Oslo - História

Najrannejšími obyvateľmi Nórska boli germánske kmene. Prvý doklad o osídlení Oslo Fjord sa datuje od 8. storočia. Postupne ho začali osídľovať Vikingovia, čím nastal rýchli rozmach tejto usadlosti. Rozvinuli obchod, lodiarstvo a zvýšili vojenskú moc krajiny.

Postupne sa vytvárala silná monarchia. V 14. storočí po rozsiahlej epidémii moru sa škandinávske krajiny spojili a vytvorili Kalmarskú úniu. Nórsko ovládali po celé storočia Dáni, neskôr Švédi.

1905 – Nórsko sa stáva nezávislým štátom. Po neúspešnom pokuse ostať neutrálnou krajinou vstúpilo do NATO. Dnes je vyspelou krajinou s vysokou životnou úrovňou.

Oslo sa niekedy asociuje s názvom „Vikingské hlavné mesto“. Nedávne vykopávky potvrdili, že mesto bolo založené okolo r. 1048
pravdepodobne kráľom Haraldom Hardrade.

Približne jedna polovica obyvateľstva Osla zomrela v r. 1348 na následky epidémie, ktorá prišla z dánskej provincie. V tom čase bol hlavným mestom Copenhagen.

Oslo bolo kompletne zničené požiarom v r. 1624. Kráľ Christian IV. sa rozhodol ho premiestniť z pôvodného miesta, ktoré dnes poznáme pod názvom Staré mesto, k pevnosti Akershus. Kompletné nové mesto sa nazývalo Christiania.

Nórsko sa spojilo so Švédskom v r. 1814. Zjednotenie bolo dôsledkom silného politického a ekonomického rastu Christianie.

Charakteristické znaky mesta boli vybudované v 19. storočí. Najznámejšie sú Kráľovský palác (1825-1848), Stortinget (Parlament, 1861-1866), Univerzita, Národné divadlo a Burza. V r. 1905 sa ruší únia so Švédskom.

Pôvodný názov metropoly Oslo bol opäť zavedený v r. 1925.