• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut

Rumunská rapsodia

Veselé cestovanie po Rumunsku s návštevou Srbska....

18.07.2003 – piatok
aTento rok vyrážame na letné dobrodružstvo len dvaja a z Košíc, vybrali sme si ho, pretože tento rok bolo na dovolenku menej love, času ...a celkom vážnym dôvodom bolo aj, že RO nám rezlo minulý rok keď sme ním prechadzali na ceste do Turecka, skrátka v ramci Európy už nejakú divičinu málokde možte zažiť, možno v Rusku....ale tam máme víza za 3 litre...takže na začiatok sme to naplánovali na Rumunsko - smer Sedmohradsko a ďalej na východ do dunajskej delty a Moldavskej republiky, ako vždy ani teraz náš plán nevyšiel ani na polovicu ale má to asi tak byť...

Štart
Z KE vyštartujeme okolo 06.30 smerom na hran. prechod Milhosť, odtial vlakom do Miškolca, další prestup v asi 12 písmenovom mestečku v HU, potom v KAP KELNI, Erik cestuje skoro zadarmo vlastní totiž preukaz zahraničného Maďara a tí majú právo na 2 cesty po Maďarsku zadara, celú cestu uvažujem o tom, že si niečo podobné zo zištných dôvodov vybavím aj ja hoci po maďarsky neviem ani slovo, vraj im stačí čestné prehlásenie, že ste Maďar. Prichádzame do hraničného mestečka BIHARKERESTES kde nám aj končia cest. lístky, takže musíme vystúpiť z vlaku, vlaky sú úplne v pohode - cestuje ními dosť vela RO Maďarov zo Sedmohradska. Vlak tu stojí 15 min. takže stíhame lístky kúpiť v prepočte asi za cca 300SK(!!) - spiatočný za asi 30km úsek do Oradey.

Hneď ako vchádzame do vlaku tak na mňa vyletí jeden chalan s množstvom otázok po madarsky....ideme k nemu a jeho kamarátovi do kupé a hneď prichádza aj kontrola colníkov, potom sprievodca. Naši spolucestujúci Budapešťania ale nemajú lístky tak im sprievodca vraví, že jeden lístok vrátane pokuty je 5000 forintov (850Sk) na osobu. Maďari veľmi smutne odchádzajú von pritom si skoro popletú naše stany..no o chvilu ale veľmi veselí sa vratia a radostne nám oznamujú, že podplatili revízora za 1000 forintov obaja do Oradey...nuž keby sme to vedeli...!! O RO colníkoch medzi cestovatelmi a na nete pritom kolujú legenty o tom akí sú zákerní a vymáhajú si úplatky hádam za všetko.(napr. od nejakých Čechov chceli po 10 doláčov zato ,že sa im ich batožina zdala príliš veľká). Hneď sme si s nimi padli do oka a dozvedeli sme sa, že existuje dokonca stránka o tom ako sa podpláca na RO žezniciach - www.transindex.ro, nebol som tam ešte doteraz pozrieť, tak to môžeš skúsiť....Vo veď-

ľahšom kupé cestuje veselá partička Čechov smerujúcich do hôr, hneď po odchode konduktora zabuchnú dvere a na chodbe je cítiť vôňu marihuany.....takže začína byť všetko do pohody.

Tímově podplácanie
Úspech maďarov nám stále vŕta hlavou a aj oni sa s nami cítia dobre takže nám navrhnú, aby sme nevystúpili v Oradee ale aby sme cestovali s nimi do KLUŽU vzdialeného asi 150 km kam máme aj my v podstate namierené. Vlak sa pohol z Oradei a hneď prichádza konduktor, na rade je timové medzinárodne podplácanie, Tibor vychadza decentne na chodbu a asi o 5 min. víťazoslávne prichádza a vravi, že sa zdržal, lebo konduktor nebol ochotný isť na 40% ceny, konduktor znovu otvorí dvere a vravi, že to bolo len za nich 2, no keď sa všetci 4 začneme smiať tak zabuchne dvere a neukaže sa už vôbec. Celkovo sme zaplatili resp. od Maďarov si pozičali 350 000 Lei( cca 80SK na osobu). Maďari dobre poznajú aj SK, boli tu lyžovať V Tatrách, v BA...dokonca poznajú aj niekolko fráz po slovensky: 1.“Dnes ráno som sa nečesal.“, 2.“Poď jebať“. Erik si všimne, že na chodbe sa jedna Češka rozpráva s bosou cigánkou, nevieme si predstaviť akým asi jazykom...!!?? Erik si zafilozofuje, že to bude možno nejaká emigrantka teraz žijúca v Čechách. …O niekolko minut sa aj ja lepšie pozriem a vidím, že to neni bosá cigánka ale bosí chalan s tričkom navlečeným na hlave ako mníšsky habit a s 2 velkými naušnicami....

Sme v Sedmohradsku
Vystupujeme v Kluži – srdce Sedmohradska, najvyspelejšej časti RO, ktorej dal Causeacu príponu Kluž. Napaco, Sedmohradsko je obývané prevažne Maďarmi( žijú ich tu 2 miliony), volakedy tu žili aj Nemci ale tých Causescu predal všetkých do Nemecka, so základným

vzdelaním za 2000 mariek s VŠ za 5000.

V Kluži zmeníme prachy aby sme ich hneď mohli vrátiť Maďarom za úplatok, zmenáreň nájdeme v meste, kt. je vzdialené od stanice cca 20 min. Je zhruba 19.00 ani sme nedúfali, že tak skoro a hladko sa dostaneme až do Sedmohradu, hladáme penzion za pomoci Madarov, prvý penzion vyzerá velmi dobre ale je plný, v jeho okolí posedáva niekolko ludi s Lovely planet v ruke a privíta nás mladá Fínka s ktorou chvilu kecami, pozná hudobný festival v Bratislave a popritom šupe cibulu, RO je jej COUNTRY N.1....nevie si ho vynachváliť.....(tie ceny pre ňu....), ideme ďalej do „spriateleného penzionu“ viacmenej študentkému hostelu na Brašovskej ul. DO-RE-MI, ako študent by som tu určite nechcel bývať celý školský rok ale personál je srdečný a ústretový, platíme 7 Euro za noc, ale vo veľkej 8 miestnej izbe sme sami, izby sú chudobné a čisté podobne aj sociálne zariadenia na chodbe, Kluž je študentské mestečko v ktorom vraj žije niekolko desiatok tisíc študentov. Maďari idú spať k príbuznému a dohodneme sa na stretnutí večer v meste.

Centrum tohto 400 000 mesta aj večer pôsobí dobře - europsky, jazdi tu VELA taxikov, korzujú mladí ludia, v strede mesta je pred pravoslávnym chrámom socha MATIASa REXa .Bary sú obrovské, sedíme von a v krčme pijem Tuborg za 35 SK.Keďže Maďari vytiahli von aj príbuzného s frajerkou naše zloženie pri stole je zaujímavé: Slovák, slovenský Maďar, Maďar, rumunský Maďar, Rumunka. Strhla sa dosť velká búrka tak sa presúvame daciou(to je v RO kapitola sama o sebe: jazdia tu dacie od najstaršich ročnikov až po „supermoderné“ z roku 2003), v ktorej sedíme 6 do ďalšieho baru, unavený to vydržíme do pol druhej rozlúčime sa so všetkými - Maďari majú namierené zajtra na hudobný festival a nočným mestom sa vraciame do hostela.

19.07.2003 – sobota
Ako nešiel bus, ktorý ísť mal a išiel skôr
Ráno vstávame okolo 11.30, slnko pečie. Pekná recepčná Kati nám zisťuje, že vlak nám odchádza o 13.45. Pešo prebehneme cez město, nasádame do vlaku- poloprázdneho a asi po 20 min. jazdy sa okolo našeho kupé preženú Budapešťania – všetci sa zasmejeme a aj oni aj my máme prestúpiť v mestečku Raszbieve, kt. nevieme najsť na mape a nevieme kolko trvá cesto tam, náhodou pozrem oknom a vidím: RASZBIEVE, behom 30 sekund všetci vyskočíme z vlaku...V tomto malom meste máme 2 hodiny pauzy, a to už je „pravé RO“ hneď za stanicou sa pasú kozy a husi a je tam „EUROBAR“, stretávame tu ďalšich rumunských Maďarov, kt. idú tiež na festival, na vlakovej stanici sa na skrinke suší rybička. Osobákom všetci pokračujeme do TURGU MURES , cestou vidime tlupu asi 30 člennú Cigánov sediacich v ich typickom odeve pred stanicou na zemi. Na stanici sa rozlúčime s ostatnými a ideme na autobusovú stanicu na bus do SOVATY, je okolo 19.00, bus má ísť o 19.30. Autobusová stanica je spojená s velkou reštauráciou kde je svadba, chceme pol hoďku využiť na večeru, no čašníčka sa slušne ospravedlňuje, že to nestihnú pripraviť, keďže majú so svadbou veeeela práce.5 čašníkov a kuchárov sedí von a kludne fajčí.....tak si dáme aspon pivo a kávu. Bus (posledný v ten deň) neprichádza do 20.00, čaká naň ešte skupinka ďalšich ludi na dodávke, takže sme kludní( na tento klud sme sa naučili v Turecku, teoreticky by sme totiž mali byť nervózny)...nedojde ani do 20.00, na informáciách nám oznamujú, že bus tu bol skôr a nevidel nikoho čakať na nástupišti tak odišiel!!! Ludia z dodávky dosť zúria a sú ochotný aj nás zobrať do Sovaty za 100.000 Lei , ozaj stop je v RO platení, ale my sme vačšinou neplatili, domáci sa hanbili pýtať peniaze od cudzincov, keď sme im ich nestrčili sami do ruky, cesta dodávkou vyzerá ako cesta MHD, stále nás niekto stopne a niekomu niekde zastavíme...

SOVATA – Tatranská Lomnica 2
Vystupujeme okolo 22.00 v tomto malom mestečku, kt. mi dosť pripomína T. Lomnicu, mestečko sa skladá z 2 častí, v dolnej časti bývajú domáci a v hornej sú kúpele. Hladáme bývanie, chceme tu ostať 3 dni a odtialto vyrážať. Obchádzame penziony, kt. tu je dosť, buď sú plné alebo sa nám nepáči cena cca 200-300 SK za noc, nakoniec nás oslovi miestny „báči“ a ťahá nás do svojho domu, celú cestu hovorí a ukazuje, že je to blízko centra- ideme asi 10-15 min. , v kuchyni za prítomnosti manželky v župane rokujeme o cene, báči niekolko.krát opakuje, že tu vlani bývali 2 Nemky a ja opakujem, že za tú cenu môžeme bývať v centre..nakoniec sa dohodneme na 150 000 Lei za noc a osobu (150 Sk). Po rokovaní sa ideme lacno najesť a na pifko. Dávame si grilovanú telacinu na ražni asi za 100 Sk so všetkým.......Ražne ale pravé s dreveným uhlím majú v skoro v každej reštike.

20.07.2003-nedeľa
Haluzná soľ v Prajde
Ráno vstávame skôr okolo 09.00 a ideme do mesta na raňajky, dávame si fornety za asi 9 Sk za 100 gramov a idem na kávu. Neochotná čašníčka nám ju prinesie rozliatu v podšálke, s neochotou ju vymieňa.....VIVAT KOMUNIZMUS....Ideme na bus do PRAJDU, kde má býť slaná jaskyňa, prejdeme dedinou a sme pri vchode pred ktorým si kupujem čerstvé lieskovce od bezzubej Cigánky, nemá sáčky tak mi ich vysype do trička. Do jaskyne sa dostanete jedine busom - starým nemeckým, je to zaujímavé asi po 5 min. jazdy podzemím si kúpite lístok cca 100SK(!) zídete po drevených schodoch a ste tam: obrovské haly zo soli velké ako športové haly, je tu kostol s oltárom, múzeum, detské pieskoviská, deti sa vozia na motokárach , niekolko desiatok pinpongových stolov, lavičky....deti hrajú bedbinton...proste haluz ako z Kosturicovho filmu UNDERGROUND, niektorí spievajú....

Môžete tu ostať neobmedzene dlho, vzduch je tu senzačný a v tej horúčave sa vám ani nechce von.

Hneď vedľa bane je kúpalisko so slanou soľou kde sa mi podarí dostať na študentský lístok za 25 SK. Kúpalisko je plné, voda je neskutočne hustá – má čiernu farbu a je to presne tak ako v Mrtvom mori- ludia sa prevalujú na hladine a plávanie je takmer nemožné, môžete si založiť ruky a prekrížiť nohy a nič sa nedeje..Po vyjdení z vody sú po chvíli všetci ako keby sa vyváľali v múke, majú tu ešte pifko za 15 Sk a špeciality na grile, takže tu ozaj nič nechýba......popoludní sa začína obloha zaťahovať tak sa radšej s divnou predtuchou zbalíme a cestou z kúpaliska nás zastihne prietrž mračien v obchode kde čakanie zabíjame popijaním Stelly za 20 Sk a výborným syrom.

Do Sovaty sa vyberieme cez KORONT, čo je známa remeselnícka dedina, pred každým domom je terasa s množstvom výrobkov z tejto dediny, väčšinou je to keramika – velmi pekná podobná našej modranskej ale tu tá tradícia žije a sami ju môžete cítiť pred každým domom , dalej tu majú kožené výrobky, drevo… Väčšinou na mňa podobné veci pôsobia gýčovo ale tu to určite neplatí!!! Domáci vôbec nie sú vlezlí a nič nevnucujú ale ochotne poradia. Nejaké hovadinky sme kúpili aj my, veď ceny sú veľmi prijatelné ale čo je horšie je to, že bus do Sovaty nám vôbec nejde, takže ideme na stop, berú nás Maďari, kt. sa vracajú z folklórneho festivalu, po niekolkých km vystúpime a stopneme pani, kt. brala stopárov prvý krát v živote.Celkom v pohode sme sa dostali do Sovaty a večer sa ideme najesť do centra. Na večeru skúšam špeciality domácich a to „PULISKU“ čo je zapekaná kukuričná kaša oliata s brindzou a k tomu telací perkelt......výýýýborné!!!!! ako aperitív si dávame likér, v pohári máme asi do polovice borovnice, kt. sa tam predtým lúhovali – trochu sladké ale dá sa....a samozrejme pivo - platil som necelých 80Sk. Prejdeme ešte niekoľko ďalších podnikov a k báčimu sa dostaneme okolo pol 2, v našej izbe ma upútali črepené kachle, asi som spôsobil menší hluk, pretože ráno Erikovi báči povedal, že mu pani domáca povedala, že Erik mne má povedať , že báči bol cez vojnu na SK v Komárne a mali tam dobré silné pivo....

21.07.2003 – pondelok
a la Dracula
Ráno po raňajkách v meste vyrážame do SIGHISOARI – Drakulovho mesta. resp. kde sa narodil a žil. Ideme busom o 10.45, cesta trvá asi 2 hoďky. Z centra vedú k pevnosti drevené schody údajne 300 rokov staré, hneď vedľa pevnosti je cintorín, skoro všetky mená na náhrobkoch sú nemecké, cele mesto dýcha nostalgiou, je pomerne zachovalé – stredoveké so svojskou atmosférou, mačacími hlavami a malými skupinkami túlajúcich sa turistov, v žiadnom prípade tu nenájdete shopy s hrnčekmi a tričkami Drakulu – nooo??? Jeden tam bol! Mesto je v celku velké, má aj novú štvrť, ktorá v žiadnom prípade nenarúša kolorit tej starej. J e dobré sa tu potrajdať večer.....Drakula vám bude dýchať na chrbát! Obsluha v reštauráciách je však omnoho profesionálnejšia ako inde.....bude to asi tými niekolkými nemeckými turistami, kt. sme videli aj my, na parkovisku pri centre stál len jediný bus – zo SK. Do Sovaty ideme stopom, z mesta to ide ťažšie, v centre na ceste ale na opačnej strane stoja 2 prostitútky.....jedna odchádza autom a o 20 minút sa vracia......pešo.

Večer sa ideme v Sovate najesť, rozhodli sme sa že dnes zídeme do dediny, zazreli sme tam velký hotel, vchádzame dnu no na terase sa občerstvujú Cigáni v montérkach....vchádzame dnu, kde nás šéfka usadí do salónika, stoly sú prestreté celkom slušne, je tam príbor, čisté obrusy, servítok no komicky pri tom vyzerajú zvädnuté kvety vo vázach - a to vo VŠETKYCH , niektoré sú len poprehýbané dole, niektoré už aj opadali........ lutujeme, že foťáky sme nechali u báčiho!!!Radšej ideme ďalej. Cestou sa zastavíme v internet café, zistiť spoje do Moldavska , net je v pohode, zistíme presne vlaky do Kiššinova, napadlo ma pozreť na stranku www.MZV.sk, či Moldavci nerobia nejaké problémy na hraniciach, zisťuje smutnú vec:do MOLDAVSKA PRE OBCANOV SR PLATIA VIZA!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Týždeň predtým som počul Kukana hovoriť, že víza máme v EurÓpe len s Britániou, Irskom, Ruskom, Bieloruskom, Ukrajinou...........

Musíme meniť plán, pôvodne sme sa chceli zastaviť ešte v Sucuave pri Moldavských hraniciach a isť k delte, kde vraj domáci bývajú spolu s kozami, rozhodli sme sa miesto Moldavska spraviť Železné vráta....Takže kašleme na Moldavsko a ideme sa najesť späť hore do kúpelov, v Sovate na konci je jazero s termálnou vodou, kde sa všetci tešia…. Už sme tu dlhšie tak sa odhodláme na „MICI“ , kt. tu ozaj všetci jedia, problém je v tom, že je to mleté mäso pečené na grile a to si nedávam ani doma.......bolo výborné!!!!!!

22.07.2003 – utorok
Tajuplné jazero...
Ráno chceme vstať o 07.00, vstaneme o 09.00, bus do Prajdu ide o 10.20, odtiaľ ostáva ešte cca 70 km do hôr k JAZERU VRAHOV( LACE ROSA) , stopom na 3 krát sa nám to podarí, cesta začína byť náročnejšia , celý čas sa šplháme do hôr, posledné mesto je GEORGHENU – keď vychádzame z mesta na cestu k horám, niekto na nás kriči z vedlajšej cesty, ani sa skôr neobzrieme – isto to budú nejakí Cigani... Neveríme vlastným očiam!!! Sú to naši starí známi Budapešťania, kt. mestom tiež stopom len prechádzajú ďalej do Transilvanie, začínam veriť tomu , že sme v RO jediní turisti.....stopnúť sa nám podarilo aj vyslúžilého rumunského junior reprezentanta v hokeji na nákladnom aute, kt. hral aj na SK, okolo prechádzajú cigánske rodiny na kočoch takže na križovatkách musíme dávať pozor aby z korby nezmizli naše batohy. Keď sa konečne dostaneme v aute s dementnými lesnými robošmi k jazeru čaká nás nádherná scenéria jazera, kt. vzniklo prehradením lesa, takže z jazera dodnes trčia pahýle stromov, vyzerá to dosť zaujímavo, pôda v okolí je červená, v okolí kempuje dosť Rumunov, všetci grilujú alebo varia guláš, takže z kempu sa dvíhajú oblaky dymu, na jazere sa dajú prenajať člny, my sa ideme „ubytovať do penziónu na kopci“ ak sa to čo sme si vybrali dá tak nazvať( o tom neskôr) a podnikneme cestu kaňonom resp. úžinou, kt. sa neuveritelne stáča,cesta je velmi zlá!!,

Prechádzame cez tunel, kt. je o trochu väčší ako autobus - ten má velké problémy sa tam napasovať, škodoradostne sa smejeme turistom zväčša z Tal. ,Nemecka kt. po tej ceste- neceste prechádzajú na svojich vyblýskaných autách, za každou 5 zákrutou sú stánky zhruba s rovnakým sortimentom ako v Koronde, ale prechádzka je to do pohody, na bralách sa tiahne elektrické vedenie........Večer sa ideme najesť do reštaurácie, kde nás zastihne dážď, bežime kopcom do nášho príbytku, doteraz pri zjednávaní bývania sme museli stále hrať divadlo, že sa nám to nepáči a tak cenu stlačiť dole, keď sme sa v stánku s občerstvením pýtali na:„Vilu 17“ tak pán povedal, že za noc berie 150 000 Lei a hore je jeho dcéra, z von vyzeralo všetko celkom v pohode, keď dcéra odomkla izbu nastalo zdesenie!!!! Splesneté steny, špinavý koberec, balkón , kt. sa nedal zamknúť a neprezlečene postele s krvavými škvrnami...sociálne zariadenia boli ale čisté, dcéra hneď povedala 100.000 tak sme to zobrali, všetko sme to hodili na zem a vytiahli karimatky a spacáky, zaujímavé bolo sprchovania, ja som šiel ako prvý a teplá voda už netiekla Erikovi o 5 minút už tiekla.

23.07 2003 – streda
Alebo okružná cesta
Ráno nám bus do GHEORGHENY odchádzal zavčasu, ideme do mesta, pretože vlak ide až o 12.15 do LUGOJ, kde musíme prestúpiť, mesto je celkom pekné podobné malým mestám na SK , vyberieme bubáky z bankomatu, najeme sa a tak....vraciame sa na stanicu (asi 20-30 min pešo), je tu malý asi 4 ročný žobrák, kt. spočiatku otravuje - dávam mu jednu buchtu z dvoch , kt. som si kúpil na cestu, keď naradostene pochoduje s buchtou tak u tu prítomných Rumunov to vzbudí veľkú zábavu....Cesta vlakom nemá konca ideme naokolo..3 krát vo vlaku prejdeme do iného kupé, nakoniec s nami cestuje skupinka asi 6 rumunským gymnastov, kt. idú na sústredenie, občas prejde po vlaku nejaký predavač alebo žobrák bez nôh. Do LUGOJ prichádzame o 21.00.V Lugoji ideme do pekného centra, na lavičke sa najeme, pozreme supermarket, zvažuje možnosť ostať tu do rána v prípade , že náš vlak bude poriadny humus, hoteli sú ale drahé....( izba cca 1500 Sk). Vlak je nakoniec v pohode...trošku špina ale dá sa to zvládnuť.

24.07.2003 – štvrtok
Ako cez hranicu?
Ráno o 4.30 prichádzame do DOBROTY-TURNA SEVERIN, hraničného mesta so Srbskom, je ešte tma, stanica je živá....množstvo priekupníkov, pochybných individuí, ktorých strážia aj vojaci,….. v podstate nič nové...už som zažil ovela väčšie brutality napr. v Calafate na RO –BG hraniciach. Počkáme pokiaľ sa rozvidnie a ideme do mesta, mesto je taktiež pekne upravené, v parkoch sú sochy rímskych cisárov( napr. Traiana), najeme sa a hladáme najlacnejší spôsob ako sa dostať k Dunaju na hraničný prechod, je vzdialený 13 km od mesta, dojdeme tam miestnou MHD , kt. funguje podobne ako v rusky hovoriacich krajinách, každý bus má ešte jedného zamestnanca, kt. predáva tikety a prediera sa pomedzi pasažierov....Myslíme si, že máme vyhraté a rozmýšlame čo spravíme so zvyšnými RO leami – tie bankovky ale treba vidieť- sú nezničitelné...z PVC možte ich trhať, kúsať a stále sa rozvinú do pôvodnej podoby, jednu nosím v peňaženke ako atrakciu pre kamarátov... Prejdeme na hraničný prechod, ideme k colníkom okamžite prichádza k nám drzí taxikár chce 20 euro za cestu cez most.... keďže prichádza smerom od colníkov tak tušíme niečo zlé......čo sa aj potvrdilo, colníci nám oznamujú, že prechod neni pre peších....taxikár je na koni lieta okolo nás ako osa a stále niečo trieska po rumunsky, drzo ho posielame preč...skúšame sa niekomu nasáčkovať do auta ale nejde to....všetci čakajú pokiaľ sa colníci rozhodnú pracovať, zaujímavé je, že tu nie sú žiadne srbské autá....Srbi úplne RO ignorujú! Máme toho všetkého plné zuby tak odchádzame na cestu vzdialenú asi 200 mesto na stop a skúsime ďalši hran. prechod, hned pod cestou vidíme, čo sme nevideli, je tam mrtve rameno Dunaja resp. „ stoka Dunaja“, v ktorom sú plastové flaše hádam z celej Europy....hybu sa takže z toho množstva vzniká celkom zaujímavý súzvuk. Máme šťastie - nečakáme ani 10 minút a vezieme sa do Oršovy, cesta za mesto sa trošku komplikuje, žije tu asi tolko Cigánov ako na Spiši , tí nám všetci zastavujú na svojich 100 ročných daciach a chcu .“oiro“ a to min. 50 do 160 km vzdialenej Moravici na prechod. Budeme prechádzať legendárnymi ŽELEZNYMI VRATAMI .

Železné vráta
Za benzínkou za mestom sa skladáme , no intenzita áut smerujúca na Ž. Vráta je v 10 min. intervaloch a v 2 autách z 3 sú Cigáni. kt. chcú oiro... začína pršať ale len na chvílu...ideme doslova od dediny k dedine ale výhlad stojí za to, Žel. Vráta sú neskutočné, modelujú Dunaj úplne neuveritelne,Dunaj sa rozširuje a vyápäti zužuje do neuveritelnej šírky, na Srbskej strane sú tuneli na RO viadukty, scenériu dopľňajú nádherné hory. Máme šťastie berie nás nákladné auto asi 60km , cesty sú zlé ale opravujú ich…., miestami až do polovice zasypané skalami , RO zbohatlíci si pri Dunaji - úplne tesne stavajú letné domy..neviem ako dopadnú keď sa zvýši Dunaj....Na jednej skale je vytesaný portrét Decebala – čo je vodca starých Dákov, kt. sa otrávil prudkým jedom, vyzerá to ako portréty v Utahu...

Posledá dedina kt. prechádzame je BREZICSA alebo tak nejak... ideme za dedinu, cestou vidime v potoku zdochnutého psa a množstvo husí, za dedinou sa nám nedarí, celou cestou nás prenasleduje asi 10 ročný chalan na biku s decentným odstupom, asi po pol hoďke sa mu prihovorím, turistov tu asi ešte nevidel, chodí do tunajšej školy a hoci sa každý deň pozerá za Dunaj odkial doliehajú zvukY zo Srbska nikdy tam ešte nebol....je milý posielam ho na minerálku dám mu peniaze a o niekolko minút sa vráti aj s kamarátom, keď mu dám pero tak je neskutočne šťastný a beží domov na biku po varenú kukuricu pre nás...nuž asi viem o čom bude písať sloh v septembri.....autá nepremávajú vôbec.....ideme ďalej....keď sa schovávame pred Slnkom ku krížu pri ceste tak z tej prašnej cesty na nás ktosi z dialky pokrikuje, o chvilu sa vynorí týpek na biku aj s prívesom, je to Rakúšan a ide zo Salzburgu cez Madarsko, Srbsko ďalej do RO, hneď nám núka marihuanu a rozpráva o nej celé story ako ju treba legalizovať, nesie si ju cez hranice!! za opaskom.....hovorí o tom aký je kamarát s Cigánmi akí sú to v pohode ludia....všetci vraj od neho chcú aby im vybavil prácu...nemal žiadne problémy nikde cestou a chváli si miestny „komunizmus“, rozpráva celkom zaujímo po vetách prepína francúzštinu, taliančinu cez angliny do nemčiny, je to tlmočník a na otázku, či cestuje sám odpovedá, že ne, že je rozpoltená osobnosť tak cestujú dvaja a je definitívnym víťazom Tour de France, pretože každý deň víťazí sám nad sebou.....na okolo prechádzajúcu dedinčanku s kravou pokrikuje: „Madmazel ....“a želá jej krásny deň, na rozlúčku nám nechá aspoň symbolicky roztopenú čokoládu. Keďže sme vôbec nič nestopli,- nič teda nešlo - vraciame sa do dediny počkať na bus, stretáva nás tu žijúci Srb a vraví, že v dedine žije 6 Slovákov a aj nejakí Česi...Busom ideme do Moravice,

Konečne cez hranicu....
V Moravici má býť brod cez Dunaj, trajekt má premávať raz denne, tak uvažujeme , že pôjdeme do hotela a ráno hajde do Srbska.....Hranica tam síce aje ale len pre Srbov a Rumunov....sme po 2 dňoch aj dosť unavení, spotení ale pozbierame v sebe posledné sily a idem na stop na ďalšiu hranicu, dozvedáme sa, že nemusíme až do Moravie ( nie Moravice) ale asi 25 km je prechod NAIDAS, zastavia nám 2 chalani, kt. Dávajú cenu cca 250SK pre oboch, idú tam s nami ako zákazka ....nechce sa nám naťahovať a ostať niekde visieť tak ideme v podstate celú cestou horami......lúčime sa so všadeprítomnými už na nervy lezúcimi  dáciami, na hranici nie je nik, vyrušíme colníkov z ich nič nerobenia - sú však v pohode práve sa vracajú z „lupu“ s plnými rukami kukurice, aj na srbskej strane je to pohodička, hranica sa volá KALUBEROVO a podobá sa dosť na BG – TR hranicu, myslím bordelom.

Srbskooooo!!!!
Je už 21.00, stmieva sa a hneď v prvej dedine hladáme noclah, ludia sú síce von, posielajú nás do kempu – ktorý vraj bol ale už neni....miestni vydriduch je ochotný za 5 euro nás odviesť do asi 12-15 km vzdialeného 15 000-vého mesta BELA CERKEV do kempu, berieme to -kemp je v pohode, v jeho strede sú obrovské vojenské stany, konečne sprcha a konečne využijeme stan, kt. sme nosili celú cestu so sebou, kemp je plný Srbov, je tu velé jazero, platíme 185 Dinárov( asi 120 korún) na osobu, zvykáme si na poriadok...večer zaspávam jako kojenec pri deth metale , kt. počúvajú pred vedlajšim stanom...

24.07.2003 - štvrtok
Stoličný Belehrad
Ráno vstaneme včas a ideme z kempu okolo 10.30 smerom na 100 km vzdialený Belehrad, zastavíme hneď v prvej dedine, v

porovnaní s RO je to velký rozdiel, všade je čisto, poriadok pred krčmami a obchodmi,letné terasy...a konečne nám aj niekto rozumie teda mi rozumieme im. Sadneme do krčmi , dávame, kávu, nanuky, pivo....vfšetko lacné.... znie tu balkánsky dychový orchester ani sa nám nechce odísť....posielam konečne pohladnice kúpené ešte v Sighisoare, pošta je dosť haluzná, budova je úplne zničená ale už 3-tí človek mi vraví, že je tam... samotná miestnosť v zničenej budove dýcha čistotou a poriadkom .Prestupujeme v KOVINE na ďalší bus a potom sme už v Belehrade, máme kopec času zvažujeme, že zostaneme 2 dni, batohy dáme do úschovni a ideme do centra- krásne, velké...každá druhá predajňa je:“ meňašnica“ je tu dosť Srbov na dovolenke z celého sveta.....nechávajú si tu niekolko budov zbombardovaných, kt. pôsobia ako päsť na oko..... .najeme sa perfektne a za pár fukov v stánku s grilovaným mesom a obrovskou porciou šopského šalátu....idem aj k hradu z kt. vidno sútok Dunaja a Drávy, je to pekné a v obrovskom parku randí vela miestnych....celý BELEHRAD aj Srbsko je vyzdobený grafitmi spomínajúcich ŠEŠEĽA., nuž Miloševič bol oproti nemu mierumilovný baránok........

nastupujeme do nočného vlaku, kt. ide síce až do Wien ale medz. lístok je jasná vec omnoho drahší., kupujeme do Subotice, trošku sme neistý ako všetci ostatní vo vlaku, vagony sú IC a my máme 2 triedu ale je to v poriadku..pár ludí nemá miesto tak robia bordel, načo sprievodca promtne reaguje.Vedla sedia dvaja asi 14 roční raperi , kt. si zapália cigu a bavia sa dosť smiešnou anglinou s amikom sediacim za nimi, ukazujú mu všetko čo zbombardovali z NATO......ale sú v pohode, potom hneď zmenili tému na Eminema......

V noci okolo pol 2(?) vystupujeme v SUBOTICI ...tiež pekne urobené mesto pripomínajúce B. Bystricu, mesto je plné mladých ludí sú tu dokanca 2 drum and bassové party.....pohodička!!!

25.07.2003 – piatok
Cesta domov
Zo Subotice ideme busom cez maďarské hranice až do Segedu a odtial už klasika z našich ciest po Balkáne do Budapešti, kde sa tento raz nič zaujímavé nestalo......................



Autor/zdroj: Mersin
Text bol naposledy zmenený dňa: 30.09.2003