Prešov - Úvod/Mapa

Prešov leží na sútoku rieky Torysy so Sekčovom, na okraji Šarišskej vrchoviny, Slanských vrchov a Čergova. História lokality siaha do praveku. Stopy z paleolitu a neolitu svedčia o jej význame na dôležitej obchodnej ceste s obsidiánom. V 3. – 5. storočí tu existovala významná osada s tzv. prešovským typom obydlia. Stopy slovanských osád boli odokryté na mieste dnešnej Slovenskej ulice. Prvou písomnou správou o Prešove je listina bardejovských cistercitov z roku 1248. Mestské privilégiá získava v roku 1299, v roku 1370 právo postaviť hradby a v roku 1374 sa stáva slobodným kráľovským mestom.

V polovici 14. storočia sa Prešov stáva najvýznamnejším sídlom v oblasti. Od roku 1480 je členom Pentapolitany. V 15. storočí získava stavebný charakter s nepravidelným šošovkovitým pôdorysom námestia, na ktorom sa sústreďoval hospodársky a spoločenský život.

V 16. a 17. storočí po období búrlivého rozmachu mesta, Prešov postihli viaceré živelné pohromy, mor a povstanie. Po porážke Thokolyho(opraviť)!! povstaleckých vojsk, popravili v roku 1687 34 evanjelických mešťanov za účasť na povstaní, tzv. prešovské jatky.

V roku 1647 sa Prešov stáva sídlom Šarišskej župy a mesto opäť získava na význame. Začiatkom 19. storočia sa začalo budovať predmestie, najmä smerom na Solivar. Mesto sa napojilo na železničnú sieť, vzniklo nové námestie, na ktorom sa konávali až do začiatku 20. storočia významné trhy.

Po 2. svetovej vojne vznikli v Prešove nové priemyselné podniky, boli postavené nové sídliská, zdravotnícke zariadenia, školy. Mesto si svoj význam zachovalo do dnešných čias. Je administratívnym, hospodárskym, vysokoškolským i kultúrnym centrom severovýchodného Slovenska. Je centrom rusínskej a ukrajinskej kultúry s vlastným divadlom.

K významným osobnostiam, ktoré v meste pôsobili, patril kňaz a humanistický básnik a spisovateľ J. Jakobeus (1592 – 1645), hudobný skladateľ M. Moyzes st. (1872 – 1944), narodil sa tu historik a geograf J. M. Korabinský (1740 – 1810).