Papua Nová Guinea - Info

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut


Papua-Nová Guinea sa rozprestiera na východnej polovici druhého najväčšieho ostrova Zeme (Nová Guinea) a na takmer 600 ostrovoch Melanézie (Bismarckove ostrovy, D´Entrecasteauxove ostrovy a Louisiady a i.). V centrálnej časti hlavného ostrova sa v západo-východnom smere ťahajú mladé horské reťazce s viacerými štítmi, ktoré dosahujú 3500 - 4000 m. Najvyšším vrchom krajiny je Mt. Wilhelm, 4694 m n.m. Medzi horskými chrbtami sa rozprestierajú savanové náhorné plošiny.V severnej časti ostrova sa ťahá vulkanický veniec. Južné pobrežie tvorí nížina porastená dažďovými pralesmi. Krajina dostala svoje pomenovanie podľa pôvodných obyvateľov (slovo indonézskeho pôvodu, ktorého význam je "kučeravý"), druhú časť podľa ostrova, ktorý v roku 1526 objavili portugalskí moreplavci a ktorého obyvatelia im pripomínali obyvateľstvo v africkej Guinei. Podnebie je tu horúce a vlhké, jej územie často zasahujú ničivé cyklóny. 70% povrchu zaberajú dažďové pralesy. Ťažba dreva sa stáva čoraz významnejším faktorom v exporte. Pre svet živočíšnej ríše je charakteristická absencia veľkých zvierat, resp. výskyt rozmanitých druhov vtáctva, z ktorých až 45% tvoria endemity (kazuár). Krajina má bohaté zdroje nerastných surovín (rudy farebných kovov, zlato, ropa, zemný plyn). Významným zdrojom príjmov je vývoz medených rúd a rúd ušľachtilých kovov. Pre poľnohospodárstvo je charakteristické pestovanie niektorých plodín (sladké zemiaky, banány a cukrová trstina) pre vlastnú potrebu a na export sa pestuje káva, kakao a kaučuk. Významný je aj rybolov. Niektoré domorodé kmene ešte aj na začiatku 20 storočia žili v stredovekých podmienkach, boli lovcami lebiek a ľudožrútmi, dnes sú raritou pre rozvíjajúci sa cestovný ruch.