• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Nebojte sa Zakarpatskej Ukrajiny!

Zakarpatsko, čiže Zakarpatská Ukrajina je miesto, ktoré sa oplatí vidieť. Praktické informácie a cestopis.

AKO DO ZAKARPATSKA
Doprava: Do ukrajinského regiónu Zakarpatsko je možné pricestovať priamo z Bratislavy medzinárodným rýchlikom Bratislava – Kyjev. Cena lístka do stanice Užhorod je približne 1200 korún. Lacnejším variantom je cesta do Užhorodu autobusom z Prešova či Michaloviec (lístok stojí približne 200 korún), odkiaľ vás vlakový lístok do neďalekého Mukačeva či mestečka Chust vyjde okolo 10 hrivien, v prepočte približne 70 korún.

Ukrajinská mena: 1 hrivna (UAH) – 100 kopijok, 1UAH = 7 Sk.
Cena vstupného do múzeí a pamiatok: od 3 do 15 Hrivien.

Kam to vlastne cestujeme?
Takmer poldruhamiliónový región Zakarpatsko leži v najzápadnejšom cípe Ukrajiny. Geograficky Zakarpatko susedí s Rumunskom, Maďarskom, Poľskom a Slovenskom. Jeho najvýchodnejšie položeným  mestom, ktoré stojí za zmienku je železničný uzol Čop a taktiež Užhorod. Ďalej sú to mestečká a dediny ako napríklad Chust, Mižhirja, Rachiv, Vynohradiv či Nyžni Vorota. Zakarpatsko bolo v roku 1938 odelené od Československa čo sa skôr negatívne prejavilo na jeho ďalšom rozvoji. Dodnes je známe hlavne svojimi prírodnými krásami, ktoré ho robia vyhľadávaným turistickým cieľom najmä vodákov či turistov hľadajúcich ešte nedotknutú prírodu. Zakarpatsko nepatrí k miestam, ktoré by turisti navštevovali v húfoch.

Región sa rozprestiera zčasti v juhozápadnej oblasti Ukrajinských Karpát a na juhu susedí s Podunajskou Nížinou, kde sa dobre darí viniču. Územie je väčšinou hornaté a bohaté na lesi a alpské lúky. Najvyšším bodom je vrch Hoverla, ktorá je svojou nadmorskou výškou 2061 m zároveň najvyššou horou Ukrajiny.  


Kostolíky v pralese
Odkedy  potrebujú slovenský občania k vstupu na územie Ukrajiny víza, hlavným cieľom ciest našincov na Zakarpatie nie sú výhodné nákupy, ale tunajšia ešte skutočne divoká príroda.

Krajina je prepletená množstvom riek. Najdhšímy z nich sú Tisa, Boržava, Terebľa, Rika, Uh a Latorica. Nájdu sa tu aj malé horské jazerá, ktoré sú pozostatkami doby ľadovej. Najznámejším spomedzi týchto plies je Synevyrsk (989 m.n.m.). Mnohé lesy Zakarpatska nie sú doteraz presne zmapované a chýbajú im značkované turistické chodníky. Ich nedotknutosť z nich vytvorila akési stredoeurópske pralesy.

Vyviera tu viac ako 360 rôznych minerálnych prameňov. Vďaka nim je v Zakarpatskom regióne niekoľko desiatok sanatórií, hotelov, ale aj lyžiarských ziazdoviek, ktoré výtajú hlavne domácich návštevníkov v zimnom období.        

Zakarpatsko nie je zaujímavé iba svojou prírodou. Bohaté je aj na kultúrne dedičstvo a hlavne na dochovanú dávnu architektúru. V Užhorode môžete obdivovať drevený kostol sv.Michala z 18.storočia, ale to je iba mladík v porovnaní s Horjanskou Rotundou z 12.storočia, ktorej múri dosahujú hrúbku vyše dvoch metrov. V centre Užhorodu tiež nájdete pevnosť z 10.storočia, ktorá slúžila, ako sýdlo ukrajinských kniežat. Typickým dreveným kostolíkom je aj mukačevská Cerkva sv. Nikolaja s priľahlím kláštorom. Takého drevené kostolíky nájdete takmer v každej dedine či dedinke v Zakarpatsku. Určite stojí za to do nich vstúpiť. Návštevníkov ohromia svojou ornamentálnou výzdobou, drevenými ručne maľovanými oltármi a celkovou atmosférou interiéru.  

Pohostinnosť a jednoduchosť
Toto sú jednoznačne najcharakteristickejšie vlastnosti obyvateľov Zakarpatka. Presvedčil som sa o tom sám už niekoľko krát. Spomínam si, ako sme dávnejšie navštívili dedinku Slavsk, ležiacu v malebnej prírode Ukrajinských Karpát. V zime prichádzajú do týchto oblastí turisti, ktorí sa chcú venovať zimným športom, lyžovaniu, behu na lyžiach či sa len tak posánkovať. Večer sa turisti vyberú z hotelov priamo do dediny, kde už na nich čakajú typické drevené krčmy. Pije sa tu samozrejme silná vodka, ale objednať si môžete aj pivo, ako inak silné z obsahom až 16 % alkoholu. Ďalším tunajším obľúbeným nápojom je kvas. Je to nealkoholický nápoj z kvaseného chleba, ktorý svojou chuťou a farbou pripomína svetlé pivo. Podáva sa tradičné jedlo: pečená baranina, šašlik, boršť so smotanou a zajedá sa čiernym chlebom. Zakarpatsko je tiež krajinou pastierov, a tak na stole nechýba čerstvé mlieko, smotana, syr.

O šťastí možno hovoriť, ak sa návštevníkovi zakarpatského vidieka podarý zhliadnuť tradičnú svadbu. V tomto regióne žijú takzvaní huculi, čo je v podstate horské obyvateľstvo s vlastnou kultúrou a dialektom. Známi sú svojimi drevenými trúbami, dlhými vyše 5 metrov. Zvolávalo sa nimi v prípade nebezpečenstva, ale oznamovali aj iné udalosti. Odev žien je bohato vyšívaný. Muži nosia vyšívané košelu, vestu a tradičný maličký klobúčik. Zaujímavý je svadobný tanec. Striedavo muži a žany stoja tvárou otočení rovnakým smerom a pohybujú rýchlo nohamy na mieste. Celé to vyzerá tak, akoby sa iba tak natriasali.

Pred časom som sa v dedinke Slavsk ocitol znova. Bola to neplánovaná návšteva, ku ktorej došlo po istých problémoch s cestovným lístkom v rýchliku smerujúcom z Kyjeva na Slovensko. Vlak bol niekde v Zakarpatsku a ja som bol nútený v najbližšej stanici vystúpiť. Tou stanicou bol Slavsk. V peňaženke som mal málo peňazí na to, aby som si kúpil lístok na autobus, a tak som sa musel spoľahnúť na tamojších dobrosrdečných ľudí. Rozhodol som sa dopraviť na hranicu autostopom. A ako ináč, hneď prvé nákladné auto mi zastavilo a začala sa družná debata s jeho vodičom. Horskými priesmykmi, stúpaniami i údoliami som sa teda previezol, pričom som vystriedal niekoľkou áut a spoznam milých ľudí, ktorý ma aj pohostlili a dokonca mi núkali peniaze na cestu. Tak som sa dostal až do Užhorodu, odkiaľ som sa už slovenským autobusom cestoval domov.              


Autor/zdroj: Tomáš
Text bol naposledy zmenený dňa: 01.06.2005