Moslimská svadba

MOSLIMSKÁ SVADBA

    Len pred nedávnom som sa vrátila z ciest po Blízkom Východe. Bola to veľmi zaujímavá cesta, lebo po takmer mesačnom túlaní sa, sme prešli celkom 10 štátov. Pri pobyte našej "grupy" v Sýrii, konkrétne v Damašku, sme sa niektorí ocitli aj na pravej moslimskej svadbe. Svadba v týchto končinách je úplne niečo iné ako u nás, aj keď zvyky sú tiež samozrejme v našej zemepisnej šírke rôzne. V Sýrii je svadba úplne iná ako u nás, osobitne sa slávi u ženícha a osobitne u nevesty. Keď sme sa dozvedeli, že hneď vedľa nášho kempu sa koná svadba, ihneď sme sa rozhodli, že tam ideme. Na oslave u ženícha sa zišlo asi 200 mužov, ktorí sa bavili rôzne Mnohí iba posedávali a popíjali "whisky", čo v preklade v moslimskom svete znamená silný mätový čaj,  iní sa venovali mladoženáčovi. Ženích mal asi 35 rokov a bol to celkom fešák. Keď sme sa dostavili na svadbu, samozrejme ako "očumovatelia", spoza plota, (oslava sa konala vonku na ohradenom priestranstve), práve ho skupina mužov držala na svojich pleciach a vyhadzovala ho do výšky.  Po nejakom čase sme boli pozvaní aj dovnútra, ale nechceli sme rušiť ich slávnosť, ktorej sme aj tak veľmi nerozumeli a tak sme radšej zostali za tým plotom. Keď sme nechceli ísť dovnútra na zábavu, tak nás ponúkli aspoň koláčmi, vyzerali lákavo, ale boli strašne sladké. Zo slušnosti sme si zobrali aspoň po jednom kúsku, ale poviem Vám, chuť mali zvláštnu. Okrem toho, že to bolo strašne sladké, ja som tam cítila aj tymián a akési iné nedefinovateľné korenie. Po nadívaní sa na túto časť svadby, odišli sme sa pozrieť ako sa odvíja zábava u nevesty. Nevestina oslava prebiehala úplne inde, bolo to asi 3 kilometre od miesta, kde bol ženích so svojou družinou. Autom nás odviezli na miesto činu. Pre istotu, aby sme neskončili v nejakom háreme...:-), sme si so sebou zobrali jedného nášho muža, aby hodil help, keby bolo treba. To, že pôjde s nami babami aj chlap nechceli najskôr pripustiť, vraj muž na ženskú časť svadby nesmie ísť. Keďže ja som striktne povedala vodičovi, buď pôjde s nami aj Viktor, alebo potom Ti kašlem na Tvoju ponuku, Mohamad pripustil, že teda ten náš Viktor môže ísť, ale celý čas bude musieť na nás čakať v aute, ktoré nás priviezlo k neveste. A tak Viktor, náš ochranca nás čakal dobrú polhodinu v aute a preklínal chvíľu, kedy sa dal na to nahovoriť... .
Aj svadobná oslava u nevesty bola pre nás zaujímavá. Voviedli nás štyri grácie do sály, kde bolo tiež strašne veľa ľudí, ale boli to iba ženy a deti. Všetky pohľady padli na nás, ocitli sme sa v prostred sály. Nevestu sme dovtedy nezbadali. Neskôr ju priviedli do sály a prinútili nás s ňou tancovať. Keď sme vošli do sály, zaznievala z reproduktorov zvláštna hudba. Avšak akonáhle nás vyzvali k tancu s nevestou, zmenil sa štýl hudby na európsky a "tanečky" začali. Naše tancovanie bolo asi na miestne dámy veľmi pôsobivé, pretože sme si v druhom kole dovolili vykrútiť nevestu, telo na telo, (zastali sme pozíciu muža). Zrejme takéto dačo sa tu na svadbách nenosí a v živote to tieto ženičky nevideli. Neviem, ale asi sa im to naše vyvádzanie veľmi páčilo, lebo ho na záver odmenili  veľkým potleskom. Dokonca sme dostali aj vypiť za našu kultúrnu vložku, ale bola to iba tá ich "whisky", ala mätový čaj... a k tomu čaju nám dali aj tie ich presladené koláče. Ešte dnes ľutujem, že sme sa vychytili pozrieť túto svadbu narýchlo a nezobrali si so sebou kameru, alebo aspoň foťák, mohla som Vám túto parádu ukázať aj tu, škoda, ale čo už....:-). Nevesta bola naozaj pekná a mladučká, mohla mať nanajvýš sedemnásť, zato jej manžel bol podstatne starší... . Za celý čas, čo sme spolu "akože" tancovali sa vôbec neusmiala. Zrejme chúďa nevedela do čoho ide, možno bola z tej oslavy už unavená a otrávená, (vraj taká svadba tam trvá 3 dni, ale aj týždeň),  alebo to vedela až príliš dobre, do čoho ide, ťažko povedať, nevedela so mnou veľmi komunikovať. Anglicky vedela dosť málo, skôr by som povedala, že okrem slovíčka thank you, nevedela nič a ja zase naopak som ju vedela v jej rodnom jazyku iba pozdraviť.  Ale vycítila som, keď som jej podala ruku a priala šťastie, zdravie a veľa lásky, že hoci mi nerozumie, čo hovorím, rozumela mi čo jej chcem a pevne mi stisla ruku a trošku sa na mňa usmiala spoza tenkého závoja, ktorý jej zahaľoval peknú jemnú tváričku.

Autor: Janka Klinková