• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut

Pod horúcim slnkom Alanye

Vážení čitatelia, túto reportáž z tureckej Alanye píšem pre vás na ležadle bazéna hotela GOLD, pod slnečníkom, ktorý sa zmiloval nad mojím opáleným a boľavým telom.

Vážení čitatelia, túto reportáž z tureckej Alanye píšem pre vás na ležadle bazéna hotela GOLD, pod slnečníkom, ktorý sa zmiloval nad mojím opáleným a boľavým telom.

Horúčavy sú tu (17. júna) pre našinca nezvyklé: veľa stupňov Celsia do štyridsiatky nechýba a teplota vody v mori je 25 stupňov.

Naokolo sa rozlievajú tóny clivých tureckých melódií z reproduktorov, čašníci okolo modrého bazéna s priezračnou vodou roznášajú nápoje, a asi sto metrov od môjho momentálneho "ležoviska" naplno "funguje"
jedna z mnohých pláží. So slnečníkmi, bufetmi, volejbalovými ihriskami, ponukami vodných športov…, s morom nezvyčajne čistým, dnes ráno akoby voňalo kvetmi. Toto miesto je asi tak v strede obrovskej "podkovy", ktorá v Alanyi vytvára pobrežie s plážami. Jej konce ohraničujú vŕšky, jeden z nich je azda najatraktívnejším miestom tohto celku, s mešitou, zábavnými podnikmi, hradbami, stredovekými vežami, a to všetko olemované hotelmi, reštauráciami, butikmi, obchodmi, večer osvetlenými tisíckami svetiel. Vrchy, až 800 m vysoké, sú za mestom na opačnej strane mora, v ich podhorí sú tiež reštaurácie, tiež hotely, tiež penzióny a obchody… Nuž tak si tu ležím v tieni slnečníka a rozmýšľam, ako vám čo najvernejšie opísať všetko, čo som v Alanyi - napriek očakávaniam - doteraz videl, zažil, odpozoroval.

Americký spisovateľ Ernest Hemingway nazval Paríž Pohyblivým sviatkom. Obrazne povedané, miestom, kde je vždy sviatok, ktorý sa nekončí. Dovoľujem si niečo podobné povedať aj o Alanyi, kde život pulzuje dvadsaťštyri hodín, takmer bez prestania. Ale… všetko sa začalo nepríjemnosťou, keď na bratislavskom letisku M.R. Štefánika, pracovníci čo majú na starosti triedenie batožín do lietadiel, dali naložiť dva kufre cestujúcich na Malorku so Spanairom, do "nášho" airbusu ONUR AIRu - do Alanye. Nevedno, ako na to prišli ako nie, výsledkom bolo, že sme pred asi dva a pol hodinovým letom hodinu sedeli vo vyhriatom lietadle navyše, kým všetky batožiny znova neskontrolovali. Kapitán lietadla dokonca vyhlásil, že ak kufre nenájdu, všetci pôjdeme na kontrolu zavazadiel ešte raz. Po tomto trápnom zážitku sa síce prišla pracovníčka "od expedície" na palubu lietadla ospravedlniť, popriať príjemnú dovolenku, mnohí však nahlas vyslovili otázku:" Tu mali batožinu rozdeliť do dvoch lietadiel na prázdnom letisku, a urobili to zle. Ako to asi robia na parížskom Orly, vo viedenskom Schwechate, či na letištnom kolose vo Frankfurte nad Mohanom, kde každú minútu odletí alebo pristane jedno lietadlo???" Spoľahlivá odpoveď na túto otázku by bola zároveň aj odpoveďou na to - prečo nie sme ešte v EÚ.

Človek, ktorý už niečo pochodil, mám na mysli strediská pri mori, dôjde po čase k názoru, že každé z nich má špecifickú, neopakovateľnú atmosféru, kolorit, ktorý sa vám dostane "pod kožu" a ešte dlho, doma, vo vás rezonuje. Nuž tak i Alanya, do ktorej sme sa dostali nadránom autobusom, po asi 130 - kilometrovej ceste z perfektného moderného letiska v Antalyi. Víza sú tam otázkou dvoch- troch minút, v jednom z viacerých stánkov, za 10 USD za osobu. Poďme však k Alanyi. Je to rušné mesto, jeden veľký zábavno- rekreačno- obchodno- oddychový prímorský komplex, ktorý žije naplno.

Hotelov či penziónov sú tu stovky, ani jeden sa druhému nepodobá, každý je iný. Bazény vedľa nich sú samozrejmosťou. Hudobné skupiny hrajú do rána na každom kroku, vysvietený obchod je na obchode, kupuje a predáva sa na chodníkoch, v pasážach, kde len chcete, zjednáva sa a dohaduje, výrobky sú tu lacné i exkluzívne, zlato, striebro, kožené oblečenie aké si len srdce zažiada, do reštaurácií a cestovných kancelárií turistov pozývajú "nadháňači", hovoriaci viacerými jazykmi. Služieb tu ponúkajú stovky. Pánovi to "dnes neslúži"? Nech sa páči - neďaleko svojho hotela, v lekárni, nájde vo výklade hádam päťdesiat škatuliek Viagry. Dáma chce piersing? Má ho mať, takmer na každom kroku. Alebo sa bude páčiť aromaterapia? Alebo komplexná rehabilitácia? Či kadernícke a pedikúrske služby? Roztrhli sa vám topánky? Žiadny probléy, opravia vám ich na ulici. Chcete suvenír aký má málokto? Nech sa páči! Ovocie vám na ulici predavač umuje a dá ochutnať.

Všade je čisto, všade všetko "pulírujú", utierajú. V hoteloch, pri bazénoch, na pláži, na uliciach, na letisku. Všade je bohatá ponuka jedál, šalátov, sladkostí, nápojov… Áno, aj alkoholických, avšak, nikde sme nepočuli revať opilcov, nevideli sme roztatárených "rowdies". Domáci, moslimovia, dodržiavajú príkazy Alaha, proroka Mohameda či koránu, a idú tak príkladom. V tejto lokalite, samozrejme, pôsobia aj naše cestovné kancelárie, ktoré majú veľmi dobre zvládnuté organizačné záležitosti. Ja som bol v Alanyi s Koalou a musím priznať, že táto cestovka tu má výborný zvuk. Je dokonca uvedená na niektorých zlatníckych obchodoch - ako garant nákupu kvalitného tovaru za slušné ceny, pretože "nie je všetko zlato čo sa blyští", ani v Alanyi. Koala je napojená na internet, "jej chlapci" sú spojení navzájom vysielačkami, "jej" autobusy chodia presne a výlety sú pripravené výborne. Delegát Koaly Tomáš Šoltés je praktický, veci znalý, Koala má zvuk a "otvára dvere".

Viem, mnohí chcete vedieť, koľko stojí to či ono, pivo, káva, ovocie, zmrzlina, chlieb, film do fotoaparátu… Akosi sa mi nechce vymenúvať rôzny sortiment tovarov a cien. A tak len prirovnanie: V bežných obchodoch kúpite všetko za ceny podobné ako u nás, a k tomu pridáte desať či dvadsať percent. V reštauráciách a hoteloch je to asi ako v našich Vysokých Tatrách, alebo v Bratislave, v lepších pohostinských podnikoch pešej zóny. No ale predsa len nejaké čísla: Za 24- obrázkový film Agfa som zaplatil 3,8 milióna tureckých lír ( 1 milión TRL sa rovná asi dvom DM, teda je to približne 45 Sk). Kokakola na pláži stála 1 mil. Dve dvojdecové minerálky v hoteli boli za 2 mil. lír. Dve ležadlá a slnečník na pláži na deň - 3 mil. lír. Keď si k tomu dáte zmrzlinu Korneto, bude vás stáť 750 tisíc lír. Káva capuccino na pláži - 1,25 mil. lír, v reštaurácii pilaf 3 DM, pizza 5 DM, boulogneské špagety 3 DM, kuracina na rošte 5 DM, pivo 3 DM, čaj 1 DM. Fľaša vína v obchode od 4 do 7 miliónov TRL, koženú bundu možno na ulici dostať už od 120 DM, kilogram jahôd za 1 milión TRL…

Ľudí v Alanyi, teda personál na plážach, v hoteloch, predavači v obchodoch, čašníci a tak podobne, možno charakterizovať dvoma slovami: úsmev a ochota. Bez známok násilnosti či donucovania sa, v každej chvíli. Ráno o tretej sme videli usmievavých obchodníkov predávať, o polhodinu neskôr pracovníkov zmenárne s ochotou a úsmevom vymieňať peniaze. Onedlho na te začali spievať muezíni svoje ťahavé tóny z mešít, postavených medzi hotelmi. (Vraj nie naživo, ale z magnetofónových záznamov). Kto chce fotografovať, odporúčame mu to urobiť zrána alebo dopoludnia, kým nie je všetko zahalené v horúcom opare. Netreba sa čudovať, keď vás personál hotela nazýva krstným menom, tam má práve toto meno prioritu. Aj oni majú menovky: Mustafa, Abdul, Kerim… V každom lepšom hoteli je klimatizácia, švédske stoly oplývajú dostatkom, najmä ovocia a zeleniny. Bravčovinu nehľadajte, v moslimskej krajine ju "nevedú". V hoteloch nemajú radi, keď si hostia nosia do izieb z obchodov jedlo a pitie, a dokonca si ho chladia v chladničkách s nápojmi na predaj. Stali sa prípady, že donesené nápoje z nich vyložili na recepciu. Chutilo vám? Ako sa máš? Ako ste sa vyspali? Potrebujete niečo? - to sú bežné otázky personálu, ktorý od rána do večera svoje hotely čistí, leští, utiera. V Alanyi v noci polievajú kropnicami trávniky, stromy, kvety a kríky, aby boli ráno svieže. A ak sa neviete pri platení zorientovať v tých premnohých nulách na bankovkách, predavač vám pomôže. Nezištne, bez bočných úmyslov. A môže sa vám stať aj to, čo mne, keď som pri kúpe dvoch froté osušiek zistil, že mi chýba tri a pol milióna. "Zober si ich, a keď si peniaze vymeníš, prinesieš mi ich do obchodu!" povedal mi predavač. Ak kupujete bežné potraviny, nápoje či ovocie v obchode, alebo lacnejší tovar, lepšie je platiť v tureckých lírach. Ak zlato, šperky, kožené odevy, výhodnejšie je platiť nemeckými markami či dolármi, vyjde to lacnejšie.

Práve mi čašník doniesol k bazénu presso kávu s mliekom a cukrom. Stála milión lír. A tak si na ležadle pod slnečníkom, ktorý mám v "mojom" hoteli zadarmo, urobím "veget". Na obed si nedám nič, v horúčave málokomu chutí. Upíjam si kávičku a spomínam na včerajší večer, keď ma do svojej cestovnej kancelárie pozval sympatický muž s fúzkami. Dal mi možnosť vybrať si konverzáciu v angličtine, francúzštine, ruštine a nemčine, a ja som si vybral poslednú možnosť. No a potom, počas priateľskej debaty pri tuhej tureckej káve, som nevychádzal z údivu. Baba Ocul, tak sa totiž tento môj nový kamarát volá, organizuje výlety do Kappadokie, Aspendosu, Pamukkale, k vodopádom Kursunlu. Organizuje jeep safari, rafting, plavby loďou, turecké večery. Postupne sa mi zdôveril, že o pár krokov odtiaľ vlastní najstarší hotel v Alanyi - a hneď ma ním previedol. So synom vlastní reštauráciu s tureckými špecialitami v neďalekých horách, má (či mal) fabriku v Istanbule, vlastnú pláž, pas Švajčiarska kde má reštauráciu, a kde, v Zurrichu, vyštudoval moderné výtvarné umenie. A navyše, je renomovaným, v západnej Európe známym módnym návrhárom, pracujúcim pre švajčiarsku firmu Oscar Textil. Toto všetko hneď aj dokumentoval. Katalógmi návrhárskej firmy so svojimi prácami a portrétmi, katalógom z výstavy svojich olejomalieb moderného umenia, ktorá obišla veľké mestá Európy. Poukazoval mi fotografie na ktorých stojí s mnohými európskymi prominentmi politiky a športu. Nazval ma priateľom, o Slovákoch sa vyjadril dobre, a naznačil, že sa chystá u nás vystavovať svoje diela. Aj takíto sú teda Turci…

Vráťme sa ešte k rôznym dobrým radám. Keď vám zriadenci hotela odnesú batožinu do izby, zvykom je dať prepitné jednu marku. Chcete si prenajať auto, ísť na výlet, odviezť sa taxíkom, Prenájom auta je dosť drahý, odporúčame sa obrátiť na zástupcov CK Koala, ktorí to zrealizujú za vás v prijateľných cenách a už i s poistením. Podobne, ako zorganizujú príťažlivé výlety. Taxíky sú v Alanyi viac ako drahé. Aj 4 DM za kilometer a k tomu stojné. Po meste však chodia staršie autobusy, ktoré vás odvezú za jednu- dve marky, keď šoférovi zakývate, aby zastal. Personál na pláži, ktorý vám prenajme ležadlo či slnečník, pomáha odniesť tašky, mamičkám kočíky či deti, pomôže vám dokonca prestrieť osušku, odnesie za vás obal z jedla do smetného koša. Nepokazí pritom žiadnu zábavu, po dvoch- troch dňoch vás bude oslovovať menom. A keby ste sa náhodou rozhodli pre niektorý z luxusných hotelov umiestnených v uzavretých parkových komplexoch v Konakli - za Alanyou smerom na Antalyu - kde je ponuka all inclusive "normálom", zažijete naozaj niečo z povestnej Tisíc a jednej noci. Najmä ak si k tomu pridáte "Turecký večer" v starej, stredovekej pevnosti.

Pri bazéne s modrou vodou, v tieni slnečníka, som dopil svoje tuhé turecké presso. Palmy svojimi ratolesťami ochladzovali horúci vzduch, a clivú tureckú hudbu vymenili v reproduktoroch hity pop- music. Dopísal som reportáž pre vás, vážení čitatelia, a začal som uvažovať, čo si ešte v tom horúcom dni objednám na občerstvenie. Rozhodol som sa pre zmrzlinový pohár a išiel som si zaplávať…

Alanya, jún 2001

Ľubomír Homolka



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 09.09.2002