Rok 2001 máme za sebou, čo je dôvod k rekapituláciám. Aj v agroturistike, o ktorej píšeme v každom čísle CESTOVATEĽa. Pretože sme to chceli urobiť nekonvenčným spôsobom, vybrali sme sa do Poľska, na druhú stranu Tatier, kvôli porovnaniu.
Lebo tento druh cestovného ruchu má v krajine našich severných susedov dlhoročné tradície.
Od Lysej nad Dunajcom nás cesta vedie romantickou krajinou poľskej časti Spiša a Podhalia, kde ešte cítiť Tatry, ale vidno i tiahle svahy prerušované pásmi lesov. Kde sa architektúra pôvodných slovenských dediniek mieša s goralskou. Obchádzame prístav pltí na Dunajci Sromowce, míňame "vidlicu" križovatiek Nowy Targ-Nowy Sacz, a dívame sa na rozľahlú priehradu i veľký lyžiarsky areál. Symbióza je to ideálna, v lete s výletnou loďou, troma jachtklubmi, windsurfingom, tenisovými ihriskami… v zime s lyžiarskym areálom. S požičovňami výstroja, školami lyžovania, technickým zasnežovaním svahov… a infraštruktúrou bez jedinej chyby. Kúsok odtiaľ dvíhame hlavy k vežičkám stredovekého zámku Niedzica, bývalej "varte" na hraniciach Uhorska a Poľska, pochádzajúcej z r. 1325 zásluhou uhorského magnáta Rykolfa Berzevicsyho. Je v ňom 65 m studňa vytesaná v skale a muzeálna expozícia týkajúca sa hradu a Spiša. Zo zámku je kruhový výhľad na dolinu Dunajca, Pieniny a Spišskú Maguru; možno ho navštíviť od utorka do nedele, od 9. do 16. h.
Parkujeme pred domom Antona Pivovarčíka v obci Kacwin. Hoci žije v Poľsku, má 70 rokov a 4 deti v USA, stále sa cíti byť Slovákom. Prešiel rôznymi funkciami v Spolku Slovákov v Poľsku, i v redakcii ich krakovského mesačníka Život. Ešte i dnes je konateľom Spolku sv. Vojtecha, cez víkendy predáva kalendáre, a predsedom Matice slovenskej v Kacwine. Žije tu 50 percent Slovákov, v nedeľu majú, v pôvodne gotickom kostole, slovenskú omšu. O miestnom agroturizme sa A. Pivovarčík vyjadril v tom zmysle, že miestna samospráva nemá na ňu peniaze, a o jeho iných podporách nevie. Inak - viaže sa na zámok v Niedzici, priehradu na Dunajci a priľahlý lyžiarsky areál; turisti, ktorí sa ubytujú v Kacwine, majú ceny služieb o 20 percent lacnejšie ako"v centre". Nocľah s plnou penziou u súkromníka stojí osobu denne 40 zlotých, obec ľudové výrobky neponúka, svah s Tatrapomou technicky nezasnežuje, v zime sú k dispozícii sane s koníkmi, za ktoré sa zapínajú lyžiari. Ďalej sa dozvedáme, že obce v okolí priehrady dostali od štátu a EÚ peniaze na napojenie sa do čistiarne odpadových vôd, a že peší hraničný priechod do slovenskej Veľkej Frankovej je otvorený od 8. do 16. h.
Cez Lapsze Nižne i Wyžne a Trybsz pokračujeme po zľadovatenej neupravenej vozovke do obce Bialka Tatrzańska, keď sme predtým obdivovali romantické drevené kostolíky. Táto obec leží v Podhalí, názov jej dala rieka, ktorá ňou preteká. Aj tu je starý kostolík z r. 1700 a všetko, čo si vyžadujú lyžiari z veľkých zjazdárskych areálov. Zjazdovky sú stále upravované, snehové delá chrlia oblaky svojho produktu, parkoviská sú rozľahlé, služby každého druhu kvalitné. Klzisko, požičovne výstroja a bicyklov, servisy, zmenárne, tenisové kurty, reštaurácie, pizzerie, ubytovne v súkromí, telefónne automaty… Pred požičovňou lyžiarskeho výstroja prepočítavame ceny na koruny, v kurze 1 zloty - 12 korún. Celodenné výpožičné je: snoubord 40, výstroj s obyčajnými lyžami 25 a carvingovými 35 zlotých, sánky (2 hod.) 4 zloté. Zvedaví sme aj na ceny jázd na vlekoch: 1 jazda - 1 zlotý, 10 jázd - 10 zlotých… bez ohľadu na sezónu. Alebo - denný lístok 35 zl., večerné lyžovanie 26 zl., celodenné s večerným 53 zl. Cena mimo sezóny - denné 23, večerné 17, celodenné s večerným 35 zlotých. Za "sezónu" sa rátajú aj soboty a nedele.
Ešte sme si ani poriadne neobzreli 900-metrový vlek na Litwinskom wierchu, už sme stáli pred súkromnou výrobňou syrov z pasterizovaného mlieka M. a W. Fetowskich. Keď sme si z nich kúpili, podebatovali sme si v časti obce Koniówka s majiteľkou nájomného domu-penziónu, určeného vyznávačom agroturistiky. Od pani Marie Remias sme sa dozvedeli:
"Ponúkame 3 štvorposteľové a 2 trojposteľové izby, každá z tých prvých má vlastnú kúpeľňu. Účtujeme 20 zlotých za osobu a noc, s raňajkami a večerou 40 zlotých. Hostia si môžu v izbách uvariť čaj alebo kávu, k dispozícii majú aj našu kuchyňu. Myslím tým poväčšine Poliakov, boli však u nás i Nemci a Dáni. No a čo Bialka ponúka? 16 lyžiarskych vlekov v 3 veľkých lyžiarskych strediskách. Na 10 vlekov platí jeden lístok, ostatné sú samostatné; všetky vleky patria miestnym spoločnostiam. V zime je tu klzisko, v lete kúpanie v prírode, chodník zdravia, cykloturistika… Obec poriada diskotéky, má bary, originálnu goralskú muziku, varíme tu miestne špeciality, pirohy, rôzne upravené zemiaky s kyslým mliekom, v prírode grilujeme mäso na ražni. Štát u nás agroturistiku finančne podporuje, banky dávajú výhodné pôžičky napríklad na rekonštrukciu objektov. Naša obec má stránku na internete, na propagačný prospekt sme sa skladali spoločne Nie cez nejaké združenie či konzorcium, to u nás ubytovatelia nemajú. Pán farár vyhlásil v kostole zbierku - a tak bola. Bialka Tatrzańska má 1550 obyvateľov a aj prázdne domy; veľa ľudí sa vysťahovalo do Ameriky, odkiaľ prúdia peniažky i do miestnych agroturistických zariadení. Všetky potraviny pre našich hostí si dopestujeme, niečo dokúpime v obchode…" (Na sporáku bolo v džbáne mlieko s centimetrovou vrstvou žltej smotany - pozn. red.).
V Jurgówe, obci s asi 1000 obyvateľmi, sme si posedeli u Vojtecha Chovanca, v rozložitom penzióne s číslom 121, v ktorom je i obchod. Tento skutočný "macher" na agroturistiku prenajíma 5 izieb a v nich 15 postelí. V rozhovore nám potvrdil dlhoročné tradície agroturistiky vo svojej krajine a zmienil sa o niektorých jej špecifikách. Poľské cestovné kancelárie majú záujem len o veľké ubytovacie kapacity, klientela obcí je poväčšine poľská. Ministerstvo roľníctva financuje propagáciu podnikateľov a združení v agroturistike globálne pre celé Poľsko, v katalógoch a prospektoch. V regiónoch a obciach sa na ňu skladajú podnikatelia. V Jurgówe, jednej z ôsmich strediskových obcí centra so sídlom v Bukowine Tatrzańskej, zaplatila miestna správa 35 percent nákladov na katalóg, po 300 zlotých sa za uvedenie kontaktov v ňom poskladali ubytovatelia. No a pretože hostia poľských obcí Spiša či Podhalia každý deň cestujú za termálnou vodou do slovenského Vrbova, Bešeňovej a inde na druhú stranu Tatier, plánujú v Bukowine Tatrzańskej vybudovať na teplom prameni aquapark. Z atrakcií treba spomenúť jazdy na koníkoch, opekanie klobások na vatre v lese, napríklad na Silvestra, účasť na poľnohospodárskych prácach, hranie sa detí s domácimi zvieratkami, podávanie domácich špecialít, ale i celodenné návštevy Vysokých Tatier, Levoče, Spišského hradu… Za osobu a noc účtuje Vojtech Chovanec 20 zlotých, 12 stojí obed. Vo dvore má rybníček a ryby v ňom pre turistov. V Jurgówe lyžiarske vleky nie sú, zato ľudových výrobkov-suvenírov je dosť; a v pláne je rozsiahlejšia cykloturistika.
Cez Bukowinu Tatrzańsku, ktorá sa nápadne podobá niektorému z alpských horských stredísk, sme sa vrátili domov. S konštatovaním, že všetky objekty ponúkané turistom sú čisté a útulné.
… A teraz porovnanie
Hoci bolo Poľsko pred časom v agroturistike ďaleko pred nami, dovolíme si skonštatovať, že mu Slovensko v tomto druhu cestovného ruchu úspešne konkuruje. Poďme najprv k paralelám. Veľa našich zariadení, tak ako u našich severných susedov,"roľníči" a pritom prijíma hostí. A svoje produkty poskytuje hosťom, alebo predáva. Robia tak napríklad v Gejdáku pri Ružomberku so syrmi a mäsom, Vlastimil Majer z Bystrej pod Tálmi s mliečnými výrobkami, Agroturistické stredisko v Závade neďaleko Lučenca, v Kave- Vrbovej nad Váhom pri Nových Zámkoch, Agropenzióne Papradno neďaleko Bytče, Agropenzión v Novoti na Orave, kde okrem iného ročne vyprodukujú 700 tisíc litrov mlieka. Všade, podobne ako v Poľsku, je v našich ubytovacích zariadeniach čisto, moderne, útulne. Možnosti športu, turizmu, cykloturistiky či poznávania sú u nás možno i atraktívnejšie, čo je dané horami, jaskyňami, početnými historickými pamiatkami a termálnymi kúpaliskami. Lyžiarske strediská sú na našej strane príťažlivé, čoraz viac s technickým zasnežovaním. V tomto smere môže napríklad poľskej Bialke Tatrzańskej konkurovať náš Zuberec s blízkym okolím. Kde lyžiarske stredisko Roháče-lyžiarsky areál v Spálenom žľabe Roháčskej doliny, poskytuje lyžiarovi všetko čo potrebuje, vrátane požičiavania výstroja. Nehovoriac o lyžiarskych areáloch Milotín a Janovky priamo v obci, s viacerými vlekmi. Koníky majú pre turistov kadekde, na Farme Brzotín na Gemeri, v Závade, kde je centrum jazdeckého športu, či v Agropenzióne v Novoti; tu je jazdenie v cene ubytovania. Postupne aj u nás kadečo vylepšujeme. V Bystrej elektronickým informačným centrom, v Zuberci perfektne fungujúcim Turistickým informačným centrom, ktoré predáva suveníry z celého Slovenska, a samo"na seba"zarobí pol milióna korún ročne. Brzotín ponúka návštevu jaskýň zapísaných v Zozname svetového prírodného dedičstva, aj u nás sa hostia môžu zúčastniť poľnohospodárskych prác, z Kavy si môžu domov odniesť lacné ovocie a zeleninu. V Pepo čárde pri Šamoríne pochutnať na vlastnoručne vylovených rybách. Aj my podávame miestne špeciality, a sme radi, že si na nich vo veľkom počte pochutnávajú aj hostia z Poľska, ale i z celej Európy. Tí prví majú na Slovensku všetko o 20-30 percent lacnejšie ako doma. A zdá sa, že u nás sa podnikatelia v agroturistike združujú viac ako v Poľsku, čo je perspektívny trend.
Poďme teraz k financiám. Naša agroturistika finančné podpory dostáva, v čom ide príkladom Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Poskytlo ich mnohým zariadeniam, medzi iným Gejdáku, ktorý denne spracúva 800 l mlieka na syry, Závade, Agropenziónu Papradno, či Novoti na Orave, ktorej sa niečo"ušlo" i z fondu Phare. A všetky tieto zariadenia môžu byť vzorom. V Zuberci dal obecný úrad na činnosť TIK 220 tisíc priamych a 70 tisíc korún nepriamych dotácií. A už sa začína hovoriť o výhodnejších pôžičkách pre agroturistiku, ako doteraz.
Smer, ktorým naša agroturistika kráča, je správny, aj keď nás pri tom niekedy "tlačia otlaky". Jej podporu možno považovať za účinnú. A tak bude asi dobre, vo všetkom pokračovať…
Ľubo Homolka
Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.