• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Singapur úplne mení tvár

Nízky dvojpodlažný hotel Raffles je na prvý pohľad odlišný od iných budov v centre ostrovnej mestskej republiky Singapur.

Nízky dvojpodlažný hotel Raffles je na prvý pohľad odlišný od iných budov v centre ostrovnej mestskej republiky Singapur.

Je postavený v starom britskom koloniálnom štýle, rovnako ako už iba pár dochovaných budov z minulého či začiatku tohto storočia. Tento štýl má už iba stará budova parlamentu, kriketový klub, či divadlo obďaleč a ešte pár starých budov. Sú to pamiatky na starý dávno zaniknutý svet, domy úplne odlišné od obytných mrakodrapov, výškových bankových budov, ktoré by sa boli pretekali vo výškových rekordoch, nebyť vládneho nariadenia, že stavať možno iba do výšky 270 metrov. Aj do starého čínskeho mesta s nenapodobiteľnou záhadnou atmosférou sa zahryzli bagre a buldozéry. V časti mesta, donedávna charakterizujúcej život a prácu takmer troch štvrtín obyvateľstva ostrova, zostáva na pamiatku budúcim generáciám singapurských Číňanov iba podstatne zmenšený starý trh, a niekoľko starých obchodných uličiek. Ale aj tie aspoň čiastočne zrekonštruovali. Bugis Street sa stala prvou klimatizovanou ulicou v meste, kde ľudí kvária teploty cez tridsať stupňov a vysoká vlhkosť vzduchu. Klimatizujú sa už aj niektoré ďalšie vynovené uličky. Aj rázovitá, exotickými koreniami voňajúca Malá India, sa zminimalizovala na pár uličiek, pretože treba stavať do výšky. Malajské rybárske dediny na koloch nad vodou pripomínajú už iba staré fotografie.

Singapur tak, ako som ho poznal pri prvej návšteve pred dvadsiatimi siedmimi rokmi, patrí dávnej minulosti. Prerod z bývalej britskej kolónie, žijúcej zo strategicky dôležitého prekládkového prístavu, rafinérie, strojárstva, výroby spotrebného tovaru, najmä textilu a obchodu, do podoby ázijského ekonomického tigra-zmenil aj vzhľad mesta. Do výšky vyrástla veľká banková štvrť, ktorá aj vonkajším vzhľadom dáva najavo, že po New Yorku, Londýne a Tokiu je tu štvrté svetové centrum devízového obchodu. Krajina vsadila na obchod a špičkovú elektroniku s vlastným výskumom a vývojom, ktorý dal svetu napríklad zvukové karty. V strede mesta, na mieste niekdajších úzkych uličiek lemovaných jednoposchodovými domami, stoja dnes výškové budovy obchodných stredísk, v zastúpení najvýznamnejších svetových priemyselných koncernov, bánk a obchodných spoločností a špičkové hotely pre ich klientelu. Tento ázijský ekonomický tiger má dnes na hlavu vyšší hrubý domáci produkt než Nemecko či Švajčiarsko.

Príjemný prízemný hotel, niekdajšia britská vojenská nemocnica na brehu mora, kde som pri návšteve v roku 1973 býval, lebo tam ČSA takmer automaticky ubytúvali svojich cestujúcich, zbúrali. Stál v ceste zaváľaniu morského dna pri získavaní nových stavebných parciel. V dvoch zoznamoch s adresami vyše 150 singapurských hotelov už nie je ani hotel, ktorým ten pôvodný ČSA nahradili. Zatvorili a zrušili aj letisko Paya Lebar, kde som po prvý raz pristál, pretože už nemalo priestory na ďalší rozvoj. Východne vzniklo superletisko Changi, považované za jedno z najlepších, najpohodlnejších a najkrajších na svete. Jeden z dvoch jeho súčasných terminálov má aj podobu veľkej palmovej a orchideovej záhrady, ktorou preteká umelá rieka s ružovými rybičkami. Z bazénu letiskového hotela je výhľad na zástupy rolujúcich jumbojetov a diaľkových airbusov. Cestujúcich medzi dvomi terminálmi vozí špeciálne metro.

ČSA pred pár rokmi zrušili do Singapuru linku, pretože na veľkokapacitný airbus a denné lety z Prahy by nemali dosť cestujúcich. Rýchle hustnúcu dopravu do Európy, Austrálie i po Ázii prevzali hlavné svetové firmy a rýchlo rastúce aerolinky z juhovýchodnej Ázie. Singapurské aerolínie, dnes označované za jedného z najlepších svetových dopravcov, ktoré pred 27 rokmi začínali s tuctom lietadiel, majú dnes 92 výhradne veľkokapacitných diaľkových strojov a objednaných ďalších 72.

Kozmopolitné veľkomesto a súčasne štát, kde na 647,8 štvorcového kilometra žije 3,5 milióna ľudí, má letisko, ktorým vlani prešlo 26,1 milióna cestujúcich a 1,5 milióna ton nákladu. Tento rok rátajú s 28 miliónmi, o dve desaťročia so 44 miliónmi a na rok 2040 chce Changi s budúcimi prístavbami zvládnuť 64 miliónov hostí. Singapurské letisko je najdôležitejším tranzitným bodom medzi Európou a ázijským východom či Austráliou, kde treba pristávať kvôli tankovaniu či presadaniu. Takmer sedem miliónov zahraničných cestujúcich, dvakrát toľko než má krajina obyvateľov, však nepokračuje ďalej, ale vstupuje na návštevu do tejto ostrovnej krajiny. Časť z nich sú obchodní cestujúci, časť turisti.

Turista nemôže prichádzať za historickými pamiatkami. Pár chrámov, zvyšky starého mesta, niekoľko reprezentantov koloniálnej architektúry, ukážky nového mesta, botanickú a najmä orchideovú záhradu s kvetmi, ktoré majú mená po manželkách významných svetových štátnikoch, to všetko má hosť po pár hodinách za sebou. Ostrov totiž celé tisícročia nelákal k trvalému osídleniu, každého potenciálneho osadníka hneď napadli húfy komárov šíriacich maláriu, džungľa neprijala staré kultúrne národy a piráti, čo mimochodom trápia niektoré lode doteraz, nezanechali za sebou nič. Až v roku 1819 úradník Jej veličenstva britskej kráľovnej a Britskej východoindickej spoločnosti sir Stamford Raffles založil Singapur - malú obchodnú osadu, ktorej predpovedal veľkú budúcnosť na vtedy ešte neexistujúcej dopravnej a obchodnej križovatke.

Mapu, ktorú si môže zdarma vziať každý cestujúci na pulte na letisku či v hoteli, tlačia každý mesiac odznova. Z jednej strany je totiž potlačená informáciami o najdôležitejších kultúrnych, spoločenských, športových, ale aj gastronomických podujatiach príslušného mesiaca a novinách v obchodnej štvrti. Obchodná míľa Orchard Road, ktorá vyrástla sčasti na miestnych záhradách pri chrbte veľkého cintorína, a priľahlé ulice, majú dnes nielen nadzemné ale aj podzemné obchodné priestory. Pretože relatívne lacné nákupy drahých značkových tovarov sú jedným z výrazných lákadiel turistov. Na to, aby jeho veličenstvo turista strávil v meste o deň, dva viac, vymýšľajú stále nové triky. Hotelieri sú ochotní predávať dvojposteľovú izbu v luxusnom päťhviezdičkovom hoteli aj za 80 - 100 dolárov, pretože takáto cena podnieti k dlhšiemu pobytu, najmä ak hosťa upúta cesta lanovkou do zábavného parku na ostrove Sentosa, na dno morského akvária s morskými koníkmi, rajami i žralokmi, na kúpanie s delfínmi a výlet do umelého vulkánu či do umelých zemských hlbín. O noc dlhší pobyt musí mať ten, kto sa rozhodne pre návštevu nočného safari, unikátnej zoologickej záhrady, otvorenej iba po zotmení, kde návštevník sčasti na vláčiku, sčasti po chodníčkoch, prechádza medzi slonmi, tigrami, levmi, zebrami, antilopami a ďalšou zverou v prostredí, v akom žije vo voľnej prírode.

Cudzinca Singapur láka ponukou spoznávania Novej Ázie, dynamického bohatého značne amerikanizovaného veľkomesta so zmesou čínskej, indickej i malajskej kultúry, zaodetej do európskeho šatu. Jana Frecerová, niekdajšia riaditeľka bratislavskej cestovnej kancelárie Academia Tours, dnes manažérka pre strednú a východnú Európu vo veľkej malajsko-singapurskej incomingovej cestovnej kancelárie Reliance, upozorňuje, že singapurská turistika nežije iba z krátkych návštev atrakcií a výhodných nákupov. Hotely prichyľujú denne aj tisícky obchodníkov a priemyselníkov z celého sveta, pretože veľmi často práve v Singapure sídlia zastúpenia veľkých svetových firiem, obchodujúcich s celou juhovýchodnou Áziou. Tu sa uskutočňujú obchodné rokovania a podpisujú projekty, prinášajúce profit množstvu štátov regiónu. Napokon aj ona sa dostala do tejto krajiny v dôsledku singapurského boomu: na niekoľko rokov odcestovala s manželom - vedcom, ktorý pracuje na významnom projekte katedry biológie Singapurskej národnej univerzity. J. Frecerová človeka neznalého konkrétnych cifier prekvapí informáciou, že aj zo Slovenska a Česka prichádza do Singapuru ročne niekoľko stovák ľudí. Niektorí na okružných turistických cestách a za nákupmi, iní zase za svojimi jestvujúcimi i potenciálnymi obchodnými partnermi. Aj účastníci dvoch misií z košickej pobočky Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory si za hlavnú rokovaciu zastávku zvolili práve Singapur a neoľutovali, pretože tu mali juhovýchodnú Áziu ako na dlani. Reliance má pre nich dokonca aj po česky hovoriacu sprievodkyňu.

Ján Blažej



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 23.08.2002