiatok: rozlúčte sa s myšlienkou, že za tri-štyri týždne spoznáte všetky významné pamiatky v Mexiku. Nielen kvôli obrovským vzdialenostiam, ale najmä kvôli neuveriteľnému množstvu nádherných koloniálnych miest, aztéckych a mayských pyramíd a múzeí plných vzácnych nálezov, je takáto predstava nerealistická.
Dobrá správa: aj to "málo", čo stihnete vidieť, vo vás zanechá zážitky na celý život. Mexiko je krajinou, kde každé miesto poznačila niektorá z civilizácií, ktoré sa tu počas stáročí vystriedali.
Olmékovia, Mayovia, Aztékovia a iné menšie kultúry zanechali po celej krajine úžasné stavby. Medzi najznámejšie patria: "Mesto bohov" - Teotihuacán, Tula s obrovskými sochami atlantov, Monte Albán v Oaxace, mayské Palenque ukryté v lesoch Chiapasu, Chichén Itzá na Yucatáne. Mnohé koloniálne mestá sú taktiež hodné návštevy: Taxco preslávené výrobou strieborných šperkov, európsky vyzerajúca Puebla pod dymiacim Popocatepétlom, "biele mesto Yucatánu" - Mérida … Istotne sa pred príchodom do Mexika aspoň trochu oboznámte s jeho históriou, inak sa pre vás po niekoľkých dňoch všetky pyramídy stanú len hŕbami kamenia.
Kráľom medzi múzeami je Národné antropologické múzeum v Mexico City. Má najbohatšie zbierky týkajúce sa všetkých kultúr, ktoré sa na území Mexika nachádzali. Na jeho návštevu sa snažte vyčleniť celý deň, neoľutujete to!
Jeden tip navyše: Vstup do väčšiny archeologických nálezísk a múzeí je v nedeľu a počas štátnych sviatkov zadarmo.
Najbežnejšími dopravnými prostriedkami sú autobusy - camiones delené na niekoľko tried. Luxusnou de lujo sa veľmi komfortne a rýchlo prepravíte medzi väčšími mestami. Túto triedu prevádzkuje niekoľko spoločností - reklamný slogan jednej z nich hovorí o pohodlí lietadla na zemi. Možno to je trochu zveličené, ale pravdou je, že na rozdiel od slovenských autobusov si v týchto mohli vystrieť nohy i tí, nad meter deväťdesiat. Primera clase je jednoduchším, no i tak veľmi pohodlným spôsobom, ako cestovať na stredné vzdialenosti. Lístky sú zároveň miestenkami, takže stáť nebudete. Samozrejmosťou je klimatizácia, s ktorou sme mali kuriózny zážitok: počas jednej cesty sa zrejme pokazila regulácia teploty, pretože sa čoskoro v autobuse ochladilo podľa našich odhadov na asi 10°C a my sme vnútri drkotali zubami - hoci naša "ľadnička" križovala horúce tropické lesy Yucatánu.
Asi o tretinu lacnejšia segunda clase je skôr pre otrlejších cestovateľov, ktorým nevadí trochu nepohodlia a občasné meškanie. V mestách sa môžete odviezť veľmi lacnými taxíkmi, prípadne mikrobusmi najrozličnejšieho pôvodu a stavu, ktoré sa volajú colectivos a sú niečím medzi našou MHD a taxíkmi. V hlavnom meste je jednoznačne najrýchlejším a najlacnejším metro - stojí len 2 pesos.
Počas nášho cestovania sme chceli vyskúšať i mexickú železnicu, "preslávenú" neuveriteľným meškaním a smiešnou cenou lístkov. Na naše veľké sklamanie sme zistili, že všetky osobné vlaky boli zrušené. Jediné miesto, kde sa v Mexiku môžete odviezť vlakom, je Medený kaňon Barranca del Cobre medzi mestami Los Mochis a Chihuahua na severe krajiny. Tento kaňon je niekoľkonásobne väčší než Grand Canyon v Colorade a vlaková cesta cez jeho strže je veľkým lákadlom pre turistov.
Treba spomenúť i najlacnejší spôsob cestovania - stopovanie. Traja z nás, ktorí sa rozhodli pre takúto dopravu, síce nelámali rýchlostné rekordy, no z cestovania mali asi najzaujímavejšie zážitky. Napríklad taký, keď ich šofér poprosil, či by chvíľku neriadil niekto z nich, pretože by si chcel zdriemnuť. No a tak si jeden odvážlivec, inak čerstvý držiteľ vodičského preukazu, presadol a svoje prvé kilometre za volantom absolvoval na mexických cestách. Napriek tomu, že o dopravných pravidlách väčšina Mexičanov asi ešte nepočula, cesta prebehla bez nehody.
S nájdením ubytovania sme nikdy nemali problém. Aj v menších mestečkách sa dali nájsť jednoduchšie i honosnejšie hotely, s kvalitou zväčša úmernou k cene. Zážitkom je ubytovanie na pobreží, kde si za oveľa lacnejší peniaz môžete prenajať chatrč, sieť na spanie, alebo miesto na postavenie stanu. Stanovanie v prírode je povolené, no nie je práve najbezpečnejšie.
Mexická kuchyňa je preslávená po celom svete, a to právom. Základom bežnej stravy sú kukuričné alebo pšeničné placky tortillas, do ktorých sa môže zabaliť mäso, zelenia, ovocie, … Varená fazuľa frijoles sa tiež môže natrieť na tortily a je prílohou k takmer každému jedlu. Čili papričky, hilanos, sú tisícich druhov - môžu byť nielen pikantné, ale aj sladké. Nebuďte prekvapení, ak toto korenie nájdete na varenej kukurici, v zmrzline alebo v ovocnom nápoji; Mexičania ho milujú.
Každá oblasť má svoje špeciality. My sme v Oaxace vyskúšali chapulines - sušené, nasolené a citrónovou šťavou dochutené kobylky, v Chiapas nápoj pozole vyrábaný z kakaových bôbov, cukru a ľadovej vody, v Pueble kurča s mole poblano - omáčkou z čokolády a čili. Je na len na vašom rozhodnutí, či miestne jedlá vychutnáte v luxusnej reštaurácii, alebo pri pouličnom stánku.
Nápoje sú osobitnou témou, a nielen alkoholické. Aj pitná voda je v Mexiku obchodným artiklom, pretože vodovodná nie je vhodná na pitie. Domáci si kupujú 25-litrové kanistry, ale v predaji sú samozrejme i menšie balenia, cenovo však oveľa nevýhodnejšie. Pokiaľ ste ubytovaní v hoteli, vodu si môžete nabrať zadarmo.
Mexičania sa preslávili výrobou tequily, silného alkoholického nápoja z agáve. Mimo Mexika menej známymi pálenkami z iných druhov agáve sú mezcal a pulque. Zaujímavosťou je, že do každej fľaše mezcalu sa pridáva gusano - červík, ktorý sa po vypití celej fľaše zje. (My sme nemali možnosť ochutnať ho.) V Mexiku je aj mnoho pivovarov, produkcia ktorých je určená i na export.
Mexiko je zasľúbenou krajinou fotografov, a ako dokazujú snímky ilustrujúce tento článok, fotiť sa tam naučí i úplný začiatočník. Množstvo pestrofarebných motívov na trhoch, majestátne pyramídy, zvláštni ľudia … čo viac môžete chcieť? Len si nezabudnite dostatok filmov a náhradné baterky do fotoaparátu. Do nepríjemností sa môžete dostať, ak sa budete snažiť odfotiť domorodých obyvateľov bez ich súhlasu, a preto sa vždy vopred opýtajte.
S tým, čo priniesť domov ako suvenír, naozaj nebudete mať problém. Ten nastane, až keď sa bude blížiť termín odletu a vaša batožina nie a nie klesnúť pod stanovenú hmotnosť. Vlnené pončá, pestrofarebné prikrývky, zdobené sombréra, kožené opasky, maľovaná keramika, kresby na zvláštnom papieri amate …
Ak chcete nakúpiť lacno, vyberte sa do mesta, ktoré je preslávené výrobou tej-ktorej veci. Strieborné výrobky v Taxcu, textilné a kožené v Oaxace a okolitých dedinách, sisalové siete na spanie v Meride - to je niekoľko príkladov. Nádhernou keramikou zvanou talavera je preslávené mesto Puebla, ležiace asi hodinu jazdy od Mexico City.
Jozef Baláž
Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.
