Vyhlásený: 1967
Výmera: 3750 ha (ochranné pásmo 22 444 ha)
Geomorfologický celok: Pieniny, Spišská Magura
Okresy: Kežmarok, Stará Ľubovňa
059 06 Červený Kláštor
Informačné strediská: v Lesnici, v Červenom Kláštore
Pieninský národný park je hornaté územie v bradlovom pásme Pienin. Jeho pestrá horninová skladba, ktorá sa odrazila tiež do osobitého geomorfologického vývoja, podmienila vznik ojedinelého reliéfu bradiel, skalných stien a vežičiek. Oblasť je približne v strede prerezaná hraničnou riekou Dunajec s hlbokou prielomovou dolinou.
Krasový reliéf sa viaže na vápence Haligovských skál. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka - najväčší a najvýznamnejší predstaviteľ jaskýň v štruktúre krasu bradlového pásma.
Územie je lesnaté so zachovalými jedľovo - bukovými porastami a pôvodnými borinami na skalách.
V druhovo bohatej flóre sa uplatňujú teplomilné i vysokohorské prvky s výskytom endemitov. K pieninským endemitom patrí králik Zawadského, nevädza Triumfettova pieninská, kurička štetinatá pieninská. Známy je výskyt vzácneho glaciálneho reliktu pieninskej flóry, borievky netatovej.
Pre Pieniny je zo zoogeografického hľadiska zaujímavý stret areálov druhov chladnomilných a teplomilných, ako aj alpskokarpatských a západokarpatských s východokarpatskými.
Z obdobia postglaciálnej klímy sa ako relikty z vtákov zachovali pôtik kapcavý a tesár čierny. Z ďalších vzácnejších druhov tu hniezdi včelár obyčajný, výr skalný, kuvičok vrabčí, jariabok hôrny, skaliar pestrý a iné.
Stabilnou je populácia rysa, mačky divej a vydry.
Pieninský národný park nadväzuje na poľský Pieninski Park Narodowy.
Zdroj informácií: Slovenská agentúra pre životné prostredie.
