Známi praobyvatelia apeninského polostrova boli Ligúri, Elymovia, Sikulovia, Korzovia a Sardovia.
Skutočné založenie Ríma sa však traduje až od roku 753 p.n.l. Romulom, ktorý bol prvý zo siedmich mestských kráľov.
Rímska civilizácia je síce pomerne stará, ale predsa len mladá v porovnaní s takými civilizáciami akou bola perzská, egyptská, či grécka. Dokonalý um, stratégia, vojenské schopnosti vládcov Ríma... toto všetko sa podpísalo pod obrovský rozmach hraníc rímskej ríše.
Roku 509 p.n.l. Rimania vyhnali Etruskov, aby založili republiku. Postupne si podmanili celý Blízky Východ, či krajiny Severnej Afriky.
Prvá púnska vojna medzi Rímom a Kartágom prebiehala v rokoch 264-241 p.n.l. Nasledovala druhá púnska vojna v rokoch 218-201 p.n.l., keď slávny vojenský stratég a vodca kartáginskej armády Hannibal uskutočnil niečo nevídané. Prešiel s celou svojou armádou Alpy, aby Rimanov prekvapil zo severu. Známa je veta z tých čias: "Hannibal ante portas" (Hannibal pred bránami Ríma!). Hannibal však nezískal dostatočnú finančnú podporu z Kartága a tak svoj boj nakoniec prehral.
V rokoch 149-146 p.n.l. sa konala tretia púnska vojna, v ktorej Rím definitívne poráža Kartágo.
Roku 60 p.n.l. Rímu vládne triumvirát Pompeius, Crassus a snáď najznámejší rímsky vládca Gaius Julius Caesar. Počas svojej vlády sa stretol s očarujúcou Kleopatrou, ktorú dosadil na egyptský trón ako kráľovnú.
Roku 48 p.n.l. sa Ceasar stal absolútnym vládcom Ríma. Nakoniec však umiera a roku 27 p.n.l. nastupuje na trón nový vládca Oktavián (Augustus), ktorý je zároveň prvým rímskym cisárom.
Neskôr dochádza k rozmachu kresťanstva v krajine. Roku 42 n.l. apoštol Peter navštevuje Rím. Za vlády cisára Nera dochádza ku krutému prenasledovaniu kresťanov, ktorí rozširujú vieru Ježiša Krista z Izraela.
V roku 72 n.l. sa začala výstavba známeho Kolosea v Ríme. Čoskoro sa k moci dostáva cisár Traján (98-117 n.l.), ktorý svojím vojenským ťažením podstatne rozširuje hranice krajiny.
Rím prežíva svoj rozmach aj za vlády cisára Hadriána (117-138 n.l.) či Marca Aurélia (161-180 n.l.).
V rokoch 284-286 sa ríša rozdeľuje na východnú a západnú.
Cisár Konštantín vládne v r. 306-337, ktorý celú ríšu opäť zjednocuje a legalizuje kresťanstvo.
Posledným rímskym cisárom je Romulus Augustulus (476 n.l.).V roku 800 bol Karol Veľký korunovaný pápežom (Lev III) za cisára svätej ríše rímskej.
Rok 1527 je pre Rím značne nepokojným, bol vyplienený nemeckými a španielskym oddielmi cisára Karla V.
V roku 1797 Rím obsadil Napoleon a to až do roku 1814, kedy je obnovený cirkevný štát. V nasledujúcich rokoch sa prejavuje pokus o vytvorenie Rímskej republiky.
Vyvrcholením vytvorenia Rímskej republiky bolo povstanie v r. 1848 vedené Garibaldim a Mazzinim. Novovzniknutú republiku však čoskoro porazia Francúzi.
Už v roku 1861 je vyhlásené zjednotenie Talianska a roku 1870 sa k zjednotenej krajine pripája aj Rím
V rokoch 1924-1943 sa Taliansko stáva fašistickým štátom, keď bol ministerským predsedom Mussolini.
V roku 1929 na základne Lateránskych zmlúv sa Vatikán uznáva ako suverénny štát.
Roku 1944 spojenci oslobodzujú Rím od nacistickej nadvlády.
