Senica - Úvod/Mapa

Leží na rozhraní Záhorskej nížiny a Myjavskej pahorkatiny na Teplici pravostrannom prítoku rieky Myjavy.

Okolie bolo osídlené od doby kamennej. Pravdepodobne tu žili pravekí lovci mamutov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1217. Obec so starým slovanským osídlením ležala na vtedy významnej Českej ceste, ktorá viedla priamo stredom obce. V roku 1396 dostala mestské privilégiá a jarmočné právo. Ďalšie privilégiá dostala v roku 1419, právo konať trhy, oslobodenie od mýta a tridsiatku.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami (najstarší bol cech súkenníkov) a obchodom. Postupne aj vďaka rozsiahlym privilégiám získalo hospodársku samostatnosť a stalo sa remeselníckym a obchodným mestom. V 19. storočí tu pracovala sladovňa, továreň na cukríky, liehovar, likérka, cukrovar. Vznikla prvá senická banka. V 19. storočí bola jedným z centier slovenského národného a kultúrneho života.

Po roku 1918 vystavali továreň na výrobu syntetických vlákien. V tradíciách jej výroby pokračuje podnik Slovenský hodváb, V Senici je aj známa potravinárska výroba.

V meste žili známe osobnosti. Pôsobil tu spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský, spisovateľ a spoluzakladateľ Matice slovenskej Viliam Paulíny-Tóth, politik Štefan Fajnor, básnik Pavol Országh Hviezdoslav, kníhtlačiar Ján Bežo. Na rodil sa tu maliar Ján Mudroch.