• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut

Putovanie po Egypte

Egypt je v tomto roku, spolu s Tuniskom, druhou exotickou krajinou, ktorá patrí k hojne navštevovaným aj zo strany slovenských dovolenkárov.

Egypt je v tomto roku, spolu s Tuniskom, druhou exotickou krajinou, ktorá patrí k hojne navštevovaným aj zo strany slovenských dovolenkárov.

Slovenské cestovné kancelárie už niekoľko rokov ponúkajú letecké pobyty v Tunisku, vďaka spoločnosti Tunis air dokonca aj mimo sezóny, a tohto roku lietajú do neskorej jesene dve lietadlá z Bratislavy aj do Egypta.Jedno do Hurghady, druhé do Sharm El Sheikh. Obidve strediská sú na brehu Červeného mora, ponúkajú vynikajúce podmienky na kúpanie, obidve strediská sú však pomerne vzdialené od pamiatok starého Egypta. Na jednodňový výlet sa možno prakticky vydať autobusom zo Sharm El Sheikh do kláštora Svätej Kataríny a na Mojžišovu horu. Článok Po stopách Mojžiša sme priniesli na 77. strane aprílového čísla Cestovateľa a tak sa tejto výletnej možnosti osobitne venovať nebudeme.

Všimnime si možnosti poznávania Egypta prevažne z obidvoch spomínaných letovísk, no nezabudnime pritom ani na samostatné poznávacie zájazdy s odletom z Viedne. Tie smerujú rovno buď do Káhiry, alebo do Luxoru, prípadne až do Asuánu. Tu ide o typické poznávacie zájazdy. V Hurghade a Sharm El Sheikh sa však núka možnosť na dovolenku kombinovanú. Spojenú s poznávaním Egypta a potom trebárs s pobytom pri Červenom mori.

Prvým veľkým lákadlom je Káhira. Nie ani tak samotné mesto, s vyše 15-miliónmi obyvateľov, so svojimi štvrťami chudoby spôsobujúcimi našincovi kultúrny šok. Sú tu však aj staré mesto, orientálny bazár, Národné egyptské múzeum a predovšetkým pyramídy. Všade sa síce píše pyramídy v Gíze, tie sú však už takmer súčasťou Káhiry. Mesto sa k nim nebezpečne priblížilo.

Národné egyptské múzeum ponúka najfascinujúcejšie pamiatky staroveku. Od nesmierne vzácnych umeleckých diel, cez zlaté poklady Tutanchámona, až po vyše 3000 rokov starý prezervatív z ovčieho črievka. Je múdre a nesmierne emotívne navštíviť toto múzeum.

Len malé upozornenie. V Egypte sa všade za fotoaparát či videokameru platí. Alebo, ako v Údolí kráľov, nesmiete mať so sebou vôbec nič. Ja som si musel dokonca niektoré fotoaparáty nechať u strážnej služby, inak by som musel zaplatiť za všetky. /10 egyptských libier za jeden fotoaparát. Jedna libra je asi 12 Sk/. No a v múzeu som sa navyše dozvedel, že blesk sa nesmie používať. Ideálny je preto malý fotoaparát s filmom, ktorý sníma aj bez blesku. Taký foťáčik si najbližšie prepašujem aj do Údolia kráľov. Fotky, ktoré mi odtiaľ ponúkli na predaj, boli katastrofálne nekvalitné.

Silným zážitkom sú samotné pyramídy a veľká sfinga. Mňa osobne najviac fascinovali z veľkej diaľky, keď som si uvedomil, akou dominantnou sa stali pre Káhiru. Mnohí okrem obhliadky pyramíd využívajú možnosť vstúpiť do podzemných priestorov. Vzduch je tam však vydýchaný a horúci. V žiadnom prípade to nie je príležitosť pre ľudí so slabším zdravím. Domáci tu ponúkajú aj možnosť vidieť pyramídy z ťavieho chrbta. Alebo sa s ťavou aspoň odfotiť. Pozor však, za všetko, aj za odfotenie ťavy, pýtajú bakšiš. Pozor si treba dávať aj na predávané nápoje. Nie všetky balenia sú originálne a kontaminovaný nápoj dokáže narobiť poriadne starosti.

Nekvalitná voda môže spôsobiť ťažké črevné ochorenia, no s takzvanou "pomstou faraónov" treba počítať takmer s istotou. Niekoľko dní trvá aklimatizácia organizmu spojená so silnými hnačkami aj bez nekvalitnej vody. S ňou je to ešte intenzívnejšie. Po niekoľkých dňoch sa problémy samé od seba skončia, no lepšie je ukončiť ich pomocou liekov.

Pyramídy sú úchvatné. Avšak nič neprekoná, aspoň podľa môjho názoru, plavbu po Níle spojenú s poznávaním atraktívnych pamiatok starého Egypta. K dispozícii sú dve, síce rovnaké alebo veľmi podobné trasy, avšak s rôznymi nástupnými možnosťami. Niektoré trasy idú z Asuánu smerom na sever, do Luxoru, iné sa v Luxore začínajú a končia v Asuáne. V zásade je to všetko rovnaké.

Ešte skôr, ako človek uvidí Níl, blízkosť veľrieky sa prezradí aj sama. Pribúdajú dediny, na poliach sa vlní cukroví trstina, obilie, objavuje sa milosrdný tieň datľových paliem. A všade sú ľudia. Pracujú na poliach aj v najväčších horúčavách, tisícročia sklonení nad zemou a málo sa starajúci o svet faraónov, či dnešných turistov.

Plavba po Níle je mimoriadne silným zážitkom. Lode sú zväčša klimatizované, s bazénmi, výbornou stravou, barom a najmä nádhernými možnosťami sledovať rieku počas pomalej plavby. Podľa mapy totiž až tak veľa neprecestujete, lode sú však pomalé a našincovi dávajú dostatok času na vychutnanie scenérie.

Palmové háje sa striedajú s poliami, v diaľke počuť hlas muezína, blízke mestá vás z diaľky vítajú štíhlymi minaretmi a kresťanskými kostolmi, zblízka orientálnou vravou a množstvom obchodníkov pokúšajúcich sa niečo predať.

Oplatí sa pristaviť sa pri kresťanských artefaktoch. Vôbec nie je pravda, že Egypt je výlučne moslimská krajina. Približne 10 percent obyvateľov tohto ľudnatého štátu sa hlási ku kresťanstvu, konkrétne ku koptskej cirkvi. Kresťania vytlačili staré egyptské náboženstvo, zanechali stopy v podobe niekoľkých malieb a kamenných oltárov aj v pohanských stavbách, a prekonali všetky nepriazne osudu. Moslimovia a kresťania dnes nažívajú v zhode a porozumení.

Jednoznačne stojí za to vidieť chrámy v Luxore a Karnaku, Memnonov Kolos, chrám kráľovnej Hatšepsovet, či Údolie kráľov. Tak isto ako chrám v Edfu, ktorý je mimoriadne dobre zacholaný. Návšteva pamiatok v Asuáne, ktoré sú spomienkou na rozpínavosť svetovládneho Ríma. V Asuáne nájdeme až tretinu budov označených krížom. Tu má kresťanstvo veľmi silné korene.

Pozor na kúpanie sa v Níle. Môže byť nebezpečné. Nie kvôli krokodílom, tie tu vraj už dávno vyhynuli, ale kvôli nebezpečným baktériám, ktoré môžu spôsobiť zdravotné problémy. Inak, ani tomu, že krokodíly vymreli, by som celkom neveril. V Asuáne ich predávajú preparované. Vraj ich lovia povyše veľkej priehrady. Tam ešte žijú.

Jednanie sa na bazároch, kupovanie tovaru od pouličných predavačov, to je koncert pre tých, ktorí sa v tom vyznajú a postrach pre tých, ktorým orientálne nakupovanie nevyhovuje. Zjednáva sa dlho, hlučne, a možno dosiahnuť až absurdne nízke ceny. Vždy treba platiť menšími bankovkami a neukazovať, koľko peňazí je v peňaženke. V prípade, že kupovať nič nechcete, skoro nič ani neuvidíte. Okolo bazárov a predavačov treba prechádzať rýchlym krokom a s očami uprenými niekde do neznáma.

V Egypte je všetko zamerané na bakšiš. Za otvorenie dverí, informáciu, a kde sa objaví turista, vždy je tam aj niekoľko detí s natrčenými dlaňami. Treba sa obrniť chladnokrvnosťou a prípadné milodary dávať pred nastúpením do autobusu, či odchodom lode. Inak sa môže stať, že húfu detí sa len tak ľahko nezbavíte.

Počas cesty k akýmkoľvek pamiatkam si berte so sebou vodu, či iný osviežujúci nápoj. Poznávanie Egypta je fascinujúuce a nádherné, je však aj náročné. Je to dovolenka, po ktorej si treba oddýchnuť. Prinesie však toľko zážitkov, ako máloktorá iná.

Ľubomír Motyčka



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 11.09.2002