• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Obroni Efua - cesta po Ghane (den 9-12)

koniec cesty po Ghane

Den 9 - nedela
tento den bol kludny a pomaly... vsetci sa snazili dat sa dokopy po predchadzajucej noci. ked som konecne zisla dolu, neverila som vlastnym ociam, ze to tam vyzera tak, ako ked sme sem prisli. tie chudence pomocnice museli riadne makat, aby to vsetko tak vyupratovali. ked si predstavim ten pohlad zo schodov, nez som isla v noci spat!

dopoludnia sme sli s Ianom do tovarne. pracuje sa tam non-stop, 7 dni v tyzdni. no nevyzera to, ze by sa tam nieco bolo zmodernizovalo. pravdepodobne je tam vsetko tak, ako to pred 40 rokmi anglicania postavili. neurobili sme si komplentu exkurziu, no ta trocha staci, aby clovek mal aky-taky obraz. presli sme halou, kde obrovske kusy kmenov s priemerom aj viac ako 1,5 metra platkovali na dyhu a rezali ju na uzke 10-15 cm siroke pruzky. pripomenulo mi to exkurziu do drevarskej firmy, na ktorej som bola zo ZS. no a potom rezbari. klasicka rucna robota. akurat, ze podla navrhov tej mladej Nemky a nie tradicne ludove umenie. manufaktura. vlastne sme tam chceli ist pozriet tu Nemku a pripadne kupit nejake darceky v rezbarskom oddeleni. ale zjavne pre nu bola minula noc este tazsia ako pre ostatnych. nezvladla prist do prace.

pol dna sme vsetci dospavali. potom sme si urobili z obyvacky kino a ked sme dopozerali film, sli sme zas do klubu. vecer sme opat viezli so sebou basu, ale tento raz ziadny alkohol - fanta, sprite a tak ;).

hmm, kto vie, mozno sme v Samreboi zazili party roka! a ak aj nie, tak urcite na nu tak rychlo nikto nezabudne.

Den 10 - pondelok
rano sme sli spat do fabriky. baba tam uz bola, no nebolo jej 3x do reci o stave po sobotnej noci. Ian a Dita nieco nakupili a frcali sme sa rozlucit a spat do Kumasi. Ian celou cestou pracoval. vlastne ako skoro vzdy, ked je v aute. stale mu tam chrasti radio, ktorym komunikuje so svojimi ludmi. a kedze jeho momentalne oblasti tazby su po ceste, tak sme stravili pol dna opat tam. podvecer sme dosli do Kumasi a mali sme pokojny vecer.prechdzka s jeho 3 psami, 1 pivo v Irish pube a domov.

Den 11 - utorok
Emman opat dostal instrukcie postarat sa o nas dve. no my sme ho zbavili zodpovednosti turistickeho sprievodcu. namiesto toho sme mu napisali zoznam veci na nakup a dali mu peniaze, lebo sme sa rozhodli v ten vecer navarit my.

a vyrazili sme na vylet do dediny zvanej Ntonso nedaleko Kumasi. v sprievodcovi sme sa docitali, ze okolo Kumasi su 4 vychyrene dediny, kde sa robia tradicne remesla. jedna kde sa robi kente (uz som to spominala v uvode o Kumasi), jedna rezbarska, jedna hrnciarska a Ntonso je posledna, kde sa robi adinkra.

vystupime z trotra v Ntonso a zacne poprchat. pruser, lebo tym padom tazko niekoho uvidite vonku pracovat! no ked sme sa spytali v malom obchodiku, ujal sa nas jeden mlady muz a viedol nas k skole. hned vedla je dom, kde robia adinkru. no kvoli dazdu vonku nebolo nikoho. nakoniec ked sme im zaplatili, tak nam predsa len ukazali a vysvetlili cely proces. najskor rozlamanu koru nejakeho stromu (zabudla som meno) namocia na den do vody. ked zmakne, rozdrvia ju, opat zaleju vodou a na miernom plameni varia. nekonecne dlho. kym z kory nevyvaria tmavu farbu. scedia to a opat varia, kym to nezhustne. vysledkom je tmave cerveho-hnede az cierne prirodne farbivo.

potom vezmu "peciatky" vyrezane z kalabashu. (to je taka velka gula, plod stromu. mne to pripomina tekvicu. teda, nie kym je to na strome! pouziva sa to na "vyrobu" nadob. vyroba pozostava z rozrezania a ocistenia. na polovicu - a mate dve pologulate misky, v ktorych sa obvykle serviruje lokalne palmove vino. alebo odrezanim vrsku - a mate vacsiu nadobu na tekutiny.) je to relativne makke na rezanie, lahke a odolne. takze peciatky z kalabashu so vsetkymi moznymi tradicnymi symbolmi (kazdy z nich ma svoje meno a vyznam) namocia do farby a otlacaju na textil. bud na pruhy kente alebo na niekolkometrove kusy strojoveho platna. ak je to druhy pripad, najcastejsie je to platno cierne, hnede alebo cervene. toto vsetko su tu smutocne farby. a tie kusy platna bud skoncia ako damske saty na pohreb alebo ako muzsky pohrebny odev. muzsky tradicny odev je bez strihania a sitia. je to len sposob, akym sa do tych par metrov latky muzi zabalia. a nie je to ani zdaleka take komplikovane ako indicke sposoby nosenia nesiteho odevu.

nas vylet dopadol dobre pre vsetkych zucastnenych. my sme videli nieco zaujimave a aj nam k tomu cosi povedali, mali sme svojich sprievodcov, ktori nam este aj pomohli chytit taxik spat do Kumasi. a oni, tak ako aj ludia v tom dome, kde sme boli, si zarobili. co sa da robit, Afrika sa komercionalizuje. kdekolvek ludia vycitia, ze by sa dalo zarobit, tam to skusaju. a od bielych ocakavaju peniaze za vsetko. minuli sme dost penazi, ale bol to prijemny den a stalo to za to.

vecer sme u Iana urobili zemiakovy salat a rybu. a palacinky ako dezert. a az ked sme si sadli k stolu, tak nam doslo ze vlastne mame na stole cast vianocnej vecere 2 tyzdne v prestihu! :)

Den 12 - streda
pre mna sa vylet skoncil. rano ma Ian odviezol na stanicu, sadla som do STC busu (statny dopravny podnik) a sla som spat do Accry. Dita este zostala do piatku, ja som musela spat do prace. STC bus je zhmotneny luxus a pohodlie - po par mesiacoch v trotrach! seriozny velky autobus :) hej, nie je tam tolko miesta ako v nasich dialkovych spojoch, no stale viac ako v trotre. a aj tieto busy su pripravene na maximalne vytazenie, t.j. maju sklapacie sedadla, ktorymi sa aj z ulicky urobi miesto na sedenie. ale v mojom buse nikto nesedel v prostrednom rade. myslim, ze sme ani nemali uplne plno na riadnych dvojsedadlach.

ja som mala miestenku vedla starsieho pana, ktory sa so mnou dal do reci. predebatili sme vselico. od medzinarodnej politiky, cez pravny system (je pravnik) az po nabozenstvo. a tam som mala problem. tunajsi pobozni ludia naozaj nevedia pochopit, ze niekto moze zit bez viery v boha. snazil sa ma vsemozne presvedcit ze to nie je spravne, ze by som mala tu chybu napravit, precitat si Bibliu, porozpravat sa s niekym, kto mi pomoze najst cestu k bohu, pozyval ma do svojho kostola... neviedlo to nikam, tak sme to nakoniec nechali tak.

a tak som okolo obeda dorazila spat do Accry. a bolo to spravne nacasovane. mala som sa super, videla a zazila som vela novych veci, oddychla som si, zabavila som sa... no uz mi Accra zacianala chybat. moj stereotyp, z ktoreho som tak velmi chcela predtym na chvilu vypadnut - praca, ludia, miesta, kam chodim, jedlo. a dokonca aj ten nocny zivot, ktory je stale o tom istom - tie iste tvare, ta ista hudba v tych istych kluboch o tom istom case kazdy tyzden.presne to, o com som si myslela, ze mam toho plne zuby, a je nacase aspon cast z toho zmenit. a teraz som sa nevedela dockat navratu do toho stareho kolotoca!
ono ma ta radost po par dnoch zase presla... ale uz aspon nemam pocit, ze to, ako tu zijem nie je OK :).

tak tolko moje decembrove prazdniny. a tym aj koniec tejto serie mailov.
v dalsej serii (este neviem kedy to zvladnem napisat) vas caka:
- navsteva liberijskeho uteceneckeho tabora
- moje Vianoce a Silvester v Ghane

zatial sa majte krasne. a ak mate nahodou plne zuby zimy, mrazu, snehu a ladu, tak si spomente na mna, co o tom mozem tak akurat snivat. a teste sa, ze ste tam, kde sa pocasie v priebehu roka meni.
alebo si naplanujte dovolenku v Ghane. ale o tom mi dajte vediet, nech sa na vas nachystam! ;).

vasa cestovatelka Obroni Efua/Lucka :)



Cesta po Ghane (deň 1-3)  
Cesta po Ghane (den 4-5)
Cesta po Ghane (deň 6)
Cesta po Ghane (deň 7-8)
Cesta po Ghane (deň 9-12)


Autor/zdroj: Lucia Bartošová
Text bol naposledy zmenený dňa: 22.01.2003